Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 186/2015
PDF · 461.51 KB
No categories available
I. ÚS 186/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, zo sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom , , vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 117/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
2
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej
právneho zástupcu , , do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žalobou podanou na okresnom súde 4. júna
2010 žiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže
„... k mimosúdnej dohode z dôvodov na strane odporcu (jej bývalého manžela) nedošlo“.
Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... vzhľadom na skutočnosť, že súd vo veci ani
po 7 mesiacoch od podania žaloby nekonal, dňa 5. januára 2011 podala sťažovateľka
sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje prieťahy v konaní.
Následne dňa 1. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti... V upovedomení podpredsedníčka súdu JUDr. Kondllová uviedla, že
sťažnosť preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a vyjadrením zákonnej
sudkyne. Ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa vzhľadom na počet vecí v jej senáte vybavuje
veci podľa poradia, a preto bol v danej veci vytýčený termín pojednávania až dňa
20. januára 2011, a to na 4. apríla 2011. Podpredsedníčka sťažnosť vôbec neposúdila
z hľadiska jej opodstatnenosti a dôvodnosti, a taktiež neprijala žiadne opatrenia vo veci, čo
považujeme za nedostatočné riešenie sťažnosti.
Nariadené pojednávanie na 4. apríla 2011 však bolo zrušené pre OČR zákonnej
sudkyne a odročené na neurčito, pričom súd vo veci odvtedy žiadnym spôsobom nekonal.
Vzhľadom na vyššie uvedené, dňa 25. novembra 2014 podala sťažovateľka opätovne
sťažnosť na postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,
z dôvodu, že súd vo veci už viac ako 4 roky žiadnym spôsobom nekonal.
Dňa 5. januára 2014 bolo sťažovateľke doručené Upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti zo dňa 29. decembra 2014, v ktorom predsedníčka súdu
JUDr. Kondllová nečinnosť súdu opätovne odôvodnila množstvom vecí v senáte zákonnej
sudkyne. Sťažnosť bola označená za opodstatnenú, avšak vzhľadom k tomu, že sa vytýčil
termín pojednávania na 20. februára 2015 (ktorý bol neskôr zmenený na 25. februára
2015), iné opatrenia predsedníčka vo veci nevykonala, čo taktiež považujeme
za nedostatočné riešenie sťažnosti a prieťahov v konaní.
Pojednávanie dňa 25. februára 2015, ktoré malo byť vôbec prvým pojednávaním
vo veci, a to po uplynutí takmer piatich rokov od podania žaloby, bolo odročené
na 10. apríla 2015 z dôvodu, že odporca nemá riadne vykázané predvolanie. Uvedené bolo
prvotne oznámené telefonicky asistentkou zákonnej sudkyne do kancelárie právnej
zástupkyne sťažovateľky v deň pojednávania, t. j. 25. februára 2015 v ranných hodinách
a následne na samotnom pojednávaní. Máme za to, že súd by mal vo veci postupovať
dôslednejšie a v prípade, kedy nemôže predvolanie doručiť na známu adresu odporcu,
na pobyt odporcu sa má dopytovať skôr a nie až v deň samotného pojednávania.“.
4
3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu
konštatuje, „... súd do dnešného dňa, t. j. ani po viac ako 4 a pol roku vo veci v podstate
žiadnym spôsobom nekonal“. Argumentujúc skutočnosťou, že nejde o právne či fakticky
zložitú vec, sťažovateľka zdôrazňuje, že sa konaním, resp. nekonaním zo strany okresného
súdu dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty, nemôže sa účinne domôcť svojich práv,
pričom súdne konanie a situácia, v akej sa bez vlastného pričinenia nachádza, jej spôsobuje
veľkú psychickú traumu a finančnú záťaž. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 11 C 117/2010
konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 21 400 €
(slovom: dvadsaťjedentisícštyristo eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
, advokátovi, vo výške 296,44 € (slovom: dvestodeväťdesiatšesť
eur štyridsaťštyri centov) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 186/2015 12
z 29. apríla 2015 v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval predsedníčku
okresného súdu a následne i právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadrili, či trvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný
súd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby zaslala na nahliadnutie súdny spis
vedený pod sp. zn. 11 C 117/2010.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniami
sp. zn. Spr. 254/15 doručenými ústavnému súdu 20. apríla 2015 a 25. mája 2015.
