Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 201/2015
PDF · 423.11 KB
No categories available
I. ÚS 201/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom, Zámocká 32,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 121/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Zvolen p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 121/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet advokáta
JUDr. Petra Lacka, Zámocká 32, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2014 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Lackom,
Zámocká 32, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa „návrhom na začatie konania zo dňa
14. 10. 2008 domáhala, aby Okresný súd Zvolen... zaviazal ako odporkyňu
zaplatiť Sťažovateľke sumu 5.607,88 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia“.
Konanie je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 16 C 121/2008. V ďalšej časti
sťažnosti sťažovateľka popisuje priebeh konania pred okresným súdom a uvádza, že
„už viac ako 6 rokov sa Okresný súd nevie vysporiadať s otázkou určenia výšky nájomného
za užívanie nehnuteľností a to aj napriek tomu, že cestou súdom nariadeného znaleckého
dokazovania je táto otázka riešená už viac ako 4 roky... v období neefektívneho znaleckého
dokazovania Okresný súd nevykonal takmer žiaden úkon smerujúci k odstráneniu stavu
právnej neistoty účastníkov konania. Opakovane znalcov urgoval, lehoty na podanie
znaleckých posudkov predlžoval a krajný a ako sa ukázalo jediný účinný prostriedok
urýchlenia konania (uloženie pokuty) použil jediný krát. Tým, že Okresný súd nevyužil
príslušné zákonné opatrenia na vykonanie potrebných úkonov a nezabezpečil včas všetky
dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej, spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
(II. ÚS 68/01).“.
Sťažovateľka požaduje primerané finančné zadosťučinenie, ktorého priznanie
odôvodňuje takto:
„Sťažovateľka sa už od roku 1992 (od smrti svojho otca) snaží získať úžitok zo svojho
dedičstva – Rodinného domu, ktorého je väčšinovou spoluvlastníčkou v podiele 7/12
a Pozemkov, ktorých je spoluvlastníčkou v podiele 5/12. Nehnuteľnosti však užíva výlučne
jej sestra , ktorá jej bráni od roku 1993 vstúpiť do Rodinného domu, avšak
náhradu za užívanie Rodinného domu a Pozemkov nad rámec spoluvlastníckeho podielu jej
neplatí. Vstup do Rodinného domu jej umožnila až v roku 2009 pri obhliadke znalca v rámci
konania 15 C 262/04. Keďže dedičstvo po rodičoch neužíva, snaží sa za svoj podiel
na dedičstve získať aspoň finančnú náhradu. Mimosúdnou cestou nepochodila a tak to
skúša prostredníctvom súdu. V minulosti bola dlhodobo nezamestnaná a teraz je starobnou
dôchodkyňou. Finančné prostriedky získané z náhrady za spoluvlastnícke podiely,
by podstatne zlepšili jej životnú situáciu. Sťažovateľka má mesačný príjem cca. 300, Eur
mesačne a tvrdí, že žije z 3 až 4 Eur na deň. Pritom však za korešpondenciu a advokátov
od začiatku sporu už údajne zaplatila údajne viac ako 6.500, Eur. Napriek tomu, že bola
v súdnych konaniach väčšinou zastúpená advokátmi, väčšinou v nich nebola úspešná, resp.
veľmi dlho trvajú. Aj napriek všetkému stále verí, že jej pravda sa ukáže. Od roku 1993
trvajúce súdne spory týkajúce sa jej dedičstva po rodičoch ju veľmi psychicky zaťažujú.
V rámci všetkých súdnych konaní sa stretávala s prieťahmi súdov (v dedičskom konaní ich
konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu) a obštrukciami spôsobovanými
, ktoré ju veľmi citovo rozrušovali. So sťažnosťami na prieťahy v konaní sa
sťažovateľka mnohokrát obrátila na orgány štátnej správy súdov. Väčšinou však prieťahy
neboli zistené. V snahe posunúť veci ďalej, medializovala svoj problém vo viacerých
časopisoch a na internete, a protestovala pred Ministerstvom spravodlivosti SR. V roku
2003 sa na svoj prípad snažila upozorniť hladovkou. Neúspech v konaní, resp. ich trvanie ju
naozaj silno traumatizujú. Situácia je pre sťažovateľku silne stresujúca a spôsobuje jej stály
psychický nátlak. Neustále hľadá spôsoby, ako by sa legálnym spôsobom dostala k úžitku
zo svojho dedičstva, avšak dosiaľ neúspešne.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že len konštatovanie porušenia práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd by nebolo dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Preto
navrhujeme, aby jej Ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000, EUR.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 16 C
121/2008 porušené bolo;
Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov;
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,
Eur..., ktoré je Okresný súd Zvolen povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu;
priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 477,43 Eur,
ktorú je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra
Lacka, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 201/2015 34 z 29. apríla 2015 prijal sťažnosť
na ďalšie konanie.
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku
okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.
Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.
