Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 186/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

2

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej

právneho zástupcu , , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalobou podanou na okresnom súde 4. júna

2010 žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže

„... k mimosúdnej dohode z dôvodov na strane odporcu (jej bývalého manžela) nedošlo“.

Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci ani

po 7 mesiacoch od podania žaloby nekonal, dňa 5. januára 2011 podala sťažovateľka

sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní.

Následne dňa 1. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti... V upovedomení podpredsedníčka súdu JUDr. Kondllová uviedla, že

sťažnosť preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a vyjadrením zákonnej

sudkyne. Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa vzhľadom na počet vecí v jej senáte vybavuje

veci podľa poradia, a preto bol v danej veci vytýčený termín pojednávania až dňa

20. januára 2011, a to na 4. apríla 2011. Podpredsedníčka sťažnosť vôbec neposúdila

z hľadiska jej opodstatnenosti a dôvodnosti, a taktiež neprijala žiadne opatrenia vo veci, čo

považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti.

Nariadené pojednávanie na 4. apríla 2011 však bolo zrušené pre OČR zákonnej

sudkyne a odročené na neurčito, pričom súd vo veci odvtedy žiadnym spôsobom nekonal.

Vzhľadom na vyššie uvedené, dňa 25. novembra 2014 podala sťažovateľka opätovne

sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,

z dôvodu, že súd vo veci už viac ako 4 roky žiadnym spôsobom nekonal.

Dňa 5. januára 2014 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti zo dňa 29. decembra 2014, v ktorom predsedníčka súdu

JUDr. Kondllová nečinnosť súdu opätovne odôvodnila množstvom vecí v senáte zákonnej

sudkyne. Sťažnosť bola označená za opodstatnenú, avšak vzhľadom k tomu, že sa vytýčil

termín pojednávania na 20. februára 2015 (ktorý bol neskôr zmenený na 25. februára

2015), iné opatrenia predsedníčka vo veci nevykonala, čo taktiež považujeme

za nedostatočné riešenie sťažnosti a prieťahov v konaní.

Pojednávanie dňa 25. februára 2015, ktoré malo byť vôbec prvým pojednávaním

vo veci, a to po uplynutí takmer piatich rokov od podania žaloby, bolo odročené

na 10. apríla 2015 z dôvodu, že odporca nemá riadne vykázané predvolanie. Uvedené bolo

prvotne oznámené telefonicky asistentkou zákonnej sudkyne do kancelárie právnej

zástupkyne sťažovateľky v deň pojednávania, t. j. 25. februára 2015 v ranných hodinách

a následne na samotnom pojednávaní. Máme za to, že súd by mal vo veci postupovať

dôslednejšie a v prípade, kedy nemôže predvolanie doručiť na známu adresu odporcu,

na pobyt odporcu sa má dopytovať skôr a nie až v deň samotného pojednávania.“.

4

3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu

konštatuje, „... súd do dnešného dňa, t. j. ani po viac ako 4 a pol roku vo veci v podstate

žiadnym spôsobom nekonal“. Argumentujúc skutočnosťou, že nejde o právne či fakticky

zložitú vec, sťažovateľka zdôrazňuje, že sa konaním, resp. nekonaním zo strany okresného

súdu dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, nemôže sa účinne domôcť svojich práv,

pričom súdne konanie a situácia, v akej sa bez vlastného pričinenia nachádza, jej spôsobuje

veľkú psychickú traumu a finančnú záťaž. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 21 400 €

(slovom: dvadsaťjedentisícštyristo eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

, advokátovi, vo výške 296,44 € (slovom: dvestodeväťdesiatšesť

eur štyridsaťštyri centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. 12

z 29. apríla 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedníčku

okresného súdu a následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby zaslala na nahliadnutie súdny spis

vedený pod sp. zn. .

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniami

sp. zn. Spr. 254/15 doručenými ústavnému súdu 20. apríla 2015 a 25. mája 2015.

Podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2015 predsedníčka okresného súdu

JUDr. Kondllová zaslala rozpis procesných úkonov okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a následne vo vzťahu k ústavnou sťažnosťou napadnutému

konaniu poukázala na neprimerane veľkú zaťaženosť okresného súdu a na existenciu

systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému

nedostatočnému obsadeniu okresného súdu väčším počtom sudcov. Zároveň s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 91

z 20. marca 2014 dodala, že „... činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno

požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa

nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo

úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne

zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je

schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám

každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom

rozhodnutí vo veci.“.

Následne zaslaným podaním, doručeným ústavnému súdu 25. mája 2015,

predsedníčka okresného súdu v plnom rozsahu zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení

a ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 11. júna 2015, v ktorom oznámila svoj súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v zmysle dikcie ustanovenia

a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 13. apríla 2015 uviedla, že:

„... systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému

nedostatočnému obsadeniu okresného súdu Piešťany väčším počtom sudcov, na ktoré

predsedníčka poukazuje, nie sú prijateľným ospravedlnením nekonania zo strany súdu a ako

6

také nemôžu byť na ťarchu sťažovateľky, ktorá sa dlhodobo neúspešne domáha svojich práv

na súde.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk a chronológie

procesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresným

súdom predloženého súdneho spisu sp. zn. .

