Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. Matejom Krajčim, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej podriadených prokuratúr

v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesením

vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, úradu inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014

z 20. októbra 2014 začalo jeho trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomocí verejného

činiteľa podľa ods. l písm. a) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Uznesením vyšetrovateľa

ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 z 23. októbra 2014 (t. j. pod rovnakým číslom

vyšetrovacieho spisu) bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa pre zločin obmedzovania

osobnej slobody podľa ods. l a 2 písm. c) a zároveň bolo proti

nemu vznesené obvinenie podľa ods. l

v znení neskorších predpisov (ďalej iba „“) pre prečin zneužívania

právomocí verejného činiteľa podľa ods. l písm. a) v súbehu

so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestného

zákona.

Sťažovateľ pri svojom výsluchu konanom 27. januára 2015 namietal priamo

do zápisnice zaujatosť prokurátora , ako aj všetkých prokurátorov

Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“), Okresnej prokuratúry

Bratislava I, Okresnej prokuratúry Bratislava II, Okresnej prokuratúry Bratislava III,

Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Okresnej prokuratúry Pezinok a Okresnej prokuratúry

Malacky a požiadal o pridelenie predmetnej veci pod zákonný dozor prokuratúry mimo

územnú pôsobnosť Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Uvedený návrh na vylúčenie prokurátora , ako aj všetkých

prokurátorov okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode krajskej prokuratúry sťažovateľ

odôvodnil tým, že vykonával činnosť príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Policajný

zbor“) v územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry a osobne mal bližšie nešpecifikovaný

konflikt s prokurátorom pri cestnej kontrole. Prokurátor

uznesením z 29. januára 2015 rozhodol o svojom vylúčení v predmetnej veci. Krajská

prokuratúra príkazom z 9. februára 2015 rozhodla o neodňatí trestnej veci z obvodu

pôsobnosti okresnej prokuratúry podľa .

Sťažovateľ sa svojou námietkou zaujatosti proti prokurátorovi

, ako aj prokurátorom okresných prokuratúr v obvode krajskej prokuratúry

domáhal vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb podľa § 31

a nasl. . Okresná prokuratúra správne aplikovala ustanovenie ods. l

a z konania v tejto veci pre zjavný pomer k účastníkovi konania vylúčila

prokurátora . Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra posúdila

nesprávne jeho námietku zaujatosti, ako návrh na odňatie veci podľa § 201 ods. l písm. a)

. Z uvedenej námietky zaujatosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ

má obavu o zaujatosť jednotlivých prokurátorov okresných prokuratúr v obvode krajskej

prokuratúry, pretože v ich územnej pôsobnosti vykonával činnosť príslušníka Policajného

zboru, pričom prichádzal osobne do styku s prokurátormi, s ktorými mal v rámci služobnej

činnosti rôzne vzťahy, od priateľských nadštandardných vzťahov až po problematické

vzťahy, ktoré nezriedka končili trestnými oznámeniami alebo návrhmi na disciplinárny

postih (napr. návrhy na disciplinárny postih prokurátormi sú súčasťou spisu

ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014).

Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetná vec bola výrazne medializovaná,

a preto má dôvodnú pochybnosť o tom, či existuje v Slovenskej republike prokuratúra, ktorá

by mohla o nej konať bez akéhokoľvek priameho alebo nepriameho ovplyvnenia

mediálnym tlakom. Podľa názoru sťažovateľa mala o jeho námietke zaujatosti rozhodnúť

každá okresná prokuratúra v obvode krajskej prokuratúry osobitne v zmysle § 32 ods. 1

uznesením, aby následne mohla krajská prokuratúra rozhodovať o jeho

sťažnosti proti uzneseniu alebo postúpiť vec generálnej prokuratúre, aby vo veci v zmysle

rozhodla ako bezprostredne nadriadený prokurátor.

Prokurátor krajskej prokuratúry v odôvodnení príkazu z 9. februára 2015 uviedol, že

takýto postup sťažovateľa i jeho obhajcu je účelový. Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že

námietka zaujatosti ním podaná do zápisnice nebola podnetom obhajoby na odňatie

a prikázanie veci inému prokurátorovi. Uvedené tvrdenie je účelové zo strany prokuratúry

z dôvodov zľahčiť závažné procesné a hmotnoprávne pochybenia prokurátora, na ktoré

reagoval sťažovateľ námietkou zaujatosti.

Sťažovateľ návrhom z 9. marca 2015 na zrušenie právoplatných rozhodnutí

v prípravnom konaní podaným generálnej prokuratúre požiadal, aby generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) zrušil príkaz krajskej prokuratúry

sp. zn. z 9. februára 2015 podľa ods. l a vo veci

rozhodol sám podľa ods. l písm. a) tak, že odníme predmetnú vec

okresnej prokuratúre a prikáže ju okresnej prokuratúre nachádzajúcej sa mimo územnej

pôsobnosti krajskej prokuratúry. Zároveň sťažovateľ požiadal generálneho prokurátora, aby

rozhodol podľa a prikázal okresným prokuratúram

v obvode územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry, aby rozhodli o svojej zaujatosti podľa

ustanovenia ods. l .

