Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 120/2016
PDF · 204.59 KB
No categories available
I. ÚS 120/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom Mgr. Matejom Krajčim, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom pod
ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej podriadených prokuratúr
v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesením
vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, úradu inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014
z 20. októbra 2014 začalo jeho trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomocí verejného
činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Uznesením vyšetrovateľa
ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 z 23. októbra 2014 (t. j. pod rovnakým číslom
vyšetrovacieho spisu) bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa pre zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestného zákona a zároveň bolo proti
nemu vznesené obvinenie podľa § 206 ods. l zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Trestný poriadok“) pre prečin zneužívania
právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) Trestného zákona v súbehu
so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestného
zákona.
Sťažovateľ pri svojom výsluchu konanom 27. januára 2015 namietal priamo
do zápisnice zaujatosť prokurátora , ako aj všetkých prokurátorov
Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“), Okresnej prokuratúry
Bratislava I, Okresnej prokuratúry Bratislava II, Okresnej prokuratúry Bratislava III,
Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Okresnej prokuratúry Pezinok a Okresnej prokuratúry
Malacky a požiadal o pridelenie predmetnej veci pod zákonný dozor prokuratúry mimo
územnú pôsobnosť Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Uvedený návrh na vylúčenie prokurátora , ako aj všetkých
prokurátorov okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode krajskej prokuratúry sťažovateľ
odôvodnil tým, že vykonával činnosť príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Policajný
zbor“) v územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry a osobne mal bližšie nešpecifikovaný
konflikt s prokurátorom pri cestnej kontrole. Prokurátor
uznesením z 29. januára 2015 rozhodol o svojom vylúčení v predmetnej veci. Krajská
prokuratúra príkazom z 9. februára 2015 rozhodla o neodňatí trestnej veci z obvodu
pôsobnosti okresnej prokuratúry podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku.
Sťažovateľ sa svojou námietkou zaujatosti proti prokurátorovi
, ako aj prokurátorom okresných prokuratúr v obvode krajskej prokuratúry
domáhal vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb podľa § 31
a nasl. Trestného poriadku. Okresná prokuratúra správne aplikovala ustanovenie § 31 ods. l
Trestného poriadku a z konania v tejto veci pre zjavný pomer k účastníkovi konania vylúčila
prokurátora . Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra posúdila
nesprávne jeho námietku zaujatosti, ako návrh na odňatie veci podľa § 201 ods. l písm. a)
Trestného poriadku. Z uvedenej námietky zaujatosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ
má obavu o zaujatosť jednotlivých prokurátorov okresných prokuratúr v obvode krajskej
prokuratúry, pretože v ich územnej pôsobnosti vykonával činnosť príslušníka Policajného
zboru, pričom prichádzal osobne do styku s prokurátormi, s ktorými mal v rámci služobnej
činnosti rôzne vzťahy, od priateľských nadštandardných vzťahov až po problematické
vzťahy, ktoré nezriedka končili trestnými oznámeniami alebo návrhmi na disciplinárny
postih (napr. návrhy na disciplinárny postih prokurátormi sú súčasťou spisu
ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014).
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetná vec bola výrazne medializovaná,
a preto má dôvodnú pochybnosť o tom, či existuje v Slovenskej republike prokuratúra, ktorá
by mohla o nej konať bez akéhokoľvek priameho alebo nepriameho ovplyvnenia
mediálnym tlakom. Podľa názoru sťažovateľa mala o jeho námietke zaujatosti rozhodnúť
každá okresná prokuratúra v obvode krajskej prokuratúry osobitne v zmysle § 32 ods. 1
Trestného poriadku uznesením, aby následne mohla krajská prokuratúra rozhodovať o jeho
sťažnosti proti uzneseniu alebo postúpiť vec generálnej prokuratúre, aby vo veci v zmysle
§ 32 ods. 5 písm. b) Trestného poriadku rozhodla ako bezprostredne nadriadený prokurátor.
