Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: X. T.. L. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. XX, B., X. L.. L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XXXX/X, B., X. Ľ. C.Č., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. X, B., X. T. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XXXX/XX, B., X. V. C., M.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, B., všetci zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 5.196,10 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobcovi v 1., 2., 3., 4. a 5. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v 1. rade sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.05.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 879,33 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.10.2004 si T. C., V. C.Á. J. T. C. na Obvodnom pozemkovom úrade Košice-mesto uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobca v 1. rade, L.. L. W. J. Ľ. C. (P. P. V. C. J. T. C. ďalej aj ako „Oprávnené osoby“) sa na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn.: D not 62/2011 zo dňa 11.01.2012, ako právoplatní dedičia zo zákona po poručiteľovi T. C., v spojení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, stali aktívne legitimovanými na pokračovanie v konaní o nároku na navrátenie vlastníctva k pozemku. Právoplatnými rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu Košice - mesto č. 503/34/2005-Hi zo dňa 25.02.2005, č. 503/362005-Hi zo dňa 28.02.2005 bolo týmto osobám priznané právo na náhradu v zmysle o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, keďže pozemky, voči ktorým si oprávnené osoby uplatnili nárok, boli vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby a po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané a

teda v zmysle zákona k takýmto pozemkom nie je možné navrátiť vlastníctvo. Uvedené pozemky sa nachádzali v katastrálnych územiach Severné mesto v okrese Košice I. Vzhľadom na priznané právo Oprávneným osobám zaslal Slovenský pozemkový fond v roku 2005 Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva, ktorej predmetom bol prevod pozemkov v katastrálnom území Železiarne, okres Košice II. Do dnešného dňa však nebola predmetná zmluva podpísaná. V dňoch 08.09.2009, 13.10.2009, 27.10.2009, 21.09.2010 a 19.12.2012 sa uskutočnili prerokovania plnenia reštitučnej náhrady. Na prerokovaní dňa 19.12.2012 zástupca Slovenského pozemkového fondu uviedol, že žiadosť o súhlas štatutárneho orgánu SPF s ponukou pozemkov Oprávneným osobám bola zamietnutá. Dňa 02.10.2013 podali oprávnené osoby žalobu podľa v znení neskorších predpisov, proti Slovenskému pozemkovému fondu ako žalovanému, ktorou sa domáhali ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Dňa 19.11.2014 Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok sp. zn.: - 201, v zmysle ktorého návrh zamietol a nepriznal právo na náhradu trov konania. Dňa 22.12.2014 podali Oprávnené osoby na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť proti porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 12.02.2015 Ústavný súd Slovenskej republiky vydal uznesenie č. -11, v zmysle ktorého prijal sťažnosť oprávnených osôb na ďalšie konanie. Ústavný súd SR nálezom č. -27 dňa 25.06.2015 rozhodol, že základné práva žalobcov porušené boli a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19.11.2014 zrušuje a vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dňa 20.03.2017 bola doručená žalovanému žiadosť oprávnených osôb o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Dňa 22.09.2017 bolo oprávneným osobám po prejednaní nároku doručené Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, avšak nebolo jej vyhovené.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení s peňažným nárokom nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť z nasledovných dôvodov: mal za to, že kumulatívne naplnenie predpokladov, ktoré vyžaduje za účelom úspešného priznania žalovaného nároku, nie sú v danom prípade splnené. Za právny titul svojho nároku žalobkyňa v 1. rade explicitne označuje za nezákonné rozhodnutie, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2014, č. k. -201, ktorým Krajský súd v Košiciach zamietol návrh žalobcov a nepriznal žalobcom nárok na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2014, avšak na základe žalobcami podanej ústavnej sťažnosti bol tento rozsudok zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.6.2015, č. k. -27 z dôvodu, že predmetným rozsudkom boli porušené ústavné práva žalobcov. Ústavný súd SR uvedeným nálezom okrem zrušenia predmetného rozsudku taktiež vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie a uložil Krajskému súdu v Košiciach nahradiť žalobcom (medzi nimi i žalobkyni v 1. rade v tomto konaní) trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 1.370,34 eur, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Žalobkyňa v 1. rade označuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach za nezákonné rozhodnutie. Škoda, ktorá mala žalobkyni v 1. rade údajne vzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím, má predstavovať trovy právneho zastupovania vynaložené žalobkyňou v 1. rade v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v 1. rade v rámci žaloby (ako už aj v rámci predbežného prerokovania svojho nároku na náhradu škody) opomína pomerne podstatnú skutočnosti a síce že zrušením rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -201 Ústavným súdom Slovenskej republiky nedošlo k právoplatnému a „nezvratnému" skončeniu predmetného konania, ktorého následkom by mohla byť aj nemožnosť náhrady žalobkyňou v 1. rade vynaložených trov na právne zastupovanie v predmetnom konaní. Žalobkyňa v 1. rade tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako aj v žalobe žiadnym spôsobom nereflektuje tú skutočnosť, že konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. bolo po vrátení veci z Ústavného súdu SR dňa 18.08.2015 postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2016, č. k. - 248 bola predmetná vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave, kde bola prijatá dňa 23.11.2016 a bola jej pridelená spisová značka . Konanie o správnej žalobe prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Predmetné trovy konania boli vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práva žalobkyne v 1. rade pred súdom, pričom o náhrade týchto trov bude rozhodnuté vo veci samej. Žalovaný má za to, že uplatnenie nároku v tomto konaní je predčasné.

4. Žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu v replike uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. napĺňa znaky nezákonného rozhodnutia ako z formálneho, tak aj z materiálneho hľadiska. Žalobkyňa v 1. rade kategoricky nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že priznanie uplatneného nároku v tomto konaní by malo za následok priznanie predčasného nároku, nakoľko Krajský súd v Bratislave nemôže prihliadnuť na úkony vykonané v nezákonnom konaní a musí vec prejednať od podania správnej žaloby, v opačnom prípade by svoje rozhodnutie založil na nezákonnom procesnom postupe Krajského súdu Košice a nadviazal by na nezákonné konanie.

5. Okresný súd Košice I uznesením č. k. - 109 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. s , a v zmysle ust. (ďalej len „“), nakoľko zistil, že tieto spolu skutkovo súvisia, predmetom konaní je posúdenie existencie škody na strane žalobcov v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . V konaní sp. zn. bol žalobca: JUDr. Marta Vargová, nar. 17.03.1973 a uplatnila si náhradu škody v sume 879,34 eur spolu s príslušenstvom. V konaní sp. zn. bol žalobca: Ľ. C., M.. XX.XX.XXXX a uplatnila si náhradu škody v sume 879,34 eur spolu s príslušenstvom. V konaní sp. zn. bol žalobca: L.. L. W., M.. XX.XX.XXXX a uplatnila si náhradu škody v sume 1.678,75 eur spolu s príslušenstvom. V konaní sp. zn. bol žalobca: T. C., M.. XX.XX.XXXX a uplatnil si náhradu škody v sume 879,34 eur s príslušenstvom.

6. Okresný súd Košice I uznesením č. k. - 120 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. s z identického dôvodu ako je uvedené v odseku 4 odôvodnenia tohto rozsudku. V konaní sp. zn. bol žalobca: V. C., M.. XX.XX.XXXX a uplatnila si náhradu škody v sume 879,34 eur s príslušenstvom.

