Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom, Zámocká 32,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet advokáta

JUDr. Petra Lacka, Zámocká 32, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom,

Zámocká 32, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa „návrhom na začatie konania zo dňa

14. 10. 2008 domáhala, aby Okresný súd Zvolen... zaviazal ako odporkyňu

zaplatiť Sťažovateľke sumu 5.607,88 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného

obohatenia“.

Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. . V ďalšej časti

sťažnosti sťažovateľka popisuje priebeh konania pred okresným súdom a uvádza, že

„už viac ako 6 rokov sa Okresný súd nevie vysporiadať s otázkou určenia výšky nájomného

za užívanie nehnuteľností a to aj napriek tomu, že cestou súdom nariadeného znaleckého

dokazovania je táto otázka riešená už viac ako 4 roky... v období neefektívneho znaleckého

dokazovania Okresný súd nevykonal takmer žiaden úkon smerujúci k odstráneniu stavu

právnej neistoty účastníkov konania. Opakovane znalcov urgoval, lehoty na podanie

znaleckých posudkov predlžoval a krajný a ako sa ukázalo jediný účinný prostriedok

urýchlenia konania (uloženie pokuty) použil jediný krát. Tým, že Okresný súd nevyužil

príslušné zákonné opatrenia na vykonanie potrebných úkonov a nezabezpečil včas všetky

dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej, spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

().“.

Sťažovateľka požaduje primerané finančné zadosťučinenie, ktorého priznanie

odôvodňuje takto:

„Sťažovateľka sa už od roku 1992 (od smrti svojho otca) snaží získať úžitok zo svojho

dedičstva – Rodinného domu, ktorého je väčšinovou spoluvlastníčkou v podiele 7/12

a Pozemkov, ktorých je spoluvlastníčkou v podiele 5/12. Nehnuteľnosti však užíva výlučne

jej sestra , ktorá jej bráni od roku 1993 vstúpiť do Rodinného domu, avšak

náhradu za užívanie Rodinného domu a Pozemkov nad rámec spoluvlastníckeho podielu jej

neplatí. Vstup do Rodinného domu jej umožnila až v roku 2009 pri obhliadke znalca v rámci

konania . Keďže dedičstvo po rodičoch neužíva, snaží sa za svoj podiel

na dedičstve získať aspoň finančnú náhradu. Mimosúdnou cestou nepochodila a tak to

skúša prostredníctvom súdu. V minulosti bola dlhodobo nezamestnaná a teraz je starobnou

dôchodkyňou. Finančné prostriedky získané z náhrady za spoluvlastnícke podiely,

by podstatne zlepšili jej životnú situáciu. Sťažovateľka má mesačný príjem cca. 300, Eur

mesačne a tvrdí, že žije z 3 až 4 Eur na deň. Pritom však za korešpondenciu a advokátov

od začiatku sporu už údajne zaplatila údajne viac ako 6.500, Eur. Napriek tomu, že bola

v súdnych konaniach väčšinou zastúpená advokátmi, väčšinou v nich nebola úspešná, resp.

veľmi dlho trvajú. Aj napriek všetkému stále verí, že jej pravda sa ukáže. Od roku 1993

trvajúce súdne spory týkajúce sa jej dedičstva po rodičoch ju veľmi psychicky zaťažujú.

V rámci všetkých súdnych konaní sa stretávala s prieťahmi súdov (v dedičskom konaní ich

konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu) a obštrukciami spôsobovanými

, ktoré ju veľmi citovo rozrušovali. So sťažnosťami na prieťahy v konaní sa

sťažovateľka mnohokrát obrátila na orgány štátnej správy súdov. Väčšinou však prieťahy

neboli zistené. V snahe posunúť veci ďalej, medializovala svoj problém vo viacerých

časopisoch a na internete, a protestovala pred Ministerstvom spravodlivosti SR. V roku

2003 sa na svoj prípad snažila upozorniť hladovkou. Neúspech v konaní, resp. ich trvanie ju

naozaj silno traumatizujú. Situácia je pre sťažovateľku silne stresujúca a spôsobuje jej stály

psychický nátlak. Neustále hľadá spôsoby, ako by sa legálnym spôsobom dostala k úžitku

zo svojho dedičstva, avšak dosiaľ neúspešne.

Vzhľadom na uvedené máme za to, že len konštatovanie porušenia práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd by nebolo dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Preto

navrhujeme, aby jej Ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000, EUR.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 16 C

121/2008 porušené bolo;

Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov;

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,

Eur..., ktoré je Okresný súd Zvolen povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu;

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 477,43 Eur,

ktorú je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra

Lacka, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. z 29. apríla 2015 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.

