Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 82/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , , ,

, , , a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Róbertom Ružbašánom,

Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na zákonného sudcu podľa

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. novembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

, a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na zákonného sudcu podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo

, , , a

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. novembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19. novembra 2014

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , a trovy

konania v sume 1 370,34 € (slovom tisíctristosedemdesiat eur a tridsaťštyri centov), a to na

účet advokáta JUDr. Róberta Ružbašána, Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law

firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. decembra 2014 doručená sťažnosť , ,

, , , ,

, , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na zákonného sudcu podľa a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Ústavný súd prijal sťažnosť

uznesením č. k. 11 z 12. februára 2015 na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa svojím návrhom

z 23. septembra 2013 domáhali podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) na krajskom súde začatia konania

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Orgán, ktorý sa podľa

sťažovateľov dopustil nezákonného zásahu, bol v zmysle predmetného návrhu Slovenský

pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava. Krajský súd v uvedenej právnej veci začal konať

a 19. novembra 2014 napadnutým rozsudkom vo veci meritórne rozhodol tak, že návrh

sťažovateľov, ktorým sa domáhali, aby krajský súd zakázal Slovenskému pozemkovému

fondu pokračovať v zásahu a aby mu uložil povinnosť obnoviť predchádzajúci stav, zamietol

ako nedôvodný. Zároveň krajský súd v poučení napadnutého rozsudku uviedol, že proti

tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

3. Z uvedeného skutkového stavu je podľa sťažovateľov zrejmé, že v danom prípade v

konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky, ktorým podľa presvedčenia sťažovateľov Slovenský

pozemkový fond je, pojednával a rozhodoval krajský súd, ktorý v prerokúvanej veci

nakoniec aj meritórne rozhodol napriek tomu, že v zmysle nebol

vecne príslušný viesť takéto konanie.

4. Podľa sťažovateľov skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond je orgánom

s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, je nesporná. Uvedené vyplýva podľa

vyjadrenia sťažovateľov napríklad aj z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 10. mája 2012, ktorým tento súd postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ktorý v danej veci rozhodol ako vecne príslušný súd

rozsudkom sp. zn. z 27. marca 2013.

5. S ohľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd bol povinný

skúmať svoju vecnú príslušnosť, a to ešte prv, než začal konať o veci samej, ako aj neskôr

počas celého konania. Krajský súd mal podľa názoru sťažovateľov zistiť odstrániteľný

nedostatok tejto podmienky konania a podľa v spojení s

vec postúpiť uznesením najvyššiemu súdu ako súdu vecne príslušnému. Keďže však

krajský súd takto nepostupoval, porušil tým podľa vyjadrenia sťažovateľov ich základné

4

právo na súdnu ochranu podľa , základné právo na zákonného sudcu

podľa a listiny, ako aj ich právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovatelia podali návrh na vecne

nepríslušný súd, nezbavuje podľa ich názoru súd povinnosti dodržiavať ustanovenia

ako základného procesného predpisu, t. j. povinnosti skúmať

svoju vecnú príslušnosť, najmä v situácii, keď súd vedel, že proti jeho rozhodnutiu nie je

prípustný opravný prostriedok.

6. Sťažovatelia v tomto smere doplnili, že na rozdiel od skúmania miestnej

príslušnosti, ktorú súd skúma iba vtedy, ak je zo zákona daná osobitná miestna príslušnosť

výlučná, a inak iba vtedy, keď ide o situáciu uvedenú v druhej vete ustanovenia § 105 ods. 1

, a len do momentu, kým začne konať o veci samej, a neskôr už iba na námietku

účastníka konania uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí, čím sa môže

nedostatok miestnej príslušnosti za určitých okolností ex lege konvalidovať, vecnú

príslušnosť je súd povinný podľa názoru sťažovateľov skúmať vždy, a to nielen prv, než

začne konať o veci samej, ale taktiež aj počas celého konania, a nie je teda možné, aby sa

nedostatok tejto procesnej podmienky konvalidoval. Na tomto mieste sťažovatelia odkázali

na uznesenie ústavného súdu sp. zn. , ktoré citovali.

