Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 319/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava II, a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 294,08 € (slovom

dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Emílie

Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L.

Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. o zaplatenie 11 543,50 Sk istiny s príslušenstvom (ďalej aj „napadnuté

konanie“), v ktorom je sťažovateľka v postavení odporkyne.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka má postavenie odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II v Bratislave pod č. k. od 22. 12. 2006 na zaplatenie

11.543,50 Sk istiny s prísl., aktuálne sa konanie vedie pod č. k. ..., pričom

2

konanie vinou neefektívneho a nesúrodého konania, poznačeného dlhými obdobiami zjavnej

nečinnosti, ad hoc úkonov súdu, porušovania zásady rýchlosti súdneho konania konaním

odporujúcim ust. § u 6 , vydávaním nezákonných rozhodnutí majúcich za následok

konania na 3 stupňoch (pričom porušovateľ doposiaľ nedoručil sťažovateľke od 12. 11. 2014

ani len rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a toto zadržiava – viď. výzva sťažovateľky zo dňa

10. 04. 2015...) a tým aj predĺženie konania, čo malo a má u sťažovateľky v dôsledku

porušenia primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd vyvolanie stavu právnej neistoty o výsledok konania a teda aj vznik

nemajetkovej ujmy.

Prieťahy v konaní sťažovateľka doposiaľ namietala u predsedníčky Okresného súdu

Bratislava II celkom 2 krát a to:

1. listom zo dňa 01. 04. 2013, doručeným do podateľne porušovateľa dňa

03. 04. 2013... sťažnosť na prieťahy sa minula účinkom napriek tomu, že listom

Spr. 2052/2013 zo dňa 30. 07. 2013... predsedníčkou okresného súdu bola vyhodnotená ako

dôvodná

2. listom zo dňa 29. 01. 2015..., ktorú podpredsedníčka okresného súdu formálne

vybavila listom Spr. 2014/2015 doručená 7. 4. 2015...

Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania doposiaľ trvá, pričom vinou

neefektívneho konania a prieťahov zo strany porušovateľa nebolo doposiaľ rozhodnuté

ani len na prvom stupni...

Sťažovateľka k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu

porušovateľa ako celku neprispela.

Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá

a to už viac ako 8 rokov a 3 mesiace, čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty nie je

nesúladné s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru.

Vec je dľa sťažovateľky po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Vec má pre sťažovateľku mimoriadny význam.

Sťažovateľka tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľka podáva túto sťažnosť aj v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Ištván

a Ištvánová p. Slovensku, 2012; Komanický (č. 6) p. Slovensku, 2012.

Má zato, že sťažnosť na prieťahy predsedníčke Okresného súdu Bratislava II

už nebola povinná vyčerpať pred podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky,

napriek tomu ju podala dňa 29. 01. 2015...“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod č. k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje v konaní vedenom pod č. k.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 6 400, Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet

jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní uznesením č. k. 9

z 20. mája 2015 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

4

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 22. mája 2015

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti, ako aj k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 26. júna 2015

(č. Spr. 2062/2015, doručenom ústavnému súdu 3. júla 2015) v súlade s vyjadrením

zákonnej sudkyne vo veci okrem iného uviedla:

„... Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že v právnej veci

účastníkov konania c/a

sa žalobca domáha zaplatenia sumy (11 543,50 Sk) 383,17 € s príslušenstvom z titulu

nevyplatenej odmeny za poskytovanie právnych služieb odporcovi v konaní vedenom pred

tunajším súdom pod sp. zn. a vzájomným návrhom sa žalovaný (sťažovateľ)

domáha zaplatenia 22 389,53 € s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Z chronológie úkonov vykonaných v predmetnom konaní vyplývajú niekoľkonásobné

návrhy žalovaného na priznanie oslobodenia žalovaného od súdnych poplatkov, podané

odvolania, dovolanie a iné procesné návrhy žalovaného. Preto sa nestotožňujem s jeho

názorom, že by konaním súdu bol vyvolaný stav jeho právnej neistoty a že by tunajší súd

spôsoboval prieťahy v konaní. S každým návrhom žalovaného na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov (doposiaľ 4 x) sa súd musel vysporiadať, proti každému uzneseniu

podal žalovaný odvolanie, z ktorého dôvodu bola vec zaslaná Krajskému súdu

v Bratislave..., ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu nebolo

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a žalovaný podal odvolanie aj voči uzneseniu,

ktorým súd pripustil zámenu na strane žalobcu.