Spr 750/15 z 27. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 2. júna 2015, v ktorom okrem
iného uviedla:
„Z obsahu spisu sp. zn. 16C/121/2008 som nezistila, že by v konaní pred okresným
súdom vznikli bezdôvodné prieťahy, ktoré by boli spôsobené súdom. Súd v predmetnej
právnej veci pravidelne konal. K celkovej dĺžke konania prispelo správanie sa účastníkov
konania a ich právnych zástupcov, keď právny zástupca navrhovateliek súdu neoznámil
zmenu adresy na doručovanie písomností a z uvedeného dôvodu mu boli opakovane
doručované zásielky súdu (3 krát uznesenie súdu, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti
navrhovateliek o oslobodenie od súdneho poplatku, tiež aj platobný rozkaz pôvodne vydaný
vo veci), z dôvodu neoznámenia návrhov na doplnenie dokazovania, bol urgovaný na ich
oznámenie. Právny zástupca tiež žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému
posudku a bol aj urgovaný na doručenie otázok na doplňujúce znalecké dokazovanie.
Účastníci konania opakovane, 2 krát (z toho právny zástupca navrhovateľky 1 krát) žiadali
súd o odročenie pojednávaní z dôvodu PN odporkyne a čerpania dovolenky jej právneho
zástupcu, poruchy na vozidle právneho zástupcu navrhovateľky s tým, že navrhovateľka
a odporkyňa trvali na účasti ich právnych zástupov na pojednávaní. Pojednávania boli
odročené za účelom rozhodnutia o procesných návrhoch (návrhu právneho zástupcu
odporkyne o prerušenie konania, pripojenia ďalších spisov vedených na tunajšom súde,
o návrhu právneho zástupcu navrhovateľky na zmenu petitu žaloby, o námietkach právneho
zástupcu odporkyne týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľky,
zabezpečenia ďalších listinných dôkazov pre účely rozhodnutia vo veci, ale najmä
za účelom potreby nariadenia znaleckého dokazovania a z dôvodu spochybňovania záverov
znaleckého dokazovania následného zabezpečenia odborného stanoviska Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline, nariadenia doplňujúceho a tiež na návrh právneho zástupcu
navrhovateľky kontrolného znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej ceny
nehnuteľností v období uplatnenom žalobkyňami, zistenia trhového nájomného v obci
v danom čase a mieste a určenia výšky nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností
po zohľadnení prenájmu pozemkov. Spis bol za účelom rozhodovania o opravných
prostriedkoch podaných účastníkmi konania proti procesným rozhodnutiam predložený
odvolaciemu súdu, a to v období od 30. 11. 2009 do 13. 01. 2010 a tiež v období
od 25. 09. 2014 do 13. 05. 2015.
Ide o objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na dĺžku konania aj bez subjektívneho
zavinenia sudcu. Hoci súdne konanie trvá objektívne dlhú dobu, nezistila som vo veci
subjektívne zapríčinené prieťahy súdom v súdnom konaní.
Zároveň uvádzam, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od súdneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Právny zástupca sťažovateľky zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného
súdu listom z 23. júna 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„... na podanej sťažnosti trváme v celom rozsahu.
... súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od súdneho pojedávania o prijatej
sťažnosti.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého
kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke
ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, ktoré patrí k štandardnej
rozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec ako zložitú,
pričom je však potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci si vyžaduje vypracovanie znaleckých
posudkov.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Právny zástupca sťažovateľky neoznámil zmenu sídla kancelárie, v dôsledku čoho
bola zásielka okresného súdu s uznesením okresného súdu č. k. 16 C 121/2008 37
zo 16. januára 2008, ktorým bola sťažovateľka oslobodená od súdnych poplatkov,
opakovane vrátená ako nedoručená. Doručenie predmetného uznesenia, bez ktorého
nemohol okresný súd vo veci konať, tak bolo úspešné až po troch mesiacoch od jeho
vydania predmetného uznesenia z dôvodov na strane právneho zástupcu sťažovateľky.
Na výzvu okresného súdu z 27. januára 2009 na oznámenie svedkov v lehote 7 dní reagoval
právny zástupca sťažovateľky až po jednom mesiaci, a to až na urgenciu okresného súdu
27. januára 2009. Na výzvu okresného súdu z 28. septembra 2010 na vyjadrenie
k znaleckému posudku č. 129/2010 v lehote 10 dní reagoval právny zástupca sťažovateľky
opätovne až po urgencii okresného súdu 22. novembra 2010. Pojednávanie nariadené
na 30. apríl 2011 bolo odročené na 30. máj 2011 z dôvodov na strane právneho zástupcu
sťažovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil pre poruchu na motorovom vozidle.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd považuje za potrebné na úvod tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, že
konanie na okresnom súde začalo 14. októbra 2008 a do dnešného dňa, teda ani po uplynutí
takmer 7 rokov nebolo vo veci rozhodnuté ani prvostupňovým súdom, pričom takáto dĺžka
konania je sama osobe na prvom stupni neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 121/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
20 000 €, čo odôvodňuje tým, že od roku 1992 sa snaží získať úžitok z dedičstva a od roku
1993 trvajúce súdne spory ju psychicky zaťažujú.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam
veci pre sťažovateľku) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré jej je okresný súd povinný zaplatiť v lehote do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov
konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu,
v celkovej sume 477,43 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.
Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €
a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015
(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 432,30 € vrátane režijného
paušálu. Právny zástupca si uplatňoval aj nárok na zvýšenie sumy o 20 %, keďže je
platiteľom DPH, avšak ústavnému súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015