7. Sťažovatelia neboli podľa ich názoru povinní namietať nedostatok vecnej

príslušnosti v konaní pred krajským súdom, keďže nejde o miestnu príslušnosť, ale o vecnú

príslušnosť, ktorú súd musí skúmať vždy, aj bez ohľadu na to, či ju účastník konania

namieta. Aj v tomto ohľade sťažovatelia citovali judikatúru ústavného súdu, konkrétne

sp. zn. , ako aj sp. zn. a sp. zn. .

8. Podľa pripomienky sťažovateľov procesný postup, v ktorom o veci účastníka

konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný

s garanciami vyplývajúcimi z , a preto rozhodnutie vydané v takomto

konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné, pričom sťažovatelia pri tomto názore vychádzali

z judikátu ústavného súdu sp. zn. .

9. Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia akcentovali, že samotná skutočnosť, že

sudcovia konajúci na krajskom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa

platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia.

Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je podľa sťažovateľov

správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený

podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného

zákonom, je podľa názoru sťažovateľov zákonným sudcom v zmysle ,

resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru

(tu sťažovatelia odkazujú na nález ústavného súdu sp. zn. ).

10. Sťažovatelia zdôraznili, že konanie o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu

verejnej správy je špecifickým prostriedkom ochrany práv účastníka správneho konania,

na využitie ktorého zákon ustanovuje prísne podmienky a predpoklady a zároveň vylučuje

možnosť akéhokoľvek opravného prostriedku voči rozhodnutiu správneho súdu.

Zákonodarca podľa sťažovateľov úmyselne konštituoval vecnú príslušnosť najvyššieho súdu

ako súdu oprávneného rozhodovať vo veciach, predmetom ktorých je „výkon dohľadu“ nad

zákonnosťou postupov orgánov, ktoré vykonávajú svoju právomoc s územnou pôsobnosťou

pre celé Slovensko, ako aj ústredných orgánov štátnej správy. U týchto orgánov je podľa

vyjadrenia sťažovateľov predpokladaný silný politický, resp. mocenský vplyv, ktorý je

spôsobilý vniesť nerovnováhu do práv účastníkov konania v prebiehajúcom súdnom spore.

Práve vecná príslušnosť najvyššieho súdu je podľa presvedčenia sťažovateľov jednou zo

základných záruk zákonnosti a je zárukou legitímneho a spravodlivého súdneho konania s

predpokladanou vysokou mierou správnosti a kvality konečného meritórneho rozhodnutia.

Práve kvalitatívne požiadavky na rozhodovaciu činnosť súdu predstavujú podľa sťažovateľov

v danom prípade jedinú kompenzáciu absencie opravného prostriedku, a teda aj záruku

spravodlivosti.

11. Vzhľadom na uvedené sú sťažovatelia toho názoru, že krajský súd neskúmaním

vecnej príslušnosti a následným prerokovaním veci a vydaním napadnutého rozsudku

6

v konaní, na ktoré bol vecne príslušný najvyšší súd, porušil ich základné právo na súdnu

ochranu podľa , základné právo na zákonného sudcu podľa

a listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

12. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Krajský súd

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov

na súdnu ochranu podľa , základné právo

sťažovateľov na zákonného sudcu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 19.11.2014

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške

900,48 €.“

II.

13. Ústavnému súdu bolo 13. apríla 2015 doručené vyjadrenie krajského súdu

k podanej sťažnosti. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol: „V uvedenom konaní

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014 zamietol návrh

navrhovateľov sťažovateľov proti odporcovi Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,

Bratislava, o ochranu pred nezákonným zásahom odporcu podľa § 250v Občianskeho

súdneho poriadku...

Slovenský pozemkový fond bol zriadený ako právnická osoba

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (§ 34 ods. 1 zákona). Jeho územná

pôsobnosť nie je obmedzená, a preto je orgánom verejnej správy s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky.

Podľa na konanie podľa piatej hlavy piatej časti

(konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) je vecne príslušný

Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože odporca je orgánom verejnej správy

s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach

prejednal návrh sťažovateľov a o ich návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 19. novembra

2014, konal tak ako vecne nepríslušný súd.