Podaním doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2015 predsedníčka okresného súdu
JUDr. Kondllová zaslala rozpis procesných úkonov okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 117/2010 a následne vo vzťahu k ústavnou sťažnosťou napadnutému
konaniu poukázala na neprimerane veľkú zaťaženosť okresného súdu a na existenciu
systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému
nedostatočnému obsadeniu okresného súdu väčším počtom sudcov. Zároveň s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013 91
z 20. marca 2014 dodala, že „... činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno
požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa
nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo
úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne
zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je
schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám
každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom
rozhodnutí vo veci.“.
Následne zaslaným podaním, doručeným ústavnému súdu 25. mája 2015,
predsedníčka okresného súdu v plnom rozsahu zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení
a ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci a súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania.
6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 11. júna 2015, v ktorom oznámila svoj súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v zmysle dikcie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 13. apríla 2015 uviedla, že:
„... systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému
nedostatočnému obsadeniu okresného súdu Piešťany väčším počtom sudcov, na ktoré
predsedníčka poukazuje, nie sú prijateľným ospravedlnením nekonania zo strany súdu a ako
6
také nemôžu byť na ťarchu sťažovateľky, ktorá sa dlhodobo neúspešne domáha svojich práv
na súde.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát
predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich
zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk a chronológie
procesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresným
súdom predloženého súdneho spisu sp. zn. 11 C 117/2010.
II.
8. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu
na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010:
Žalobou doručenou okresnému súdu 4. júna 2010 sťažovateľka (v právnom postavení
žalobkyne v pôvodnom konaní) žiadala zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom
a jeho vyporiadanie tak, že sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov, t. j. rovnakým dielom.
Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 7. januára 2011 sťažovateľka namietala
prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.
Dňa 20. januára 2011 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávania
na 4. apríl 2014 o 9.00 h.
Listom z 25. januára 2011 podpredsedníčka okresného súdu upovedomila
sťažovateľku o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp.
zn. 11 C 117/2010 (podpredsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že sťažnosť
preskúmala, oboznámila sa s obsahom spisového materiálu a písomným vyjadrením
zákonnej sudkyne, za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnila; zároveň oznámila
nariadenie termínu pojednávania vo veci).
Úradným záznamom z 31. marca 2011 zákonná sudkyňa na základe telefonického
pokynu sudkyne odročila pojednávanie nariadené na 4. apríl 2011 na neurčito.
Na základe opatrenia č. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 bola predmetná vec
náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Jane Jarošovej.
Na základe opatrenia č. 1 SprR 10/2012 z 30. mája 2012 bola predmetná vec
náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie JUDr. Renáte Mihalíkovej.
Sťažnosťou doručenou okresnému súdu 25. novembra 2014 sťažovateľka opakovane
poukazovala na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 117/2010.
Dňa 16. decembra 2014 bol úpravou okresného súdu nariadený termín pojednávania
na 20. február 2015 o 10.00 h.
Listom z 29. decembra 2014 predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľku
o spôsobe vybavenia jej sťažnosti na prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C
117/2010 (predsedníčka okresného súdu sťažovateľke okrem iného oznámila, že s ohľadom
na množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne, ako aj potrebu vo všetkých veciach konať
postupne podľa poradia nápadu, nebolo skôr vo veci konané; predsedníčka okresného súdu
považovala sťažnosť za opodstatnenú a poukázala na nariadenie termínu pojednávania vo
veci).
Úradným záznamom z 25. januára 2015 došlo k zmene termínu pojednávania
z 20. februára 2015 na 25. február 2015 o 10.00 h.