7. Žalobcovia si uplatnili trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1. Prevzatie a príprava - dňa 23.08.2013 2. Písomné podanie na súd - žaloba o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - dňa 02.10.2013 3. Porada - dňa 24.03.2014 4. Písomné podanie na súd - Vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným - 20.06.2014 5. Doplnenie právnej argumentácie - dňa 24.06.2014 6. Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - Zmena petitu žaloby- dňa 12.08.2014 7. Účasť na konaní pred súdom - pojednávanie - dňa 12.08.2014 8. Účasť na konaní pred súdom - pojednávanie - dňa 05.11.2014 9. Porada - dňa 10.11.2014 10. Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - Vyjadrenie na argumentáciu žalovaného - dňa 12.11.2014

8. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.04.2019 č. k. - 143 súd rozhodol tak, že zamietol žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 24.07.2020, č. k. - 212 tak, že bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

9. Podľa ust. v platnom znení (ďalej len „“), ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd v intenciách a , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok, ako aj konanie ktorému predchádzalo a na základe toho dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné. V bode 13,15,16 a 31 zrušujúceho uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nie je relevantným právnym titulom pre možnosť vzniku škody, keďže toto konanie v súčasnosti prebieha na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , pričom o trovách konania nebolo dosiaľ rozhodnuté a trovy konania budú žalobcom priznané v prípade úspechu v spore. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. a následne pod sp.zn. bolo právoplatne skončené dňom 03.06.2019, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.05.2016, ktorým Krajský súd v Bratislave zastavil konanie na základe žaloby žalobcov vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy na základe ich späťvzatia zo dňa 01.08.2018. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Bratislave vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a sťažnosť žalovaného proti tomuto výroku uznesenia bola zamietnutá uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.03.2020 sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2020. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je teda s konečnou platnosťou vyriešená otázka nepriznania náhrady trov konania vedeného pred Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. žalobcom, a preto táto skutočnosť nemôže byť prekážkou pre posudzovanie dôvodnosti nároku žalobcov na náhradu škody. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto skúmať splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a za tým účelom vykonať dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu a v závislosti od výsledkov tohto dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť.

12. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov, prednesom povereného zamestnanca žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

13. Po zrušení rozsudku prvého stupňa a po vrátení veci súd opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom advokát žalobcov uviedol, že žalobcovia sa domáhali zmiernení majetkových krívd podľa reštitučných predpisov a dňa 08.10.2014 si T. C., L. F. J. T. C. uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva pozemku a toto právo im bolo priznané. V roku 2006 bola vyhotovená finálna verzia Zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi žalobcami a Slovenským pozemkovým fondom. Táto zmluva bola vyhotovená, zaslaná na podpis a nebola podpísaná zo strany Slovenského pozemkového fondu (SPF). Ako dôvody boli uvádzané stále iné, boli rôzne obštrukcie, raz nebola podpísaná, pretože došlo k zmene orgánom, druhýkrát boli dôvody iné. SPF začal ponúkať iné výhodné pozemky, ktorými boli najprv pozemky, kde bola stavebná uzávera, v priestoroch lomu, v zosuvnom pásme. Toto viedlo žalobcov k podaniu žaloby v roku 2013. Následne Krajský súd v Košiciach rozhodol rozhodnutím, ktoré bolo vyhlásené Ústavným súdom Slovenskej republiky za nezákonné. Následne boli spory o príslušnosť medzi Krajským súdom Bratislava a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Spor pripadol do právomoci Krajského súdu v Bratislave, čo bolo v roku 2018. V tomto konaní zobrali žalobcovia žalobu späť, z toho dôvodu, že im bolo prisľúbené, že po späťvzatí im budú vydané náhradné pozemky zodpovedajúcej kvalite, čiže spolu so späťvzatím bola zaslaná opätovná žiadosť na SPF a SPF začal konať. Žalobcovia sa domohli nakoniec svojho nároku proti SPF. Konanie pred Krajským súdom v Košiciach bolo vyhlásené za nezákonné rozhodnutie Ústavným súdom Slovenskej republiky a tak ako bolo uvedené v judikatúre, nemožno priznať žiadnu právnu relevanciu v súdnom konaní takémuto konaniu, ktoré bolo pred nepríslušným súdom. Tak či tak dokazovanie, ak by aj Krajský súd v Bratislave konal, nemohol by prihliadať na doterajšie konanie, ktoré bolo na Krajskom súde v Košiciach.