Žiadnemu účastníkovi nemožno odoprieť právo podať opravný prostriedok, musí

si však byť vedomý toho, že konanie sa týmto nevyhnutne predĺži a nie je podľa môjho

názoru akceptovateľné, aby predlžovanie konania v dôsledku takýchto úkonov žalovaného

bolo považované za porušovanie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.“

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku súčasne uviedla, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 26. júna 2015 (doručenom

ústavnému súdu 3. júla 2015) uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

6

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej

vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 11 543,50 Sk istiny

s príslušenstvom, ktoré začalo v roku 2007. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá

tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky

právnej ani faktickej zložitosti, ktoré by mal ústavný súd zohľadniť pri svojom rozhodovaní.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako odporkyne v napadnutom konaní

prispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania (z dôvodu jej neúčasti na pojednávaniach

nariadených na 6. november 2008, 11. december 2008, 29. november 2011 a 19. marec

2015, hoci vo všetkých prípadoch bola jej neúčasť písomne ospravedlnená; neúčasť na

pojednávaní 10. februára 2009 sťažovateľka neospravedlnila). Na jedinom uskutočnenom

pojednávaní vo veci 12. mája 2015 sťažovateľka bola prítomná.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktoré začalo v roku 2007.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru, môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol 22. decembra 2006 doručený návrh navrhovateľa

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 11 543,50 Sk s príslušenstvom, ktorý bol

8

vedený na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd vydal 8. januára 2007

platobný rozkaz sp. zn. , ktorým uložil odporkyni (sťažovateľke),

aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 11 543,50 Sk

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 13. novembra 2006

do zaplatenia, nahradila trovy konania a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi

navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote podala odpor na okresnom súde. Platobný rozkaz

bol sťažovateľke doručený 4. mája 2007.

Sťažovateľka podala proti platobnému rozkazu odpor doručený okresnému súdu

10. mája 2007, pričom súčasne požiadala okresný súd o oslobodenie od súdneho poplatku.

Okresný súd uznesením č. k. 14 rozhodol, že nepriznáva sťažovateľke

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka podala 30. augusta 2007 okresnému súdu odvolanie proti označenému

uzneseniu. Okresný súd predložil 20. septembra 2007 odvolanie sťažovateľky Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením č. k.

z 30. januára 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu.

Sťažovateľka opätovne 2. júna 2008 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,

okresný súd jej uznesením č. k. z 22. júna 2008 oslobodenie nepriznal.

Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 6. november 2008. Sťažovateľka

ospravedlnila svoju účasť na pojednávaní 3. novembra 2008 (zo zdravotných dôvodov

konateľa) a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd odročil pojednávanie

na 11. december 2008, pričom konštatoval, že sťažovateľka svoju písomne ospravedlnenú

neúčasť doložila potvrdením o práceneschopnosti jej konateľa z decembra 2007

(od 19. decembra 2007). Sťažovateľka požiadala o ospravedlnenie na pojednávaní

nariadenom na 11. december 2008 s poukazom na to, že potvrdenie o dočasnej

práceneschopnosti konateľa z 19. decembra 2008 je stále platné. Neúčasť na tomto

pojednávaní ospravedlnil aj právny zástupca navrhovateľa. Okresný súd odročil

pojednávanie na 20. január 2009, resp. na 10. február 2009.

Okresný súd ďalej na pojednávaní 10. februára 2009 konštatoval, že sa nedostavila

sťažovateľka, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, a odročil pojednávanie na neurčito.

Navrhovateľ podal 11. februára 2009 okresnému súdu návrh na zámenu účastníka v konaní

na strane navrhovateľa. Okresný súd uznesením č. k. z 22. júna 2010

pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa.

Sťažovateľka podala 28. júla 2010 odvolanie proti predmetnému uzneseniu okresného

súdu. Okresný súd predložil 13. októbra 2010 spis s odvolaním sťažovateľky krajskému

súdu. Krajský súd uznesením č. k. z 28. apríla 2011 odmietol odvolanie

sťažovateľky. Tieto uznesenia nadobudli právoplatnosť 26. mája 2011.

Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie vo veci na 29. november 2011 a uložil

sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh. Sťažovateľka doručila

16. novembra 2011 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolanie

proti uzneseniu č. k. z 12. októbra 2011, ako aj žiadosť o vylúčenie veci

o zaplatenie istiny 22 389,53 € s príslušenstvom voči navrhovateľovi na samostatné

konanie.

Okresný súd uznesením č. k. z 21. novembra 2011

rozhodol, že sťažovateľke nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka

28. novembra 2011 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 29. november 2011 z dôvodu zdravotných problémov jej konateľa (potvrdenie o dočasnej

práceneschopnosti od 7. septembra 2011). Okresný súd pojednávanie nariadené

na 29. november 2011 odročil s tým, že spis bude predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o podanom odvolaní.