Prokurátor krajskej prokuratúry v odôvodnení príkazu z 9. februára 2015 uviedol, že
takýto postup sťažovateľa i jeho obhajcu je účelový. Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že
námietka zaujatosti ním podaná do zápisnice nebola podnetom obhajoby na odňatie
a prikázanie veci inému prokurátorovi. Uvedené tvrdenie je účelové zo strany prokuratúry
z dôvodov zľahčiť závažné procesné a hmotnoprávne pochybenia prokurátora, na ktoré
reagoval sťažovateľ námietkou zaujatosti.
Sťažovateľ návrhom z 9. marca 2015 na zrušenie právoplatných rozhodnutí
v prípravnom konaní podaným generálnej prokuratúre požiadal, aby generálny prokurátor
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) zrušil príkaz krajskej prokuratúry
sp. zn. 3 Pv 587/14/1105 z 9. februára 2015 podľa § 363 ods. l Trestného poriadku a vo veci
rozhodol sám podľa § 367 ods. l písm. a) Trestného poriadku tak, že odníme predmetnú vec
okresnej prokuratúre a prikáže ju okresnej prokuratúre nachádzajúcej sa mimo územnej
pôsobnosti krajskej prokuratúry. Zároveň sťažovateľ požiadal generálneho prokurátora, aby
rozhodol podľa § 367 ods. 2 Trestného poriadku a prikázal okresným prokuratúram
v obvode územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry, aby rozhodli o svojej zaujatosti podľa
ustanovenia § 32 ods. l Trestného poriadku.
Okresná prokuratúra napriek podanej námietke zaujatosti podala na sťažovateľa
obžalobu na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), ktorá je vedená pod
sp. zn. 2 T 25/2015.
Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že generálna prokuratúra porušila jeho
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 149 ústavy, ako aj jeho právo
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Sťažovateľ však v petite svojej sťažnosti namieta porušenie len základného práva podľa
Podľa sťažovateľa si krajská prokuratúra bez akéhokoľvek právneho dôvodu
svojvoľne vyložila ním podanú námietku zaujatosti ako návrh na odňatie veci podľa § 201
ods. l písm. a) Trestného poriadku. Sťažovateľ sa v súlade s právami priznanými mu
platným právnym poriadkom obrátil na generálneho prokurátora, aby tento podľa neho
protiprávny stav napravil. Generálny prokurátor na uvedený podnet neodpovedal, avšak
od prokurátora generálnej prokuratúry bol obhajcovi sťažovateľa 27. októbra 2015 doručený
list č. k. IV/l GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, z obsahu ktorého vyplýva, že
generálna prokuratúra nie je oprávnená vybaviť tú časť podania sťažovateľa, v ktorej žiada
preskúmať zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorky krajskej prokuratúry.
Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že generálna prokuratúra listom
č. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, ktorý bol doručený jeho obhajcovi
27. októbra 2015, odmietla rozhodnúť o jeho podnete proti nekonaniu jej podriadených
zložiek prokuratúry Slovenskej republiky s odôvodnením, ktoré nemá oporu v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol, že do dnešného dňa o jeho
námietke zaujatosti vznesenej pri výsluchu 27. januára 2015 podľa neho nebolo rozhodnuté,
okrem námietky zaujatosti proti prokurátorovi okresnej prokuratúry
.
Argumentáciu krajskej prokuratúry, podľa ktorej bola námietka zaujatosti
sťažovateľa posúdená ako návrh na odňatie veci je podľa názoru sťažovateľa
„neporozumenie zákonného textu pri aplikácii právneho predpisu alebo svojvoľné,
v rozpore s platným právnym poriadkom zneužitie kompetencií prokuratúry, vykonávaných
v rozpore s ich účelom, stanovených najmä čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky“.