Dňa 25. februára 2015 bolo pojednávanie odročené na 10. apríl 2015 o 10.00 h
na účely opätovného predvolania žalovaného.
Dňa 10. apríla 2015 bolo pojednávanie odročené na 19. jún 2015 o 10.00 h na účely
opätovného predvolania žalovaného.
Podľa zistení ústavného súdu pojednávanie nariadené na 19. jún 2015 bolo
opakovane odročené na 4. september 2015 na účely opätovného predvolania žalovaného.
III.
8
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho
práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 dochádzalo k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorý
súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po vypočutí účastníkov znalca.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
2. správanie účastníka súdneho konania a
3. postup samotného súdu.
10
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
16.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky na zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom a jeho vyporiadanie tak, že
sa výťažok z predaja rozdelí medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov, t. j. rovnakým dielom.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvého
kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej
ani skutkovej stránke zložité jeho predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva,
teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Rovnako
ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych
predpisoch (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ako aj
v procesných predpisoch (Občiansky súdny poriadok) a v prípade ktorého súdy disponujú
dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.
Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala
zložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.
16.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho
konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotná
sťažovateľka akýmkoľvek spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
16.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska
posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom, a predovšetkým
poukazuje na jeho nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť, a to:
od 4. júna 2010, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky spolu
s prílohami, do 4. apríla 2011, keď sa vo veci malo uskutočniť prvé pojednávanie, ktoré však
bolo odročené na neurčito na pokyn zákonnej sudkyne,
od 4. apríla 2011 do 9. novembra 2011, keď bola vec na základe opatrenia
č. 1 SprR 14/2011 z 8. novembra 2011 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie
JUDr. Jarošovej (okresný súd vo veci po dobu 7 mesiacov nekonal),
od 9. novembra 2011 do 1. júna 2012, keď bola vec na základe opatrenia
č. 1 SprR 10/2012 z 30. mája 2012 náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie
JUDr. Mihalíkovej (okresný súd vo veci po dobu opakovane takmer 7 mesiacov nekonal),
od 1. júna 2012 do 10. apríla 2015, keď boli v konaní nariadené 3 termíny
pojednávaní (na 25. február 2015, 10. apríl 2015 a 19. jún 2015), ktoré však boli
bez prerokovania veci odročené (na 10. apríl 2015, 19. jún 2015 a 4. september 2015)
na účely opätovného predvolania žalovaného.
17. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená
a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
18. Napriek tomu, že okresný súd niekoľkokrát vykonal procesné úkony spojené
s prípravou pojednávaní, v posudzovanej veci za 5 rokov dosiaľ nedošlo k prerokovaniu
veci, a teda v napadnutom konaní nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.
19. Obranu okresného súdu, v zmysle ktorej existencia systémových nedostatkov
v oblasti výkonu spravodlivosti (vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu
okresného súdu väčším počtom sudcov) bránila včasnému vybaveniu veci v napadnutom
konaní s tým, že „... sudcovia podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká
je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu...“, nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01,
I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
12
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal vyriešiť,
nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by
vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci
občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
20. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom
konaní ako taký, ktorý bol poznačený dlhodobou nečinnosťou okresného súdu, ktorému
navyše chýbala i efektívnosť a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu
právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania (5 rokov)
bez právoplatného skončenia veci. V napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä
v dôsledku postupu okresného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že
v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
22. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému
súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 117/2010 konal bez zbytočných
prieťahov.
IV.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
24. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 21 400 €, poukazujúc najmä
na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
14
28. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 11 C 117/2010, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval
priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy,
t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už
za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo
veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho
zastúpenia advokátom.
30. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom vznikli
v súvislosti s právnym zastupovaním.
31. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
32. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 296,44 € vrátane režijného paušálu
(2 x 139,83 € + 2 x 8,39 €).
33. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
34. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5
výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015
16