Okresná prokuratúra napriek podanej námietke zaujatosti podala na sťažovateľa

obžalobu na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), ktorá je vedená pod

sp. zn. .

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že generálna prokuratúra porušila jeho

základné právo podľa v spojení s a , ako aj jeho právo

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ však v petite svojej sťažnosti namieta porušenie len základného práva podľa

.

Podľa sťažovateľa si krajská prokuratúra bez akéhokoľvek právneho dôvodu

svojvoľne vyložila ním podanú námietku zaujatosti ako návrh na odňatie veci podľa § 201

ods. l písm. a) . Sťažovateľ sa v súlade s právami priznanými mu

platným právnym poriadkom obrátil na generálneho prokurátora, aby tento podľa neho

protiprávny stav napravil. Generálny prokurátor na uvedený podnet neodpovedal, avšak

od prokurátora generálnej prokuratúry bol obhajcovi sťažovateľa 27. októbra 2015 doručený

list č. k. IV/l GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že

generálna prokuratúra nie je oprávnená vybaviť tú časť podania sťažovateľa, v ktorej žiada

preskúmať zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorky krajskej prokuratúry.

Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že generálna prokuratúra listom

č. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, ktorý bol doručený jeho obhajcovi

27. októbra 2015, odmietla rozhodnúť o jeho podnete proti nekonaniu jej podriadených

zložiek prokuratúry Slovenskej republiky s odôvodnením, ktoré nemá oporu v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol, že do dnešného dňa o jeho

námietke zaujatosti vznesenej pri výsluchu 27. januára 2015 podľa neho nebolo rozhodnuté,

okrem námietky zaujatosti proti prokurátorovi okresnej prokuratúry

.

Argumentáciu krajskej prokuratúry, podľa ktorej bola námietka zaujatosti

sťažovateľa posúdená ako návrh na odňatie veci je podľa názoru sťažovateľa

„neporozumenie zákonného textu pri aplikácii právneho predpisu alebo svojvoľné,

v rozpore s platným právnym poriadkom zneužitie kompetencií prokuratúry, vykonávaných

v rozpore s ich účelom, stanovených najmä “.

Podľa sťažovateľa nekonaním a nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti vznesenej

27. januára 2015 mu štát vykonávajúci pôsobnosť žalobcu a následne aj sudcu odopiera jeho

práva, ktoré mu síce platný právny poriadok priznáva, ale odmieta o nich rozhodnúť. Keďže

štát podľa sťažovateľa porušuje jeho práva už v procese zisťovania jeho viny, resp. neviny

na základe svojvôle pred podaním obžaloby na súd vo veci samej, nie je podľa neho možné

vylúčiť, že tak bude postupovať aj v samotnom súdnom konaní.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že uvedený postup prokuratúr, ktorým odmietli

rozhodnúť o ním podanej námietke zaujatosti z procesného hľadiska, nie je možné

napadnúť cez súdny prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu.

Nezávislosť a nestrannosť sa podľa sťažovateľa v napadnutom postupe generálnej

prokuratúry a jej podriadených zložiek javí popretá, pretože ten, kto mal o zákonnosti

postupu orgánov činných v trestnom konaní rozhodnúť, sa podľa neho mal vysloviť aj

o tom, či boli alebo neboli jeho práva porušené, a zároveň by musel priznať, že jemu

podriadené zložky prokuratúry, v takom rozsiahle mediálne sledovanom prípade, nekonali

podľa platných právnych predpisov a dôkazy, ktoré viedli k vypracovaniu a podaniu návrhu

na obžalobu, by boli pravdepodobne vyhodnotené ako nezákonné.

Sťažovateľ vzhľadom na intenzitu porušenia ním označeného práva a narušenie jeho

dôvery v právny systém Slovenskej republiky, ako aj princípy, na ktorých je postavený

moderný demokratický (materiálny) právny štát, porušením jeho garantovaných

práv orgánom štátu a aj s odvolaním sa na medzinárodné štandardy, ústavný súd požiadal aj

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 € (v navrhovanom petite

vo svojej sťažnosti sťažovateľ túto sumu upravil na 15 000 €, pozn.).

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhol,

aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa

na rozhodnutie o jeho námietke zaujatosti z 27. januára 2015 generálnou prokuratúrou, ako

aj jej podriadenými prokuratúrami v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014

porušené bolo, prikáže generálnej prokuratúre o uvedenej námietke zaujatosti konať

a rozhodnúť a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu

trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom generálnej prokuratúry, ako aj jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 pri rozhodovaní o jeho námietke zaujatosti z 27. januára

2015. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku postupu generálnej prokuratúry

a jej podriadených prokuratúr vo fáze prípravného konania v jeho veci, v rámci ktorej

nebolo podľa neho riadne rozhodnuté vecne o ním podanej námietke zaujatosti.