Spr 750/15 z 27. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2015, v ktorom okrem

iného uviedla:

„Z obsahu spisu sp. zn. som nezistila, že by v konaní pred okresným

súdom vznikli bezdôvodné prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Súd v predmetnej

právnej veci pravidelne konal. K celkovej dĺžke konania prispelo správanie sa účastníkov

konania a ich právnych zástupcov, keď právny zástupca navrhovateliek súdu neoznámil

zmenu adresy na doručovanie písomností a z uvedeného dôvodu mu boli opakovane

doručované zásielky súdu (3 krát uznesenie súdu, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti

navrhovateliek o oslobodenie od súdneho poplatku, tiež aj platobný rozkaz pôvodne vydaný

vo veci), z dôvodu neoznámenia návrhov na doplnenie dokazovania, bol urgovaný na ich

oznámenie. Právny zástupca tiež žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému

posudku a bol aj urgovaný na doručenie otázok na doplňujúce znalecké dokazovanie.

Účastníci konania opakovane, 2 krát (z toho právny zástupca navrhovateľky 1 krát) žiadali

súd o odročenie pojednávaní z dôvodu PN odporkyne a čerpania dovolenky jej právneho

zástupcu, poruchy na vozidle právneho zástupcu navrhovateľky s tým, že navrhovateľka

a odporkyňa trvali na účasti ich právnych zástupov na pojednávaní. Pojednávania boli

odročené za účelom rozhodnutia o procesných návrhoch (návrhu právneho zástupcu

odporkyne o prerušenie konania, pripojenia ďalších spisov vedených na tunajšom súde,

o návrhu právneho zástupcu navrhovateľky na zmenu petitu žaloby, o námietkach právneho

zástupcu odporkyne týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľky,

zabezpečenia ďalších listinných dôkazov pre účely rozhodnutia vo veci, ale najmä

za účelom potreby nariadenia znaleckého dokazovania a z dôvodu spochybňovania záverov

znaleckého dokazovania následného zabezpečenia odborného stanoviska Ústavu súdneho

inžinierstva v Žiline, nariadenia doplňujúceho a tiež na návrh právneho zástupcu

navrhovateľky kontrolného znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej ceny

nehnuteľností v období uplatnenom žalobkyňami, zistenia trhového nájomného v obci

v danom čase a mieste a určenia výšky nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností

po zohľadnení prenájmu pozemkov. Spis bol za účelom rozhodovania o opravných

prostriedkoch podaných účastníkmi konania proti procesným rozhodnutiam predložený

odvolaciemu súdu, a to v období od 30. 11. 2009 do 13. 01. 2010 a tiež v období

od 25. 09. 2014 do 13. 05. 2015.

Ide o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku konania aj bez subjektívneho

zavinenia sudcu. Hoci súdne konanie trvá objektívne dlhú dobu, nezistila som vo veci

subjektívne zapríčinené prieťahy súdom v súdnom konaní.

Zároveň uvádzam, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od súdneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného

súdu listom z 23. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„... na podanej sťažnosti trváme v celom rozsahu.

... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od súdneho pojedávania o prijatej

sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, ktoré patrí k štandardnej

rozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec ako zložitú,

pričom je však potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci si vyžaduje vypracovanie znaleckých

posudkov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Právny zástupca sťažovateľky neoznámil zmenu sídla kancelárie, v dôsledku čoho

bola zásielka okresného súdu s uznesením okresného súdu č. k. 37

zo 16. januára 2008, ktorým bola sťažovateľka oslobodená od súdnych poplatkov,

opakovane vrátená ako nedoručená. Doručenie predmetného uznesenia, bez ktorého

nemohol okresný súd vo veci konať, tak bolo úspešné až po troch mesiacoch od jeho

vydania predmetného uznesenia z dôvodov na strane právneho zástupcu sťažovateľky.

Na výzvu okresného súdu z 27. januára 2009 na oznámenie svedkov v lehote 7 dní reagoval

právny zástupca sťažovateľky až po jednom mesiaci, a to až na urgenciu okresného súdu

27. januára 2009. Na výzvu okresného súdu z 28. septembra 2010 na vyjadrenie

k znaleckému posudku č. 129/2010 v lehote 10 dní reagoval právny zástupca sťažovateľky

opätovne až po urgencii okresného súdu 22. novembra 2010. Pojednávanie nariadené

na 30. apríl 2011 bolo odročené na 30. máj 2011 z dôvodov na strane právneho zástupcu

sťažovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil pre poruchu na motorovom vozidle.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd považuje za potrebné na úvod tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, že

konanie na okresnom súde začalo 14. októbra 2008 a do dnešného dňa, teda ani po uplynutí

takmer 7 rokov nebolo vo veci rozhodnuté ani prvostupňovým súdom, pričom takáto dĺžka

konania je sama osobe na prvom stupni neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa ods. dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 €, čo odôvodňuje tým, že od roku 1992 sa snaží získať úžitok z dedičstva a od roku

1993 trvajúce súdne spory ju psychicky zaťažujú.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam

veci pre sťažovateľku) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť v lehote do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu,

v celkovej sume 477,43 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €

a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015

(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 432,30 € vrátane režijného

paušálu. Právny zástupca si uplatňoval aj nárok na zvýšenie sumy o 20 %, keďže je

platiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015