Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 305/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Dobrovičova 6, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. z 20. marca 2015 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 20. marca 2015 (ďalej

len „uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2

Zo sťažnosti vyplýva:

„Sťažovateľka je v procesnej pozícii odporkyne účastníčkou konania, vedeného pred

Okresným súdom Bratislava I pod spisovou značkou 34. Predmetom tohto

konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Navrhovateľ (otec maloletej) sa po pol roku od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia

domáhal jeho zmeny a to jednak návrhom vo veci samej a tiež predbežným opatrením.

V tomto konaní je zastúpený advokátskou kanceláriou , za ktorú

koná .

Návrh na začatie konania a návrh na vydanie predbežného opatrenia podala právna

zástupkyňa navrhovateľa 6. októbra 2014.

... Bolo mi doručené rozhodnutie iného senátu Krajského súdu v Bratislave

(uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. 6. 2014, sp. značka ),

ktoré vyslovilo, že je ako sudkyňa zaujatá dokonca aj v prípade, že

účastníčku konania len predtým zastupovala a v súčasnosti už to tak nie je.

Z textu tohto rozhodnutia možno zistiť, že zastupovala zákonnú sudkyňu ako jej

právna zástupkyňa jednak v roku 2009 v konaní o rozvod manželstva a následne cca

od roku 2013 v konaní o vyporiadanie BSM, Toto konanie nebolo ani v roku 2014 ukončené

a prebieha pred Okresným súdom Bratislava II pod spisovou značkou .

... Zároveň sme podali návrh na vyslovenie zaujatosti voči , keďže

v čase, keď vydala predbežné opatrenie a aj v čase podania námietky zaujatosti bola

v osobnom a pracovnom vzťahu s právnou zástupkyňou navrhovateľa , čo bolo

nesporne preukázané. Ešte v decembri 2014 sa vo veci vyporiadania BSM zákonnej sudkyne

konalo pred Okresným súdom Bratislava II pojednávanie, kde ju zastupovala.

Keď v roku 2009 prebiehal rozvod manželstva , sama sa ako zaujatá

namietla vo veci, zastupovanej práve z dôvodu, že je jej právnou

zástupkyňou. Nikdy však nevysvetlila, prečo rovnaký postup neuplatnila aj počas

zastupovania v konaní o vyporiadaní BSM. ...

3

Že v takomto prípade ide o jednoznačné naplnenie objektívnej stránky zaujatosti

vyslovil aj NS SR v rozhodnutí, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí

súdov SR č. 8/2014 pod číslom 115:

Stanovisko vo veciach trestných

I. Nestrannosť sudcu pre jeho pomer (vzťah) k obhajcovi v zmysle

spochybňuje z hľadiska objektívneho testu nestrannosti okolnosť, že sudca a obhajca sú

v inom trestnom konaní v pozícii klient obhajca.

Ak ide o už ukončenú obhajobu, môže byť nestrannosť sudcu spochybnená podľa

okolností prípadu.

... Krajský súd... 20. 3. 2015 rozhodoval o našej námietke zaujatosti a rozhodol tak,

že ako zákonnú sudkyňu z prípadu nevylúčil. Rozhodnutie nám bolo

doručené 1. 4. 2015.

... Rozhodnutie Krajský súd... odôvodnil tak, že mu vlastne nemožno rozumieť.

Podobne, ako sa zákonná sudkyňa neprehľadne vyjadrila k faktickým skutočnostiam (či ju

zastupuje alebo nie), prebral jej argumentáciu aj Krajský súd... vlastne nie je

možné vyvodiť, ako sa vysporiadal s jednoduchou skutočnosťou že medzi

ako zákonnou sudkyňou v tejto veci a ako právnou

zástupkyňou navrhovateľa v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia o predbežnom

opatrení preukázateľne existoval vzťah klient advokát. Vôbec sa v ňom nemožno dočítať

nič k publikovanému záveru Najvyššieho súdu SR č. 8/2014, ani k tomu, prečo ho Krajský

súd v Bratislave ignoroval.