14. Poverený zamestnanec žalovaného sa na pojednávaní vyjadril k rozhodnutiu odvolacieho súdu a mal za to, že uznesením nebolo dotknuté právne posúdenie uplatneného nároku zo strany odvolacieho súdu, to znamená, právny názor prvoinštančného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu nebol odvolacím súdom nejako spochybnený. Bola spochybnená v podstate iba procesná stránka, ale vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali v správnom súdnom konaní, myslí si, že na správnosti toho prvotného záveru prvoinštančného súdu v tomto konaní nebol na zrušení prvotného rozsudku prvoinštančného súdu by nezmenilo nič a súd môže rozhodnúť znova rovnakým spôsobom. Žalovaný ako už bolo uvedené v celom rozsahu zotrval na svojom stanovisku uplatneného nároku, v zmysle ktorého bol tento nárok, ktorý je nárokom na náhradu škody pri výkone verejnej moci považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Tiež nebolo zo strany žalobcov v tomto prípade preukázané kumulatívne naplnenie existencie zákonných predpokladov, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia na vznik škody a existencia priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Fakticky v správnom súdnom konaní nastala situácia, na ktorú žalovaný poukazoval vo svojom

vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu a síce toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcov a nárok na náhradu trov konania žalobcov nebol vzhľadom na príslušnú právnu úpravy logicky priznaný. Podstatný je výsledok konania, naposledy vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. a rozhodnutie o trovách tohto konania, ktoré z dôvodu späťvzatia žaloby neboli žalobcom priznané. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcov naďalej nedošlo k preukázaniu nimi uplatneného nároku. Z toho dôvodu je tento nárok v celom rozsahu nedôvodný.

15. Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. - 201 zo dňa 19.11.2014, z ktorého súd zistil, že žalobu zamietol a žalobcom v 1. až 5. rade nepriznal právo na náhradu trov konania.

16. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. - 27 vyplýva, že základné právo základné právo L.. L. W., T.. L. F., Ľ. C., T. C. J. V. C. na súdnu ochranu podľa a na zákonného sudcu podľa a čl. 38 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo L.. L. W., T.. L. F., Ľ. C., T. C. J. V. C. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. a jeho rozsudkom z 19.11.2014 porušené boli. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19.11.2014 zrušuje a vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť L.. L. W., T.. L. F., Ľ. C., T. C. J. V. C. trovy konania v sume 1.370,34 eur, a to na účet advokáta JUDr. Róberta Ružbašána, Advokátska kancelária Azariová & Ružbašán Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

17. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. - 230 zo dňa 18.09.2015 súd zistil, že Krajský súd v Košiciach postúpil vec pod sp. zn. vecne príslušnému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave.

18. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. - 248 zo dňa 13.10.2016 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť a z dôvodu vecnej príslušnosti už vec nepatrí Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

19. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. - 368 zo dňa 23.05.2019 mal súd za preukázané, že Krajský súd v Bratislave konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol v 1. odseku odôvodnenia, že dňa 03.10.2013 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená správna vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa (ďalej len „“), ktorou sa žalobcovia v 1. - 5. rade (ďalej len „žalobcovia“) domáhali vydania rozsudku , ktorým by bolo žalovanému zakázané pokračovať v zásahu spočívajúcom v nekonaní vo veci poskytnutia náhradného pozemku za pôvodné nevydané nehnuteľnosti v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Košiciach - mesto a súčasne v uložení povinnosti žalovanému obnoviť predchádzajúci stav a pokračovať so žalobcami v konaní a vydanie pozemkov. Ďalej z odôvodnenia sú zistil, že dňa 03.08.2018 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie žalobcov datované 01.08.2018, ktorým bola podaná vzatá späť v celom rozsahu. Žalovaný v podaní zo dňa 06.09.2018 so späťvzatím súhlasil a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na veta druhá SPP. Niet pochýb o tom, že žalobcovia zobrali späť, čím zavinili zastavenie konania. Podľa názoru súdu však žalovanému nie je možné priznať trovy konania, pretože neboli vynaložené dôvodne, pretože žalovaný disponuje kvalifikovanými zamestnancami a teda udelenie plnomocenstva na zastupovanie udelené advokátovi (v roku 2016, resp. 2018) nebolo dôvodným.

20. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. - 368 podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 25.03.2020, právoplatným dňa 29.04.2020 zamietol.

21. Žiadosťou zo dňa 02.03.2017 požiadali žalobcovia v 1. až 5. rade o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú adresovali Ministerstvu spravodlivosti SR. Z odpovede Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 20.09.2017 súd zistil, že žiadosti žalobcov v 1. až 5. rade o náhradu škody nebolo vyhovené z dôvodu, že nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov

vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a Ministerstvo posúdilo predmetnú žiadosť ako nedôvodnú.

22. Žalobcovia predložili súdu aj faktúry, ktorými im právny zástupca - Advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. vyúčtoval odmenu za zastupovanie v predmetnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. . Žalobkyni v 1. rade sumu 707,52 eur dňa 12.12.2014 a sumu 171,81 eur dňa 08.10.2013. Žalobkyňa v 1. rade sumu 707,52 eur uhradila právnemu zástupcovi dňa 31.12.2014 a sumu 171,81 eur dňa 30.10.2013, čo mal súd za preukázané na základe pokladničných dokladov (čl. 23 a 24 spisu). Žalobkyni v 2. rade právny zástupca vyúčtoval sumu 328,03 eur dňa 08.10.2013 a sumu 1.350,72 eur dňa 12.12.2014. Žalobkyňa v 2. rade uhradila právnemu zástupcovi dňa 22.10.2013 sumu 328,03 eur a dňa 16.12.2014 sumu 1.350,72 eur, čo mal súd preukázané na základe pokladničných dokladov (čl. 31 a 32 spisu). Žalobkyni v 3. rade právny zástupca vyúčtoval sumu 171,81 eur dňa 08.10.2013 a sumu 707,52 eur dňa 12.12.2014. Žalobkyňa v 3. rade uhradila právnemu zástupcovi dňa 06.11.2013 sumu 171,81 eur a dňa 22.12.2014 sumu 707,52 eur, čo mal súd preukázané na základe pokladničných dokladov (čl. 31 a 33 spisu). Žalobcovi v 4. rade právny zástupca vyúčtoval sumu 171,81 eur dňa 08.10.2013 a sumu 707,52 eur dňa 12.12.2014. Žalobca v 4. rade uhradil právnemu zástupcovi dňa 14.10.2013 sumu 171,81 eur a dňa 12.12.2014 sumu 707,52 eur, čo mal súd preukázané na základe pokladničných dokladov (čl. 38 a 39 spisu). Žalobkyni v 5. rade právny zástupca vyúčtoval sumu 171,81 eur dňa 08.10.2013 a sumu 707,52 eur dňa 12.12.2014. Žalobkyňa v 5. rade uhradila právnemu zástupcovi dňa 14.10.2013 sumu 171,81 eur a dňa 12.12.2014 sumu 707,52 eur, čo mal súd preukázané na základe pokladničných dokladov (čl. 37 a 38 spisu).

23. Žalobcovia súdu preložili aj zápisnicu z prerokovania plnenia reštitučnej náhrady vo forme náhradného pozemku na RO SPF Košice konaného dňa 11.11.2019 č. /RO-23.

24. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 09.04.2020 mal súd za preukázané, že žalobcovia nadobudli pozemky v katastrálnom území Sokoľ a Zlatá Idka na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva č. 03635/2019-PRZ0319/19.00 od SR - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava. Vklad bol povolený dňa 09.04.2020.

25. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

27. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

28. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

29. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

30. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. Podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia dňa 02.10.2013 podali proti Slovenskému pozemkovému fondu ako žalovanému podľa , ktorou sa domáhali ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Rozsudkom zo dňa 19.11.2014 sp.zn. Krajský súd v Košiciach ich návrh zamietol a nepriznal im právo na náhradu trov konania. Na základe ústavnej sťažnosti podanej žalobcami proti vyššie uvedenému rozsudku Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. zo dňa 25.06.2015 rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 19.11.2014 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. V náleze Ústavný súd SR konštatoval, že právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie bolo porušené postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. z dôvodu, že tento prejednal vec, hoci nebol vecne príslušným na konanie. Krajský súd v Košiciach po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 19.11.2014 postúpil uznesením zo dňa 18.09.2015 vec vecne príslušnému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Uznesením zo dňa 13.10.2016 č.k. -248 Najvyšší súd Slovenskej republiky vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť a z dôvodu vecnej príslušnosti vec už nepatrí Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. rozhodol, že konanie zastavuje a žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Žiadosťou zo dňa 02.03.2017 požiadali žalobcovia Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. .

34. V konaní bolo sporné, či škoda, ktorá mala vzniknúť žalobcom v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , majú predstavovať trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcami v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. pred vydaním rozhodnutia, ktorých náhradu si žalobcovia uplatňujú s poukazom na ust.

35. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

36. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci žalobcovia svoj nárok

na náhradu škody odvodzovali od rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.. - 201 zo dňa 19.11.2014, ktorý bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.06.2015, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že základné právo žalobcov porušené bolo a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

37. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje.

38. Súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnené úkony právneho zastúpenia, za ktoré mali právnemu zástupcovi zaplatiť odmenu boli uskutočnené od 23.08.2013 (udelenie plnej moci) až do 12.11.2014 (vyjadrenie k argumentácii žalovaného). K vydaniu rozsudku Krajského súdu v Košiciach došlo dňa 19.11.2014. Žalobcovia označili ako nezákonné rozhodnutie rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. - 201 zo dňa 19.11.2014, teda úkony právneho zastúpenia boli uskutočnené pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Ďalej súd uvádza, že o týchto trovách konania v predmetnom správnom konaní súd rozhodol v konaní Krajského súdu v Bratislave. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 368 zo dňa 23.05.2019 jednoznačne vyplynulo v 1. odseku odôvodnenia, kde Krajský súd v Bratislave uviedol, že dňa 03.10.2013 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená správna vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa (ďalej len „“) atď. Súd má za to, že Krajský súd v Bratislave rozhodol aj o trovách, ktoré vznikli v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, preto nie je možné konštatovať, že uplatnené trovy konania boli vynaložené v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako priamou a bezprostrednou príčinou ich vzniku. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nezákonné rozhodnutie v danom prípade nemožno v žiadnom prípade považovať za conditio sine qua non, t.j. nemožno v žiadnom prípade dospieť k záveru, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia, žalobcovia by predmetné trovy konania nevynaložili.

39. Čo sa týka dôkazov, ktoré žalobcovia predložili na pojednávaní - a to zápisnice z prerokovania plnenia reštitučnej náhrady vo forme náhradného pozemku na RO SPF Košice konaného dňa 11.11.2019 a rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 31.03.2020, súd ich vyhodnotil ako dôkazy, ktoré preukazujú existenciu dôvodu na späťvzatie v konaní . Vyplýva z nich mimosúdna dohoda ohľadom pozemkov medzi žalobcami a SPF. Pre súd je však podstatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, právoplatným dňa 29.04.2020, ktorým súdy rozhodli o celkových trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. To z akého dôvodu došlo k späťvzatiu je v tomto konaní právne irelevantné.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že je nedôvodná, keďže žalobcami uvedené nezákonné rozhodnutie v danom prípade nemožno považovať za rozhodnutie v príčinnej súvislosti, s ktorým došlo na strane žalobcov k vzniku škody. Konanie o správnej žalobcov bolo právoplatne skončené na Krajskom súde v Bratislave, pričom súčasťou tohto konania bolo aj rozhodnutie o celkových trovách konania. Žalobcovia v spore nepreukázali kumulatívnu existenciu Z. z, čiže príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pretože trovy ktoré

si uplatňovali vznikli pred rozhodnutím označeným z ich strany ako „nezákonné“ , čiže pred rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.11.2014.

41. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2., 3., 4. a 5. rade v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému /rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.