Podľa sťažovateľa nekonaním a nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti vznesenej
27. januára 2015 mu štát vykonávajúci pôsobnosť žalobcu a následne aj sudcu odopiera jeho
práva, ktoré mu síce platný právny poriadok priznáva, ale odmieta o nich rozhodnúť. Keďže
štát podľa sťažovateľa porušuje jeho práva už v procese zisťovania jeho viny, resp. neviny
na základe svojvôle pred podaním obžaloby na súd vo veci samej, nie je podľa neho možné
vylúčiť, že tak bude postupovať aj v samotnom súdnom konaní.
Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že uvedený postup prokuratúr, ktorým odmietli
rozhodnúť o ním podanej námietke zaujatosti z procesného hľadiska, nie je možné
napadnúť cez súdny prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu.
Nezávislosť a nestrannosť sa podľa sťažovateľa v napadnutom postupe generálnej
prokuratúry a jej podriadených zložiek javí popretá, pretože ten, kto mal o zákonnosti
postupu orgánov činných v trestnom konaní rozhodnúť, sa podľa neho mal vysloviť aj
o tom, či boli alebo neboli jeho práva porušené, a zároveň by musel priznať, že jemu
podriadené zložky prokuratúry, v takom rozsiahle mediálne sledovanom prípade, nekonali
podľa platných právnych predpisov a dôkazy, ktoré viedli k vypracovaniu a podaniu návrhu
na obžalobu, by boli pravdepodobne vyhodnotené ako nezákonné.
Sťažovateľ vzhľadom na intenzitu porušenia ním označeného práva a narušenie jeho
dôvery v právny systém Slovenskej republiky, ako aj princípy, na ktorých je postavený
moderný demokratický (materiálny) právny štát, porušením jeho ústavou garantovaných
práv orgánom štátu a aj s odvolaním sa na medzinárodné štandardy, ústavný súd požiadal aj
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 € (v navrhovanom petite
vo svojej sťažnosti sťažovateľ túto sumu upravil na 15 000 €, pozn.).
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhol,
aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
na rozhodnutie o jeho námietke zaujatosti z 27. januára 2015 generálnou prokuratúrou, ako
aj jej podriadenými prokuratúrami v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014
porušené bolo, prikáže generálnej prokuratúre o uvedenej námietke zaujatosti konať
a rozhodnúť a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu
trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
postupom generálnej prokuratúry, ako aj jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom pod
ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 pri rozhodovaní o jeho námietke zaujatosti z 27. januára
2015. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku postupu generálnej prokuratúry
a jej podriadených prokuratúr vo fáze prípravného konania v jeho veci, v rámci ktorej
nebolo podľa neho riadne rozhodnuté vecne o ním podanej námietke zaujatosti.
Podľa obsahu zápisnice o výsluchu z 27. januára 2015 sťažovateľ v rámci svojej
výpovede okrem iného uviedol:
„namietam osobnú zaujatosť zo strany prokurátora , nakoľko som
v minulosti zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti. S som mal
v minulosti menší spor, nakoľko bol zastavený hliadkou PZ, presne si už nepamätám, či bol
vodič alebo spolujazdec, preukazoval sa služobným preukazom prokurátora a vyhrážal sa,
že ma zničí. Takisto namietam zaujatosť voči iným okresným prokurátorom OP BA I, OP
BA II, OP BA III, OP BA IV, celej OP BA V, OP Malacky, OP Senec, OP Pezinok, nakoľko
som aj tam v týchto okresoch zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti, voči
čomu mali títo prokurátori značné výhrady, čo mi potvrdili dvaja nemenovaní funkcionári z
PZ, ktorí sa nachádzali na stretnutí prokurátorov, kde im bolo oznámené, že majú výhrady
voči mojej práci a bolo mi oznámené, že sú voči mojej osobe zaujatí, aj voči útvaru PMJ. V
čase keď som sa nachádzal vo väzbe v , som žiadal o preskúmanie postupu
prokurátora , pričom žiadosť som adresoval OP BA V, avšak dodnes mi
nebolo z ich strany odpísané. Myslím si, že určitá prokurátorka z OP BA IV je taktiež
zaujatá voči mojej osobe, nakoľko v tom okrese sme zadržali, ako som už uviedol,
páchateľov drogovej trestnej činnosti, ktorá oznámila mojim nadriadeným, že nezákonne
získavame dôkazový materiál, následne boli spisy zaslané na inšpekciu, ktoré boli zaslané
môjmu nadriadenému s negatívnym výsledkom. Na túto prokurátorku boli sťažnosti
a vytýkané veci zo strany policajtov a myslím si, že je z toho dôvodu určité prepojenie
a zaujatosť voči mojej osobe medzi prokurátormi OP BA IV a OP BA V.“
Príkazom prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 946/14/110-26 z 9. februára
2015 bolo podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku rozhodnuté, že trestná vec
sťažovateľa sa okresnej prokuratúre neodníma.