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne a ani z rozhodnutia Krajského súdu nie je ani zrejmé,

kedy došlo k vypovedaniu plnej moci. Túto otázku všetci obišli, pritom ide

o najpodstatnejšiu skutočnosť. Aj tak je však zjavné, že to bolo až v roku 2015, čiže po tom,

čo sa na tieto skutočnosti verejne prišlo. Samotná sa ako zákonná

sudkyňa nenamietla, hoci tak zjavne urobiť mala, a to jednak kvôli už citovanému

publikovanému záveru NS SR č. 8/2014 a jednak kvôli už 5 mesiacov existujúcemu

rozhodnutiu v inej veci, kde ju súd za zaujatú z tohto dôvodu označil (14 NcC/51/2014 138).

A keďže sa dokázala sama namietnuť v roku 2009 kvôli zastupovaniu pri rozvode, je jasné,

4

že mala aj teraz vedomosť o svojej zaujatosti z dôvodu vzťahu k právnej zástupkyni

navrhovateľa. ...

sa ako zákonná sudkyňa nejaví objektívne nestranná. Práve

naopak. Vedela o skutočnostiach, ktoré ju vylučovali z prejednania a rozhodovania vo veci

(keďže v roku 2009 sa z dôvodu zastupovania dokázala namietnuť) a predsa sa

sama nenamietla, ako to od nej zákon požaduje. Jej vzťah k právnej zástupkyni

navrhovateľa trval až do doby, kým sa o ňom nezačalo hovoriť v súvislosti s týmto

prípadom, námietkou zaujatosti a dovolaním proti predbežnému opatreniu, čiže minimálne

do januára 2015. To je ale tri mesiace po vydaní predbežného opatrenia.

Tieto skutočnosti však Krajský súd v namietanom rozhodnutí úplne opomína

vysvetliť.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn.:

č. 3 NcC/15/2015 bolo porušené.

2) Základné právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: č. 3 NcC/15/2015 bolo porušené.

3) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručene

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn.:

zo dňa 20. 03. 2015 bolo porušené.

4) Základné právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn.: zo dňa 20. 03. 2015 bolo

porušené.

5) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydané pod sp. zn.:

zo dňa 20. 03. 2015 sa zrušuje.

5

6) Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré

je povinný zaplatiť jej Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

7) Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania pred Ústavným súdom

vo výške 355,73 Eur...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom. Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol o námietke

zaujatosti vznesenej sťažovateľkou vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. (ďalej len „námietka zaujatosti“) tak, že zákonnú

sudkyňu nevylúčil z jej prerokovávania a rozhodovania.

Podľa sťažovateľky k namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť tým,

že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou objektívnej nestrannosti zákonnej

sudkyne založenej na existencii jej vzťahu k právnej zástupkyni navrhovateľa, ktorá

zastupovala zákonnú sudkyňu v jej osobnej veci a zároveň už bola v inej veci vedenej

okresným súdom na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. z 20. júna

2014 z prerokovávania a rozhodovania vylúčená z rovnakého dôvodu. Sťažovateľka

považuje uznesenie krajského súdu za nezákonné a nesprávne z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

7

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal

na obsah sťažovateľkou vznesenej námietky zaujatosti:

„Uviedla, že medzi konajúcou sudkyňou a je osobný vzťah,

založený jednak na priateľstve a jednak na skutočnosti, že bola

(a pravdepodobne aj dnes je) právnou zástupkyňou konajúcej sudkyne. Uvedenú skutočnosť

sa matka maloletej dozvedela z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 6. 2014,

č. k. , ktoré bolo jej právnej zástupkyni doručené dňa 22. 1. 2015

e mailom od , ktorá spolupracuje s , ktorý rovnakú

skutočnosť úspešne namietal v konaní sp. zn. vedenom pred Okresným súdom

Bratislava I. Krajský súd v Bratislave predmetným uznesením rozhodol tak, že

z konania vylúčil pre jej existujúci pomer k právnej zástupkyni

. Vychádzal z toho, že zastupovala v

jej súkromnom rozvodovom konaní, vedenom pred Okresným súdom Bratislava II. Tieto

námietky rovnakí účastníci riešili prvýkrát v konaní sp. zn. , kde sa vtedy sama

namietla z dôvodu zaujatosti, pretože práve prebiehalo jej

rozvodové konanie, v ktorom ju zastupovala. Podľa názoru matky

maloletej, teda už v rokoch 2011 2012 vedela o dôvode, pre ktorý by

mala byť vylúčená z rozhodovania vecí, v ktorých vystupuje ako právny

zástupca niektorej zo strán. Pokiaľ by mala pochybnosť, či táto zaujatosť trvá aj po skončení

rozvodového konania, malo ju určite rozptýliť spomínané uznesenie Krajského súdu v

