Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 390/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Matejom Krajčim, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na právnu ochranu podľa

a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. „3 Pv/587/14/2015“ a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000 3 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a postupom Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

„3 Pv/587/14/2015“ a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000 3.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky ČVS: SKIS 487/OISZ V 2014 z 23. októbra 2014 bolo

proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa v súbehu so zločinom obmedzovania osobnej

slobody podľa a . Na námietku zaujatosti

sťažovateľa voči všetkým prokurátorom okresných prokuratúr spadajúcich do územnej

pôsobnosti krajskej prokuratúry sa príslušný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V

uznesením z 29. januára 2015 „pre zjavný pomer k účastníkovi konania“

vylúčil z konania a vec predložil krajskej prokuratúre. Sťažovateľ uvádza, že v územnej

pôsobnosti uvedených prokuratúr „vykonával činnosť príslušníka Policajného zboru,

pričom dochádzal osobne do styku s prokurátormi, s ktorými mal v rámci služobnej činnosti

rôzne vzťahy, od priateľských nadštandardných vzťahov až po problematické vzťahy, ktoré

nezriedka končili trestnými oznámeniami alebo návrhmi na disciplinárny postih“.

Sťažovateľ následne podrobuje kritike postup krajskej prokuratúry, ktorá príkazom

z 9. februára 2015 podľa jeho trestnú vec z pôsobnosti

Okresnej prokuratúry Bratislava V neodňala, pričom vytýka, že na základe jeho námietky

zaujatosti mala každá prokuratúra rozhodnúť osobitne uznesením a následne mal mať

zachovanú možnosť domáhať sa ich prieskumu krajskou prokuratúrou. Tým malo podľa

sťažovateľa dôjsť k porušeniu „čl. 149 ÚSR, a čl. 2 ods. 2 ÚSR, čl. 46 ods. 1 ÚSR, v znení

čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd... Príkaz zo dňa 09.02.2015 neobsahuje

dostatočné odôvodnenie, ktoré by nado všetky pochybnosti odôvodnilo závery enunciátu

rozhodnutia, pričom Krajská prokuratúra v Bratislave sa nevyporiadala so všetkými

námietkami obvineného a obhajoby.“.

Aj postup generálnej prokuratúry nebol podľa názoru sťažovateľa súladný s § 181

a a nasl. , pretože o „Návrhu na zrušenie právoplatných

rozhodnutí v prípravnom konaní zo dňa 09.03.2015, podľa “ odmietla konať,

hoci podľa „ o prokuratúre (ďalej len ZoP), je prokuratúra v

rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie

porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu

porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti

je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek

vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 31 ods. 1 ZoP prokurátor

preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,

vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe

podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na

ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Zákon (TP, ÚSR) výslovne nevylučuje preskúmanie Príkazu podľa § 201 ods. 6

písm. a) , podľa a nasl. Generálnym prokurátorom, t. j. v znení ÚSR

nemôže Generálny prokurátor odmietnuť preskúmať z úradnej moci Príkaz, ako formu

rozhodnutia podľa a nasl. , vydaného podľa , pri plnení

úloh podľa čl. 149 ÚSR, nakoľko taký postup je v priamom rozpore s ustanoveniami čl. 149

ÚSR, a čl. 2 ods. 2 ÚSR, čl. 46 ods.1 ÚSR, v znení čl. 36 ods.1 Listiny základných práv

a slobôd, pričom taký postup je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi (TP, ZoP),

ako aj v rozpore so základnými zásadami trestného konania a princípmi právneho štátu.“.

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha vydania takéhoto rozhodnutia:

„1. Krajská prokuratúra v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k.

porušila základné právo obvineného na ochranu podľa čl. 2 ods. 2

a .

2. Generálna prokuratúra SR, v konaní vedenom pod č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000 3

porušila základné právo obvineného na ochranu podľa čl. 2 ods. 2

a .

3. Príkaz zo dňa 9.02.2015, č. k. vydaný Krajskou prokuratúrou

v Bratislave zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd SR prikazuje, aby Generálny prokurátor SR vo veci Návrhu

na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní zo dňa 09.03.2015, konal podľa

osobitných predpisov.

