Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 123/2015
PDF · 394.82 KB
No categories available
III. ÚS 123/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka
prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Annou Líškovou, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
28 C 24/2005 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 500 € (slovom dvetisícpästo eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. Anny Líškovej, Šafárikovo námestie 7, Bratislava.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 123/2015 14 z 8. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 C 24/2005.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV/375/2015 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2015,
v ktorom uviedla:
„... Prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr. Ingrid Šimonovej
a po jej odchode z Okresného súdu Trnava v r. 2008 bola vec náhodným výberom
elektronickými prostriedkami pridelená sudkyni JUDr. Karmelite Horváthovej. Sudkyňa
JUDr. Karmelita Horváthova bola v čase pridelenia tejto veci práceneschopná
(od 22.10.2007 do 7.3.2008) a po 6 týždňoch trvania práceneschopnosti boli jej veci
náhodným výberom elektronickými prostriedkami prerozdelené ostatným sudcom a vec
28C/24/2005 bola pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej počas
pracovnej neschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej. Po ukončení práceneschopnosti
bola vec dňa 12.3.2008 vrátená do oddelenia JUDr. Karmelity Horváthovej. Počas ďalšej
dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej (od 22.9.2008 do 9.3.2009)
bola vec dňa 3.11.2008 pridelená sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej v zmysle dodatku
k rozvrhu práce a po ukončení práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej jej bola
vec vrátená na prejednanie a rozhodnutie.
Ku dňu 8.1.2014 bola JUDr. Karmelita Horváthova odvolaná z funkcie sudcu
prezidentom Slovenskej republiky a spis bol dňa 9.1.2014 pridelený náhodným výberom
elektronickými prostriedkami sudkyni JUDr. Dane Macáškovej podľa dodatku k rozvrhu
práce. Po nástupe novovymenovaných sudcov na tunajší súd bola vec z dôvodu
zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov dňa 18.6.2014 prerozdelená elektronickými
prostriedkami náhodným výberom sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej.
Sudkyňa po oboznámení sa so spisom, ktorý má vyše 500 strán, vytýčila
pojednávanie a vo veci ďalej plynulo koná...“
Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej
sudkyne, v ktorom podrobne zhodnotila priebeh konania vo veci.
„Mám za to, že od pridelenia mi veci dňa 18.6.2014 som vo veci konala plynulo a
bez prieťahov. V čase prevzatia veci už bol nariadený termín pojednávania na deň 2.7.2014,
z ktorého sa však ospravedlnil žalovaný z dôvodu zahraničnej cesty. Z uvedeného dôvodu,
ako aj z dôvodu krátkosti časti od prevzatia veci a potreby podrobného naštudovania spisu
ako aj ostatných súvisiacich spisov, bol termín 2.7.2014 zrušený a po riadnom naštudovaní
veci bol určený termín pojednávania na deň 26.11.2014, na ktorom bolo vykonané
podrobné dokazovanie, pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania
na deň 4.2.2015, vo veci boli zabezpečené potrebné listinné podklady. Na pojednávaní dňa
4.2.2015 sa však žalobca nezúčastnil pre zhoršený zdravotný stav. Vec bola odročená
na deň 18.3.2015, na ktorom pojednávaní bolo pokračované v dokazovaní. Za účelom
doplnenia dokazovania a odstránenia vád petitu žaloby bolo pojednávanie odročené na deň
3.6.2015, pričom žalobca sám žiadal, aby mu bola poskytnutá lehota najmenej do konca
mája na zabezpečenie požadovaných listinných dokladov, preto bol termín pojednávania
stanovený až na 3.6.2015. Súd teda riadne pokračuje vo vykonávaní dokazovania vo veci,
za účelom zabezpečenia všetkých podkladov pre náležité rozhodnutie o nároku žalobcu
na náhradu mzdy.
Žalobca v podanej ústavnej sťažnosti argumentoval tým, že poskytoval súdu riadnu
súčinnosť, avšak z hore uvedeného prehľadu je zrejmé, že niektoré pojednávania boli
odročené z len dôvodov na jeho strane. Zároveň do dnešného dňa nešpecifikoval svoj nárok
na náhradu mzdy tak, aby jeho žalobný návrh bol určitý a vykonateľný, preto bol
na poslednom pojednávaní znovu vyzvaný na jeho spresnenie. Žalobca podal dňa 16.3.2015
návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vo veci
vedenej pod sp. zn. 16C/124/2011, kde sa bude posudzovať otázka, či je dôvod nepriznať
žalobcovi náhradu mzdy vzhľadom na to, že bol od 1.8.1999 do 31.12.2011 štátnym
zamestnancom Ministerstva vnútra SR. Návrh žalobcu na prerušenie konania bol
zamietnutý uznesením súdu č. k. 28C/24/2005 537 zo dňa 4.5.2015 ako nedôvodný. Pokiaľ
žalobca v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že je invalidný dôchodca a zo svojho príjmu sa
stará o ťažko chorú partnerku, v tomto konaní boli zabezpečené podklady ohľadom príjmov
žalobcu, pričom na č. l. 409 je prehľad o výške jeho invalidného dôchodku, ktorý mu bol
priznaný od 14.8.2007 a od 1.1.2014 bol vo výške 717,20 eura. Žalobca bol tiež od 1.8.1999
do 31.10.2011 zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prehľad o jeho
príjmoch za uvedené obdobie je na č. l. 438 až 448 spisu, čiže jeho situácia nie je taká
ťaživá, ako uvádzal v podanej ústavnej sťažnosti...“
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu
sp. zn. 28 C 24/2005 zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké
uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
pracovnoprávne spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd
z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Čo sa
týka skutkovej zložitosti daného prípadu, ide o vec, ktorá je náročná na dokazovanie.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeli
okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ sa nezúčastnil niekoľkých pojednávaní (22.
januára 2007, 26. februára 2007, 17. apríla 2013, 10. marca 2014, 4. februára2015).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 10 rokov a 3 mesiace, z toho
na okresnom súde 7 rokov a 8 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol
neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) zrušil uznesením č. k. 23 Co/56/06 85 z 28. februára 2007 rozsudok okresného súdu
č. k. 28 C/24/2005 50 zo 7. decembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresného
súdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je sama
osebe neprimeraná.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 28 C 24/2005, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 28 C 24/2005, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
15 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci
považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy
konania vyčíslila sumou 490,76 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie – sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu
284,08 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015