Bratislave, ktoré vyslovilo, že je zaujatá dokonca aj v prípade, že

účastníčku len predtým zastupovala. V ďalšom matka maloletej

uviedla, že podľa informácií od je právnou

zástupkyňou konajúcej sudkyne aj dnes v konaní o vyporiadanie BSM, vedenom

pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. ...“

8

Krajský súd následne poukázal na vyjadrenie :

„... v danej veci sa osobne necíti byť zaujatá, účastníkov konania osobne nepozná

a nemá k nim, ani k prejednávanej veci žiadny pomer. Uviedla, že jej vzťah k právnej

zástupkyni otca, konateľke spoločnosti , , je čisto

pracovný, nie je to vzťah priateľský, či vzťah, ktorý by jej bránil, či už v minulosti alebo

v súčasnosti vo veci konať a rozhodnúť nestranne a nezaujato. Objasnila ich spoluprácu tak,

že jej ako advokátka ešte v roku 2009 poskytla právnu službu spočívajúcu

v spísaní návrhu na rozvod manželstva a právne zastúpenie na jednom pojednávaní dňa 14.

10. 2009, na ktorom bolo jej manželstvo rozvedené a súdom bola schválená dohoda rodičov

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva. Uviedla, že pritom v danom čase poznala iba v súvislosti s jej

činnosťou advokáta špecializujúceho sa na oblasť rodinného práva. V roku 2012 ju

požiadala aj o poskytnutie právnej služby spočívajúcej v spísaní návrhu na vyporiadanie

BSM. Nariadené pojednávania v danej veci však neboli otvorené a pre mimosúdne

vyriešenie sporu sudkyňa odvolala advokátke udelené plnomocenstvo, čím považovala

spoluprácu s ňou za ukončenú. Vyslovila názor, že bez ohľadu na výkon jej činnosti sudcu

má ako občan zakotvené právo na právne zastúpenie advokátom, ako aj na

spravodlivý súdny proces a nevidí dôvod, prečo by samotná skutočnosť, že v súkromnej veci

bola zastúpená konkrétnym advokátom mala mať vplyv na nestrannosť, nezaujatosť a

zákonnosť jej rozhodovacej činnosti vo veciach, v ktorých vystupuje daný advokát ako

zástupca účastníka konania. Uvedené platí podľa nej o to viac pre poručenské konania, v

ktorých súd nie je viazaný vo svojom postupe návrhmi účastníkov konania a je povinný

sledovať výlučne najlepší záujem dieťaťa. Ďalej zdôraznila, že jej nie je zrejmá

preukázateľná existencia objektívnej alebo subjektívnej skutočnosti pre pochybnosť

o nezaujatosti sudcu, ktorá by zároveň bola aj dôvodom pre jej vylúčenie z prejednávania

veci. Záverom zaujala stanovisko aj ku skutočnostiam, ktoré predchádzali vydaniu

uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 138 zo dňa 20. 6. 2014, o

ktoré matka svoju námietku zaujatosti opiera. Predmetné uznesenie bolo vydané v konaní

starostlivosti súdu o mal. , , dieťa rodičov

9

a otca . V uvedenom konaní, aj napriek neexistencii

objektívnych dôvodov pre jej vylúčenie z prejednávania veci, súhlasila s pridelením veci

inému sudcovi z dôvodu opakovaných sťažností otca maloletého dieťaťa na postup súdu

(nielen v konám ňou vedenom), opakovane vznášaných námietok zaujatosti, jeho

zasahovaniu do jej súkromného života, ďalej podania trestného oznámenia na jej osobu

v súvislosti s výkonom funkcie sudcu, či provokatívneho doručenia mŕtveho zajaca do jej

kancelárie.“

V ďalšej relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd okrem

iného uviedol:

„V predmetnej veci bol namietaný pomer zákonnej sudkyne k zástupcovi otca

maloletej, keď s , spoločníčkou a konateľkou spoločnosti

., má mať osobný vzťah, založený jednak na priateľstve a jednak

na skutočnosti, že bola v minulosti právnou zástupkyňou konajúcej

sudkyne s tým, že ju pravdepodobne zastupuje v jej súkromnej veci aj v súčasnosti. O tejto

skutočnosti sa matka maloletej dozvedela z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20. 6. 2014, č. k. , ktorý v inej právnej veci ()

vylúčil pre jej existujúci pomer k právnej zástupkyni , ktorá ju

zastupovala v jej súkromnom rozvodovom konaní. Tieto námietky tí istí účastníci riešili

prvýkrát v konaní , kedy sa sama namietla z dôvodu

zaujatosti, pretože práve prebiehalo jej rozvodové konanie, v ktorom ju

zastupovala a následne bola aj z konania vylúčená. V tejto súvislosti je však potrebné

zdôrazniť, že v predmetnom konaní Krajský súd zákonnú sudkyňu vylúčil z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. predovšetkým z dôvodu, že sa jednalo

o identických účastníkov konania ako vo veci vedenej pod sp. zn. . Za podstatné

Krajský súd považoval skutočnosť, že ak už vznikli pochybnosti o nestrannosti sudkyne

vo veci medzi rovnakými účastníkmi konania o rovnaký predmet konania v relatívne

krátkom čase od skončenia súvisiaceho konania, po vonkajšej stránke naďalej trvajú

pochybnosti o nestrannosti sudkyne v konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti, nebolo

10

vylúčenie iným senátom nadriadeného súdu v tejto veci,

na posúdenie zaujatosti sudkyne smerodajné.

Pokiaľ ide o tvrdený priateľský vzťah, tento nebol bližšie konkretizovaný a nie je

zrejmé, ako sa má v súčasnosti medzi zákonnou sudkyňou a prejavovať.

Objektívnu nestrannosť pritom nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len

tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného;

preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu môže nastať

iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k zástupcovi účastníka konania dosahuje

taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť

rozhodovať nezávisle a nestranne. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské

vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie

medzi členmi spoločnosti. Pomerom sudcu k účastníkom, či k ich zástupcom sa rozumie

predovšetkým ich príbuzenský pomer alebo jemu podobný blízky pomer, osobný vzťah

priateľský, či zjavne nepriateľský, ekonomický, finančný a pod. Vzťahom priateľským sa

vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti,

družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti

na spoločnom duševnom živote a pod. a preto je aj v tomto prípade dôležité odlišovať

priateľstvo od iných medziľudských vzťahov.

Zákonná sudkyňa potvrdila, že sa pozná s , ktorá jej ako

advokátka v roku 2009 poskytla právnu službu spočívajúcu vo vypracovaní návrhu

na rozvod manželstva a právne zastúpenie na jednom pojednávaní dňa 14. 10. 2009.

Uviedla, že v danom čase poznala iba v súvislosti s jej činnosťou

advokáta špecializujúceho sa na oblasť rodinného práva. V roku 2012 ju požiadala aj

o poskytnutie právnej služby spočívajúcej vo vypracovaní návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pojednávanie vo veci samej sa nezačalo

a pre mimosúdne vyriešenie sporu zákonná sudkyňa odvolala advokátke udelené

plnomocenstvo, čím mala spoluprácu s ňou za ukončenú. Pokiaľ ide o subjektívne aspekty

nestrannosti, zákonná sudkyňa uviedla, že jej vzťah k právnej zástupkyni otca je čisto

pracovný, nie je to vzťah priateľský, či vzťah, ktorý by jej bránil, či už v minulosti alebo

11

v súčasnosti vo veci konať a rozhodovať nestranne a nezaujato. Poprela tvrdené

nadštandardné vzťahy, keď z jej vyjadrenia vyplýva, že s neudržiava iný

ako pracovný kontakt, nestretávajú sa a nie sú priateľky, z čoho vyplýva, že ich vzájomný

vzťah neprerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a advokáta

a nenadobudol charakter bližšieho osobného vzťahu.