II.

8. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Žalobou doručenou okresnému súdu 4. júna 2010 sťažovateľka (v právnom postavení

žalobkyne v pôvodnom konaní) žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom

a jeho vyporiadanie tak, že sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa

výšky ich spoluvlastníckych podielov, t. j. rovnakým dielom.

Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 7. januára 2011 sťažovateľka namietala

prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 20. januára 2011 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávania

na 4. apríl 2014 o 9.00 h.

Listom z 25. januára 2011 podpredsedníčka okresného súdu upovedomila

sťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp.

zn. (podpredsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že sťažnosť

preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a písomným vyjadrením

zákonnej sudkyne, za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnila; zároveň oznámila

nariadenie termínu pojednávania vo veci).

Úradným záznamom z 31. marca 2011 zákonná sudkyňa na základe telefonického

pokynu sudkyne odročila pojednávanie nariadené na 4. apríl 2011 na neurčito.

Na základe opatrenia č. z 8. novembra 2011 bola predmetná vec

náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Jane Jarošovej.

Na základe opatrenia č. z 30. mája 2012 bola predmetná vec

náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Renáte Mihalíkovej.

Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 25. novembra 2014 sťažovateľka opakovane

poukazovala na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 16. decembra 2014 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávania

na 20. február 2015 o 10.00 h.

Listom z 29. decembra 2014 predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľku

o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C

117/2010 (predsedníčka okresného súdu sťažovateľke okrem iného oznámila, že s ohľadom

na množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ako aj potrebu vo všetkých veciach konať

postupne podľa poradia nápadu, nebolo skôr vo veci konané; predsedníčka okresného súdu

považovala sťažnosť za opodstatnenú a poukázala na nariadenie termínu pojednávania vo

veci).

Úradným záznamom z 25. januára 2015 došlo k zmene termínu pojednávania

z 20. februára 2015 na 25. február 2015 o 10.00 h.

Dňa 25. februára 2015 bolo pojednávanie odročené na 10. apríl 2015 o 10.00 h

na účely opätovného predvolania žalovaného.

Dňa 10. apríla 2015 bolo pojednávanie odročené na 19. jún 2015 o 10.00 h na účely

opätovného predvolania žalovaného.

Podľa zistení ústavného súdu pojednávanie nariadené na 19. jún 2015 bolo

opakovane odročené na 4. september 2015 na účely opätovného predvolania žalovaného.

III.

8

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej aj „“), ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

vedomosti, ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka súdneho konania a

3. postup samotného súdu.

10

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

16.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho vyporiadanie tak, že

sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych

podielov, t. j. rovnakým dielom.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvého

kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej

ani skutkovej stránke zložité jeho predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva,

teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnako

ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych

predpisoch ( v znení neskorších predpisov), ako aj

v procesných predpisoch () a v prípade ktorého súdy disponujú

dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala

zložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

16.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho

konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotná

sťažovateľka akýmkoľvek spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

16.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom, a predovšetkým

poukazuje na jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť, a to:

od 4. júna 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky spolu

s prílohami, do 4. apríla 2011, keď sa vo veci malo uskutočniť prvé pojednávanie, ktoré však

bolo odročené na neurčito na pokyn zákonnej sudkyne,

od 4. apríla 2011 do 9. novembra 2011, keď bola vec na základe opatrenia

č. z 8. novembra 2011 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie

JUDr. Jarošovej (okresný súd vo veci po dobu 7 mesiacov nekonal),

od 9. novembra 2011 do 1. júna 2012, keď bola vec na základe opatrenia

č. z 30. mája 2012 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie

JUDr. Mihalíkovej (okresný súd vo veci po dobu opakovane takmer 7 mesiacov nekonal),

od 1. júna 2012 do 10. apríla 2015, keď boli v konaní nariadené 3 termíny

pojednávaní (na 25. február 2015, 10. apríl 2015 a 19. jún 2015), ktoré však boli

bez prerokovania veci odročené (na 10. apríl 2015, 19. jún 2015 a 4. september 2015)

na účely opätovného predvolania žalovaného.

17. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojené

s prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci za 5 rokov dosiaľ nedošlo k prerokovaniu

veci, a teda v napadnutom konaní nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.

19. Obranu okresného súdu, v zmysle ktorej existencia systémových nedostatkov

v oblasti výkonu spravodlivosti (vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu

okresného súdu väčším počtom sudcov) bránila včasnému vybaveniu veci v napadnutom

konaní s tým, že „... sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká

je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu...“, nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. , ,

, , ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

12

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal vyriešiť,

nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by

vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní ako taký, ktorý bol poznačený dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, ktorému

navyše chýbala i efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (5 rokov)

bez právoplatného skončenia veci. V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä

v dôsledku postupu okresného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že

v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, ako i práva podľa dohovoru.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

22. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

IV.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 21 400 €, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

14

28. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného ,

t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už

za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo

veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho

zastúpenia advokátom.

30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu

(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €).

33. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5

výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015

16