Vzhľadom na uvedené preto navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

sťažnosti vyhovel.“

14. Na výzvu ústavného súdu zaslali sťažovatelia repliku, ktorá bola ústavnému súdu

doručená 24. apríla 2015. Sťažovatelia vo svojej replike artikulovali svoje myšlienky takto:

„Zdôrazňujeme, že už sme podrobne uviedli a opísali dôvody podanej sťažnosti a aj po

oboznámení sa s vyjadrením Krajského súdu v Košiciach na uvedenom zotrvávame.

Zdôrazňujeme, že sám Krajský súd priznal, že vo veci konal vecne nepríslušný súd

a navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovel.

Chceli by sme vyzdvihnúť skutočnosť, že s ohľadom na špecifickosť inštitútu konania

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, spočívajúcej v nemožnosti

podať voči rozsudku v takejto veci odvolanie, alebo iný opravný prostriedok, nie je možné

daný nezákonný stav odstrániť a zrušiť rozhodnutie, ktorým boli porušené základné práva

a slobody iným spôsobom než nálezom Ústavného súdu.

Ako mimoriadny opravný prostriedok by v danej situácii prichádzalo do úvahy len

mimoriadne dovolanie, na podanie ktorého je však oprávnený iba Generálny prokurátor.

Sťažovatelia využili aj tento inštitút a zaslali Generálnemu prokurátorovi podnet na podanie

mimoriadneho dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach . Dňa

28.01.2015 nám bolo oznámené, že podnet bol odložený a Generálna prokuratúra

skonštatovala, že nemá v rámci založenú pôsobnosť na preskúmanie predmetného

rozhodnutia.

Máme za to, že skutočnosť, že vydaním rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci

sp. zn.: došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, základného práva na zákonného sudcu podľa SR

8

a ďal. ustanovení medzinárodných dokumentov upravujúcich základné ľudské práva

a slobody, je zrejmá a svojím podaním to potvrdil aj sám Krajský súd v Košiciach.

Keďže aj stanovisko orgánu, ktorého rozhodovacia činnosť bola sťažnosťou

napadnutá je totožné ako naše, máme za to že sú naplnené všetky podmienky pre vyhovenie

sťažnosti zo strany Ústavného súdu SR.“

15. Ústavný súd zaslal 28. apríla 2015 v zmysle § 51 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) Slovenskému pozemkovému fondu ako dotknutej osobe oznámenie

o podanej sťažnosti a možnosti sa v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia písomne

vyjadriť k podanej sťažnosti, ktorú mu spolu s uznesením o prijatí a vyjadrením krajského

súdu a repliky sťažovateľov zaslal v prílohe upovedomenia. Slovenský pozemkový fond sa

v určenej lehote k podanej sťažnosti nevyjadril.

16. Sťažovatelia aj krajský súd súhlasili s upustením od ústneho pojednávania

v konaní pred ústavným súdom.

III.

17. Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej

a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci sťažovateľov (ako

navrhovateľov) proti odporcovi Slovenskému pozemkovému fondu (Búdková 36,

Bratislava) o ochranu pred nezákonným zásahom napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

návrh zamietol a sťažovateľom nepriznal právo na náhradu trov konania. Sťažovatelia sa

návrhom na začatie konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

podľa domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi obnoviť predchádzajúci

stav a pokračovať s navrhovateľmi v konaní, čo sa týka vydania náhradných pozemkov,

a ďalej podpísať zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom už

špecifikovaných najneskôr do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Sťažovatelia ďalej

žiadali, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zásahu spočívajúcom v nekonaní vo veci

poskytnutia náhradného pozemku za pôvodne nevydané nehnuteľnosti podľa rozhodnutia

Obvodného pozemkového úradu Košice mesto č. 503/34/2005 Hi z 25. februára 2005

a Obvodného pozemkového úradu Košice mesto č. 503/36/2005 Hi z 28. februára 2005.

IV.

18. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovatelia broja

proti napadnutému rozsudku krajského súdu z dôvodu, že podľa ich mienky vo veci

rozhodol nepríslušný súd, čím im bolo zasiahnuté do základného práva na zákonného sudcu

a zároveň do základného práva na súdnu ochranu.

Všeobecne k základnému právu na súdnu ochranu

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

20. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

10

21. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až ().

22. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 ), ako aj práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,

vo veci konať a rozhodnúť ().

23. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , ,

, ), najmä s ustanovením , v ktorom sú

upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.

24. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.

v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový

stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená

povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z , sú

jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov

konania pred svojvôľou súdu.

Všeobecne k základnému právu na zákonného sudcu

25. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

26. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných

garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou

zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,

ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce

upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná

zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ).

Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na

naplnenie podmienok spravodlivého procesu ().

27. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48

ods. 1 je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol

obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.

Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch a pre posudzovaný prípad v

a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a

postavenie sudcov.

28. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný

viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené

garancie reálneho obsahu tohto základného práva.

29. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu

príslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch

a v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary

(senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí

12

jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce

a spôsobom, ktorý určuje zákon.

Aplikácia uvedených záverov na vec sťažovateľov

30. Podľa zákona Slovenskej národnej rady o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o pozemkových úpravách“) zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „pozemkový

fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom

pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné

útvary a určovať ich sídla.

Podľa (nachádzajúci sa v piatej hlave piatej časti) fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom

chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je

rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti

nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah

alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa (nachádzajúci sa v piatej hlave piatej časti) na konanie

podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak

v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § (nachádzajúci sa v prvej hlave piatej časti)

Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy

tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre

celé územie Slovenskej republiky.

Podľa (nachádzajúci sa v druhej hlave piatej časti) ak predseda

senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému

súdu.

31. Ústavný súd najprv uvádza, že v zmysle citovaného zákona o pozemkových

úpravách Slovenský pozemkový fond je orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky. Odlišná právna úprava nevyplýva ani z § 34 ods. 2 a nasl. až

§ 36 zákona o pozemkových úpravách.

32. Z vyplýva, že súd, ktorému bol doručený návrh, je povinný

zistiť svoju vecnú príslušnosť. Jedine ak nedôjde k vybaveniu návrhu spôsobom uvedeným v

(a ods. 3), doručí súd žalovanému rovnopis návrhu (porov. ).

33. Napriek jasnej zákonnej dikcii týkajúcej sa vecnej príslušnosti najvyššieho súdu

na konanie podľa štvrtej hlavy (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy podľa ) piatej časti

a prikázaného postupu zo strany súdu v prípade zistenia svojej vecnej nepríslušnosti,

krajský súd vo veci sťažovateľov konal a rozhodol v rozpore so zákonom.

34. Týmto postupom a s tým súvisiacim napadnutým rozsudkom krajského súdu

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a listiny, keďže o ich právach a povinnostiach nerozhodol v zmysle

zákona príslušný súd. Tým zároveň došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na

súdnu ochranu, keďže krajský súd nepostupoval zákonom predpísaným procesným

postupom a proti zneniu zákona vo veci konal a rozhodol.

35. Z dôvodu už uvedených ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 a 2

výrokovej časti tohto nálezu.

V.

14

36. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnym

zastupovaním právnym zástupcom advokátom JUDr. Róbertom Ružbašánom v konaní pred

ústavným súdom (bod 3 výroku).

37. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

38. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby v roku 2014 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden

úkon právnej služby v roku 2015 (replika k vyjadreniu krajského súdu).

39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2013 (§ 1 ods. 3

vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 804 eur (z toho

jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 134 eur a jedna stotina v zmysle

§ 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,04 eur). Podľa Štatistického úradu Slovenskej

republiky bola v 1. polroku 2014 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda

v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná

sume 8,39 eur).

40. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134

eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2014 (za dva úkony

právnej služby) predstavujú sumu 268 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje

o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 134 eur za dva úkony právnej služby v roku

2014 v prípade jedného sťažovateľa.

41. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83

eur, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za jeden úkon

právnej služby) predstavujú sumu 139,83 eur. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa

znižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 69,92 eur za jeden úkon právnej služby v roku

2015 v prípade jedného sťažovateľa.

42. Ústavný súd priznal 5 sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume 670

eur (5 x 134 eur) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 80,40 eur (5 x

16,08 eur). Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia taktiež za

jeden úkon právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume

349,60 (5 x 69,92 eur) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 41,95

eur (5 x 8,39 eur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je advokátska kancelária

Azariová & Ružbašán Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v rámci ktorej pôsobí právny

zástupca sťažovateľov, subjektom registrovaným pre DPH ( ).

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 1 370,34

eur (1 141,95 eur + 20 % DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015

16