Listom č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000-3 z 20. apríla 2015 prokurátor generálnej
prokuratúry odpovedal na návrh sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní (sťažovateľ navrhol zrušiť príkaz prokurátora krajskej prokuratúry
č. k. 1 KPt 946/14/110-26 z 9. februára 2015), v ktorom mu v súlade s § 365 ods. 2
Trestného poriadku oznámil, že jeho návrhu nevyhovel, pretože inštitút mimoriadneho
opravného prostriedku – zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa
§ 363 a nasl. Trestného poriadku, možno využiť výlučne v prípade uznesení.
Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 390/2015 z 18. augusta 2015 odmietol
sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod
č. k. 1 Kpt 946/14/1100-26 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod
sp. zn. XVI/2 Pz 29/15/1000 z toho dôvodu, že na preskúmanie zákonnosti označených
postupov orgánov prokuratúry existoval účinný prostriedok nápravy, a to podnet podľa § 31
ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o prokuratúre“), ktorý bol sťažovateľ povinný vyčerpať ešte pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu.
Prokurátor generálnej prokuratúry v liste č. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25
z 21. októbra 2015 uviedol:
„Po preskúmaní predložených spisov, vzťahujúcich sa na trestnú vec obv.
konštatujem, že na obvineného bola dňa 28. 5. 2015 podaná Okresnou
prokuratúrou Bratislava V obžaloba pod sp. zn. 3 Pv 587/14/1105-97, pričom trestná vec je
t. č. vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 25/2015.
Keďže predmetná trestná vec je t. č. v štádiu konania pred súdom a prokuratúra ako
orgán obžaloby je len jednou zo strán v konaní, prokuratúra nie je oprávnená vybaviť
tú časť Vášho podania z 22. 9. 2015, v ktorej žiadate preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodovania prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava pri vydaní príkazu podľa
§ 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku o neodňatí veci Okresnej prokuratúre Bratislava
V.
Zároveň Vás upovedomujem, že som Vaše podanie z 22. 9. 2015 vo vyššie uvedenej
časti odstúpil k ďalšiemu zákonnému postupu Okresnému súdu Bratislava V, k jeho sp. zn.
V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho ústavou
garantovaného práva v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane
zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci
ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom
konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať
jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.
Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde
namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené
v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti
postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)
konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa
meritórne príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,
že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému
a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako
obžalovanému namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd
garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť
v dôsledku údajného nezákonného postupu prokurátorky krajskej prokuratúry či
namietaných okresných prokuratúr v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa,
ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravného
konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi
s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových
aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného
konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu
podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 347/2011).
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že v dôsledku postupu
orgánov prokuratúry v prípravnom konaní nedošlo k dostatočnému zabezpečeniu
základných zásad trestného konania v dôsledku zásahu do jeho základných práv v dôsledku
závažných procesných pochybení, tak o jeho námietkach predložených v rámci
obhajobných tvrdení je oprávnený rozhodnúť už v rámci preskúmania obžaloby okresný súd
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme
všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označeného
práva, ktoré malo byť postupom generálnej prokuratúry a jej podriadených prokuratúr
porušené, a preto jeho sťažnosť ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti a rozhodnutie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016