Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Annou Líškovou, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpästo eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Anny Líškovej, Šafárikovo námestie 7, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 14 z 8. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 18. mája 2015,

v ktorom uviedla:

„... Prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr. Ingrid Šimonovej

a po jej odchode z Okresného súdu Trnava v r. 2008 bola vec náhodným výberom

elektronickými prostriedkami pridelená sudkyni JUDr. Karmelite Horváthovej. Sudkyňa

JUDr. Karmelita Horváthova bola v čase pridelenia tejto veci práceneschopná

(od 22.10.2007 do 7.3.2008) a po 6 týždňoch trvania práceneschopnosti boli jej veci

náhodným výberom elektronickými prostriedkami prerozdelené ostatným sudcom a vec

bola pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej počas

pracovnej neschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej. Po ukončení práceneschopnosti

bola vec dňa 12.3.2008 vrátená do oddelenia JUDr. Karmelity Horváthovej. Počas ďalšej

dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej (od 22.9.2008 do 9.3.2009)

bola vec dňa 3.11.2008 pridelená sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej v zmysle dodatku

k rozvrhu práce a po ukončení práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej jej bola

vec vrátená na prejednanie a rozhodnutie.

Ku dňu 8.1.2014 bola JUDr. Karmelita Horváthova odvolaná z funkcie sudcu

prezidentom Slovenskej republiky a spis bol dňa 9.1.2014 pridelený náhodným výberom

elektronickými prostriedkami sudkyni JUDr. Dane Macáškovej podľa dodatku k rozvrhu

práce. Po nástupe novovymenovaných sudcov na tunajší súd bola vec z dôvodu

zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov dňa 18.6.2014 prerozdelená elektronickými

prostriedkami náhodným výberom sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej.

Sudkyňa po oboznámení sa so spisom, ktorý má vyše 500 strán, vytýčila

pojednávanie a vo veci ďalej plynulo koná...“

Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, v ktorom podrobne zhodnotila priebeh konania vo veci.

„Mám za to, že od pridelenia mi veci dňa 18.6.2014 som vo veci konala plynulo a

bez prieťahov. V čase prevzatia veci už bol nariadený termín pojednávania na deň 2.7.2014,

z ktorého sa však ospravedlnil žalovaný z dôvodu zahraničnej cesty. Z uvedeného dôvodu,

ako aj z dôvodu krátkosti časti od prevzatia veci a potreby podrobného naštudovania spisu

ako aj ostatných súvisiacich spisov, bol termín 2.7.2014 zrušený a po riadnom naštudovaní

veci bol určený termín pojednávania na deň 26.11.2014, na ktorom bolo vykonané

podrobné dokazovanie, pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania

na deň 4.2.2015, vo veci boli zabezpečené potrebné listinné podklady. Na pojednávaní dňa

4.2.2015 sa však žalobca nezúčastnil pre zhoršený zdravotný stav. Vec bola odročená

na deň 18.3.2015, na ktorom pojednávaní bolo pokračované v dokazovaní. Za účelom

doplnenia dokazovania a odstránenia vád petitu žaloby bolo pojednávanie odročené na deň

3.6.2015, pričom žalobca sám žiadal, aby mu bola poskytnutá lehota najmenej do konca

mája na zabezpečenie požadovaných listinných dokladov, preto bol termín pojednávania

stanovený až na 3.6.2015. Súd teda riadne pokračuje vo vykonávaní dokazovania vo veci,

za účelom zabezpečenia všetkých podkladov pre náležité rozhodnutie o nároku žalobcu

na náhradu mzdy.

Žalobca v podanej ústavnej sťažnosti argumentoval tým, že poskytoval súdu riadnu

súčinnosť, avšak z hore uvedeného prehľadu je zrejmé, že niektoré pojednávania boli

odročené z len dôvodov na jeho strane. Zároveň do dnešného dňa nešpecifikoval svoj nárok

na náhradu mzdy tak, aby jeho žalobný návrh bol určitý a vykonateľný, preto bol

na poslednom pojednávaní znovu vyzvaný na jeho spresnenie. Žalobca podal dňa 16.3.2015

návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vo veci

vedenej pod sp. zn. , kde sa bude posudzovať otázka, či je dôvod nepriznať

žalobcovi náhradu mzdy vzhľadom na to, že bol od 1.8.1999 do 31.12.2011 štátnym

zamestnancom Ministerstva vnútra SR. Návrh žalobcu na prerušenie konania bol

zamietnutý uznesením súdu č. k. zo dňa 4.5.2015 ako nedôvodný. Pokiaľ

žalobca v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že je invalidný dôchodca a zo svojho príjmu sa

stará o ťažko chorú partnerku, v tomto konaní boli zabezpečené podklady ohľadom príjmov

žalobcu, pričom na č. l. 409 je prehľad o výške jeho invalidného dôchodku, ktorý mu bol

priznaný od 14.8.2007 a od 1.1.2014 bol vo výške 717,20 eura. Žalobca bol tiež od 1.8.1999

do 31.10.2011 zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prehľad o jeho

príjmoch za uvedené obdobie je na č. l. 438 až 448 spisu, čiže jeho situácia nie je taká

ťaživá, ako uvádzal v podanej ústavnej sťažnosti...“

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké

uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

pracovnoprávne spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd

z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Čo sa

týka skutkovej zložitosti daného prípadu, ide o vec, ktorá je náročná na dokazovanie.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeli

okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ sa nezúčastnil niekoľkých pojednávaní (22.

januára 2007, 26. februára 2007, 17. apríla 2013, 10. marca 2014, 4. februára2015).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 10 rokov a 3 mesiace, z toho

na okresnom súde 7 rokov a 8 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol

neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) zrušil uznesením č. k. z 28. februára 2007 rozsudok okresného súdu

č. k. zo 7. decembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresného

súdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je sama

osebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

15 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovy

konania vyčíslila sumou 490,76 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie – sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu

284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015