10

Sťažovateľka ďalej podala 13. decembra 2011 okresnému súdu odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd

predložil 24. apríla 2012 predmetný spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením č. k. z 31. mája 2012 potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu a vrátil spis okresnému súdu (2. júl 2012).

Sťažovateľka ďalej 23. júla 2012 vzala späť svoju žiadosť o vylúčenie veci

o zaplatenie istiny 22 389,53 € s príslušenstvom voči navrhovateľovi na samostatné

konanie. Okresný súd oznámil 23. novembra 2012 sťažovateľke, že berie jej žiadosť

na vedomie a že nebude o nej procesne konať.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 23. novembra 2012 uložil

sťažovateľke doplatiť súdny poplatok; proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala 4. januára

2013 odvolanie, ako aj žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd zaslal

sťažovateľke 18. januára 2013 tlačivo na vyplnenie pre dokladovanie pomerov účastníka

konania. Sťažovateľka zaslala 25. februára 2013 okresnému súdu tlačivo s vyplnenými

požadovanými údajmi.

Okresný súd uznesením č. k. zo 7. marca 2013 nepriznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti označenému uzneseniu, ako aj proti

predchádzajúcim uzneseniam o vyrubení nedoplatku na súdnych poplatkoch sťažovateľka

podala 2. apríla 2013 odvolanie krajskému súdu. Okresný súd postúpil 8. apríla 2013

predmetný spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky.

Krajský súd uznesením č. k. , ,

z 30. mája 2013 potvrdil napadnuté uznesenia okresného súdu č. k. 105

z 12. októbra 2011, č. k. z 23. novembra 2012 a zo 7. marca 2013,

č. k. zo 7. marca 2013.

Sťažovateľka podala 20. augusta 2013 proti označeným uzneseniam krajského súdu

dovolanie okresnému súdu. Okresný súd postúpil dovolanie spolu s predmetným

spisom sp. zn. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) na rozhodnutie. Najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 29. októbra 2014 tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol. Okresnému súdu bol spis

vrátený 12. novembra 2014.

Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 19. marec 2015. Sťažovateľka

požiadala 24. februára 2015 okresný súd o presun termínu pojednávania a ospravedlnila

svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním (Okresný súd

Bratislava V sp. zn. ).

Okresný súd ďalej uznal dôvody neúčasti na strane sťažovateľky a nariadil

pojednávanie na 12. máj 2015. Podaním doručeným okresnému súdu 18. apríla 2015

sťažovateľka požiadala okresný súd o doručenie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré

jej nebolo a nemohlo byť účinne doručené z toho dôvodu, že sa jej konateľ nachádzal

„v nezákonnej väzbe v ÚVV Bratislava od 12. 4. 2014 do 15. 01. 2015, čo si súd môže

overiť dopytom do ÚVV Bratislava“.

Na pojednávaní uskutočnenom okresným súdom 12. mája 2015 sa zúčastnila

sťažovateľka, ktorej bolo „krátkou cestou“ doručené uznesenie dovolacieho súdu.

Navrhovateľ sa na pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Po vyjadreniach

sťažovateľky okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že bude zisťovať okolnosti

týkajúce sa zrušenia spoločnosti navrhovateľa a pozastavenia advokátskej činnosti

jej právneho zástupcu.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým zo samotnej

dĺžky napadnutého konania (viac ako osem rokov), z nečinnosti okresného súdu (v trvaní

vyše jedného roka v období rokov 2009 a 2010), resp. jeho neefektívnej činnosti

12

(vo viacerých fázach konania), ale aj z jeho doterajšieho celkového priebehu, uzavrel,

že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom

sa dosiaľ uskutočnilo iba jedno pojednávanie (12. máj 2015), bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a

právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 6 400 €, ktoré

odôvodňuje takto:

„Požiadavka na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 6 400, EURO v dôsledku

jej porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote je súladná s rozhodovacou

praxou a judikatúrou ESĽP (rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella p. Taliansku zo dňa

29. 03. 2006, sťažnosť č. 64890/01, rozhodnutie ESĽP vo veci Martin Castro a iní

p. Portugalsku zo dňa 10. 06 2008, sťažnosť č. 33729/06...), dľa ktorých primeraná

a priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy je 1.000 € až 1 500, € za rok trvania

konania. Obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

25. 04. 2012...“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, s prihliadnutím na to, že sťažovateľka svojou neúčasťou na nariadených

pojednávaniach prispela k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd považoval priznanie sumy

2 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

14

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania v sume 294,08 €. Ústavný súd úhradu

priznal v ňou požadovanej sume, keďže neprekračuje sumu ustanovenú vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2015