Podľa obsahu zápisnice o výsluchu z 27. januára 2015 sťažovateľ v rámci svojej

výpovede okrem iného uviedol:

„namietam osobnú zaujatosť zo strany prokurátora , nakoľko som

v minulosti zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti. S som mal

v minulosti menší spor, nakoľko bol zastavený hliadkou PZ, presne si už nepamätám, či bol

vodič alebo spolujazdec, preukazoval sa služobným preukazom prokurátora a vyhrážal sa,

že ma zničí. Takisto namietam zaujatosť voči iným okresným prokurátorom OP BA I, OP

BA II, OP BA III, OP BA IV, celej OP BA V, OP Malacky, OP Senec, OP Pezinok, nakoľko

som aj tam v týchto okresoch zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti, voči

čomu mali títo prokurátori značné výhrady, čo mi potvrdili dvaja nemenovaní funkcionári z

PZ, ktorí sa nachádzali na stretnutí prokurátorov, kde im bolo oznámené, že majú výhrady

voči mojej práci a bolo mi oznámené, že sú voči mojej osobe zaujatí, aj voči útvaru PMJ. V

čase keď som sa nachádzal vo väzbe v , som žiadal o preskúmanie postupu

prokurátora , pričom žiadosť som adresoval OP BA V, avšak dodnes mi

nebolo z ich strany odpísané. Myslím si, že určitá prokurátorka z OP BA IV je taktiež

zaujatá voči mojej osobe, nakoľko v tom okrese sme zadržali, ako som už uviedol,

páchateľov drogovej trestnej činnosti, ktorá oznámila mojim nadriadeným, že nezákonne

získavame dôkazový materiál, následne boli spisy zaslané na inšpekciu, ktoré boli zaslané

môjmu nadriadenému s negatívnym výsledkom. Na túto prokurátorku boli sťažnosti

a vytýkané veci zo strany policajtov a myslím si, že je z toho dôvodu určité prepojenie

a zaujatosť voči mojej osobe medzi prokurátormi OP BA IV a OP BA V.“

Príkazom prokurátora krajskej prokuratúry č. k. -26 z 9. februára

2015 bolo podľa rozhodnuté, že trestná vec

sťažovateľa sa okresnej prokuratúre neodníma.

Listom č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000-3 z 20. apríla 2015 prokurátor generálnej

prokuratúry odpovedal na návrh sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní (sťažovateľ navrhol zrušiť príkaz prokurátora krajskej prokuratúry

č. k. -26 z 9. februára 2015), v ktorom mu v súlade s § 365 ods. 2

oznámil, že jeho návrhu nevyhovel, pretože inštitút mimoriadneho

opravného prostriedku – zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa

a nasl. , možno využiť výlučne v prípade uznesení.

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 18. augusta 2015 odmietol

sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod

č. k. -26 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. XVI/2 Pz 29/15/1000 z toho dôvodu, že na preskúmanie zákonnosti označených

postupov orgánov prokuratúry existoval účinný prostriedok nápravy, a to podnet podľa § 31

ods. 1 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“), ktorý bol sťažovateľ povinný vyčerpať ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Prokurátor generálnej prokuratúry v liste č. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25

z 21. októbra 2015 uviedol:

„Po preskúmaní predložených spisov, vzťahujúcich sa na trestnú vec obv.

konštatujem, že na obvineného bola dňa 28. 5. 2015 podaná Okresnou

prokuratúrou Bratislava V obžaloba pod sp. zn. -97, pričom trestná vec je

t. č. vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. .

Keďže predmetná trestná vec je t. č. v štádiu konania pred súdom a prokuratúra ako

orgán obžaloby je len jednou zo strán v konaní, prokuratúra nie je oprávnená vybaviť

tú časť Vášho podania z 22. 9. 2015, v ktorej žiadate preskúmať zákonnosť postupu

a rozhodovania prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava pri vydaní príkazu podľa

o neodňatí veci Okresnej prokuratúre Bratislava

V.

Zároveň Vás upovedomujem, že som Vaše podanie z 22. 9. 2015 vo vyššie uvedenej

časti odstúpil k ďalšiemu zákonnému postupu Okresnému súdu Bratislava V, k jeho sp. zn.

.“

V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho

garantovaného práva v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane

zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci

ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať

jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.

Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde

namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené

v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv

a slobôd označených v (m. m. pozri napr. , ,

, ).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti

postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)

konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa

meritórne príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,

že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému

a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako

obžalovanému namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd

garantovaných , resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť

v dôsledku údajného nezákonného postupu prokurátorky krajskej prokuratúry či

namietaných okresných prokuratúr v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa,

ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravného

konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi

s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu

podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ).

Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že v dôsledku postupu

orgánov prokuratúry v prípravnom konaní nedošlo k dostatočnému zabezpečeniu

základných zásad trestného konania v dôsledku zásahu do jeho základných práv v dôsledku

závažných procesných pochybení, tak o jeho námietkach predložených v rámci

obhajobných tvrdení je oprávnený rozhodnúť už v rámci preskúmania obžaloby okresný súd

podľa .

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označeného

práva, ktoré malo byť postupom generálnej prokuratúry a jej podriadených prokuratúr

porušené, a preto jeho sťažnosť ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti a rozhodnutie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016