Obvinenému , priznáva úhradu trov konania v sume

275,94 €..., ktoré jej je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť na účet Advokátskej

kancelárie Mgr. Matej Krajči... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanoví podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo

slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

jej prerokovanie (m. m. , , , , III. ÚS

42/07).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho garantovaného

práva v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné

konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní

jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v

predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé

pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla

až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také

pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom

priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v (m. m. pozri napr. , , , IV. ÚS

220/07).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti postupu

a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného) konania,

keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne

príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná

právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp. aj

v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému

namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného

nezákonného postupu prokurátorky krajskej prokuratúry či namietaných okresných

prokuratúr v predmetnej trestnej veci. Je nutné skonštatovať, že postavenie sťažovateľa ako

strany trestného konania mu už v rámci prípravného konania dáva postavenie a tomu

korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných

okolností a skutočností kladených mu za vinu. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude

oprávnený konať a rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravného konania, aj

odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu

podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ). Uvedené preto

vedie k záveru o nedostatku právomoci na prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.

K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1

v spojení s postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod č. k. (sťažovateľ nesprávne uvádza spisovú značku Okresnej

prokuratúry Bratislava V sp. zn. , pozn.), ktorá príkazom z 9. februára

2015 podľa neodňala jeho trestnú vec z obvodu

pôsobnosti Okresnej prokuratúry Bratislava V, ako aj namietanému porušeniu uvedených

základných práv postupom generálnej prokuratúry, ktorá možnosť zrušenia označeného

rozhodnutia postupom podľa s prihliadnutím na znenie

ods. 3 vylúčila, ústavný súd poznamenáva, že aj zákonnosť týchto

postupov orgánov prokuratúry bolo a je možné preskúmať na základe podnetu podľa § 31

ods. 1 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom na účely tohto zákona nie je

podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

V zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre teda nemožno návrh

na zrušenie právoplatných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní podľa § 363

považovať za podnet podľa zákona o prokuratúre. Podnet podľa

§ 31 ods. 2 zákona o prokuratúre je osobitným právnym prostriedkom nápravy, ktorý zákon

sťažovateľovi na ochranu ním označeného základného práva účinne poskytuje (pozri napr.

, , atď.). Použitie týchto právnych prostriedkov

ochrany základných práv a slobôd (podnet a opakovaný podnet podľa § 34 zákona

o prokuratúre) je však v zmysle jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Súčasťou štandardnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako prostriedku nápravy uplatňovaného v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov

prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj

prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre (m. m. , ).

V posudzovanom prípade teda zákon o prokuratúre sťažovateľovi poskytuje účinný

prostriedok nápravy spočívajúci v jej oprávnení podať proti napadnutému príkazu

prokurátorky krajskej prokuratúry, ako aj postupu generálnej prokuratúry podnet. Hoci

ustanovuje právomoc na konanie o návrhu generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“), ústavný súd

pripomína, že generálny prokurátor na účely efektívneho výkonu svojich právomocí

priznaných právnym poriadkom Slovenskej republiky upravil interným predpisom –

príkazom č. 11/2013 z 30. októbra 2013 aprobačné oprávnenia na generálnej prokuratúre,

v zmysle ktorého za neho jednotliví prokurátori generálnej prokuratúry vybavujú veci,

v ktorých má podľa platných právnych predpisov právomoc konať. Keďže napadnuté

upovedomenie generálnej prokuratúry vybavoval prokurátor generálnej prokuratúry

, o takomto podnete podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre by bol

oprávnený a povinný konať jeho nadriadený prokurátor [§ 54 ods. 2 písm. a) zákona

o prokuratúre].

Vzhľadom na nevyužitie tohto účinného právneho prostriedku nápravy (podnet

a opakovaný podnet) ústavný súd považoval sťažnosť súčasne za neprípustnú, pretože

sťažovateľ nevyužil účinný právny prostriedok nápravy ním tvrdeného porušenia

označených práv, na ktorého použitie bol oprávnený.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné

prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť namietaným príkazom,

ako aj upovedomením generálnej prokuratúry porušené, a preto jeho sťažnosť ústavný súd

odmietol podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na formálne nedostatky sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ neuvádza správnu spisovú značku konania vedeného krajskou

prokuratúrou (namiesto správneho označenia č. k. 26 uvádza spisovú

značku konania Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. , pozn.),

v návrhu výroku o priznaní úhrady trov konania označuje ako povinný subjekt Krajský súd

v Bratislave, ktorý v jeho veci vôbec nekonal, a napokon aj v odôvodnení sťažnosti chýba

relevantná argumentácia svedčiaca o ústavnej rovine namietaných porušení základných práv

označenými orgánmi prokuratúry. S prihliadnutím na uvedené považuje ústavný súd

v konečnom dôsledku sťažnosť aj za nespĺňajúcu zákonom predpísané náležitosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015