Len samotná skutočnosť, že zákonná sudkyňa bola v dvoch konaniach, v ktorých

vystupovala v pozícii súkromnej osoby, zastupovaná právnou zástupkyňou otca maloletej,

aj to iba v určitej fáze konania, nemôže bez ďalšieho viesť k objektívnym pochybnostiam

o jej nestrannosti a nie je dôvodom pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci. Bývalý vzťah právneho zástupcu a jeho klienta sudcu,

ktorý svojím charakterom a intenzitou nepresahuje bežnú profesionálnu a spoločenskú

úroveň vzájomných vzťahov, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

Matkou maloletej tvrdené skutočnosti preto nie sú dôvodom pre vylúčenie zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nepreukazujú totiž taký vzťah zákonnej

sudkyne k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ktorý by vzbudzoval legitímne obavy o jej

nezaujatosti.“

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa je v občianskom súdnom

konaní garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania

pre zaujatosť v zmysle ustanovení až (ďalej

len „OSP“). Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý

podal takýto návrh podľa , resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh

podľa ) a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (napr. , ).

12

Podľa vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu istotu, že práve súdy sú tými

orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú ochranu práva. Európsky súd

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho,

že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho

a objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna stránka nestrannosti sudcu

týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,

prípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prerokúvanej veci a k účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania

o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho zástupcu) je

objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň

vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).

Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne javí

vonkajšiemu pozorovateľovi (účastníkovi konania), ale to, či reálne neexistujú objektívne

okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca

určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môže dôjsť aj pri zohľadnení

sťažovateľkou akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade,

keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje

taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť

rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Analýza skutočností uvádzaných

sťažovateľkou v námietke zaujatosti vznesenej proti zákonnej sudkyni v označenej právnej

veci vedenej okresným súdom a v sťažnosti však podľa názoru ústavného súdu v danom

prípade prijatie takéhoto záveru neumožňuje.

13

Ústavný súd z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 20. júna 2014,

ktorým bola zákonná sudkyňa vylúčená z prerokovávania

a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. , zistil, že

k jej vylúčeniu vo veci sp. zn. došlo z dôvodu, že v tomto konaní zastupovala

matku dieťaťa tá istá právna zástupkyňa, ktorá zákonnú sudkyňu v rovnakom čase

zastupovala v konaní pred súdom v jej osobnej veci. Vo veci sp. zn. bolo

podstatnou skutočnosťou, ktorou odôvodnil krajský súd vylúčenie zákonnej sudkyne, to, že

ide o rovnakých účastníkov konania o rovnaký predmet konania v relatívne krátkom čase

od skončenia súvisiaceho konania (sp. zn. ).

Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ jediným dôvodom namietanej zaujatosti zákonnej

sudkyne je vzťah medzi ňou a právnou zástupkyňou navrhovateľa založený na čisto

profesionálnej báze, ktorý bol v minulosti už ukončený, uvedené nemôže s ohľadom

na okolnosti tejto veci vyvolať objektívne pochybnosti o zaujatosti zákonnej sudkyne v takej

intenzite, ktoré by boli dôvodom na jej vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania vo veci

sťažovateľky. Zároveň je potrebné uviesť, že s prihliadnutím na už uvedené dôvody

vylúčenia zákonnej sudkyne v iných veciach nemôže ani táto skutočnosť vyvolávať

pochybnosti o objektívnej nestrannosti zákonnej sudkyne, tak ako sa to domnieva

sťažovateľka.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

14

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , ).

Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd konštatuje, že uznesenie krajského súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti,

a zároveň považuje právny názor krajského súdu za ústavne udržateľný. Ústavný súd

nezistil, že by uzneseniu krajského bolo možné vyčítať svojvôľu alebo takú aplikáciu

zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd

vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že skutkové alebo právne závery krajského súdu

nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné

s označenými článkami .

Citované odôvodnenie uznesenia krajského súdu dalo odpoveď na skutkovú a právnu

podstatu sťažovateľkou vznesenej námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, a preto jeho obsah

15

neosvedčuje okolnosti naznačujúce príčinnú súvislosť s možným sťažovateľkou namietaným

porušením ňou označených práv.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

, ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť podľa zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015

16