Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/121/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne U.Ó. Č., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, V. P. F. XX, L. L., zast. advokátskou kanceláriou PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava 1, IČO: 36 869 830, proti žalovanej R. Š., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom AK Banská Bystrica, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o nároku žalobkyne za obdobie od 13. 10. 2006 do 22. 11. 2007 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 5.735,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 13. 12. 2010 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna strana n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10. 10. 2008 spolu s P. V., rod. V. domáhala zaplatenia sumy 168.943,05 Sk a v prospech žalobkyne P. V. sumy 13.712,86 Sk. V prípade úspechu si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu vzniknutých trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností uvedených v odôvodnení podaného pôvodného žalobného návrhu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Y. R. a A.. E. R., písomných a verbálnych prednesov právnych zástupcov sporových strán, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, Znaleckého posudku č. 21/2013, vypracovanom Slovensku technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou, súdneho znalectva, na základe Doplnku č. 1 znaleckého úkonu č. 18/2014 k znaleckému posudku

- znaleckému úkonu č.21/2013 a ďalších listinných dôkazov, ohliadkou miesta samého a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

4. Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 19. 09. 2016, kde v časti sumy 406,19 eur, úroku z omeškania za obdobie od 30. 05. 2009 do 13. 12. 2010 v časti 29,20 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 406,19 eur od 13. 12. 2010 do zaplatenia zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 8.999,61 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 30.

05. 2009 do 12. 12. 2010 vo výške 1.075,68 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.999,61 eur od 13. 12.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,4 %.

5. Prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté dňa 04. 11. 2016 odvolaním žalovanej.

6. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 11. 2017 rozsudok okresného súdu vo výroku ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.999,61 eur s prísl. (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa (ďalej len „“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd druhej inštancie v odôvodnení zrušujúceho uznesenia, ods. 29 poslednej vety uvádza: „Bude úlohou okresného súdu v tejto prejednávanej veci po jej zrušení a vrátení rozhodnúť tak, že konanie o nároku žalobkyne za obdobie od 13.10.2006 do 22.11.2007 zastaví pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej.“ Z tejto konštatácie a citovaného procesného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu prvej inštancie, v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnúť tak, ako to uviedol v prvej časti výroku rozsudku. Všetky ostatné námietky právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že tento rozhodol nesprávne a zlým interpretačným výkladom, boli za danej situácie pre súd prvej inštancie právne irelevantné.

9. V ďalšom sa súd zameral len na dokazovanie týkajúce sa uplatneného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania rodinného domu, záhrady a priľahlých pozemkov žalovanou.

10. Z aplikačnej praxe vyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) vyplýva, že pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti v jednotlivých častí vecí rozdielna. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd vytýkal, že súd pri rozhodovaní nároku neprihliadal na to, že nárok na finančnú náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť vecí v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, preto v takom prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Tieto právne závery boli súdom uvádzané vo vzťahu k finančnej náhrade za neužívanie spoločnej veci uplatnenej žalobkyňou vo vzťahu k nehnuteľnostiam - pozemkom, vo vzťahu ku ktorým žalovaná od počiatku namietala, že tieto neužívala. Práve s poukazom na zhora uvádzané sa súd zameral na zistenie, či žalovaná užívala či už rodinný dom, garáž, alebo altán; a záhradu s priľahlými pozemkami nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavoval výšku 5/12-in (42 % v pomere k celku). Žalobkyňa, ktorá podala predmetnú žalobu a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia, bola povinná v rámci dôkaznej ťiahy právne relevantným a presvedčivým spôsobom dokázať to, že jej sestra/žalovaná užívala dotknuté nehnuteľnosti (ktoré boli v inkriminovanom čase v režime podielového spoluvlastníctva), nad rámec podielu na ňu pripadajúceho. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a to v časti týkajúcej sa užívania záhrady a priľahlých pozemkov nachádzajúcich sa okolo stavieb.

11. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Z obsahovo-gramatického výkladu citovaného ustanovenia pripadal do úvahy len majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním, čo v zásade žalovaná ani

v predzrušujúcom konaní nerozporovala mal súd za preukázané, že užívala rodinný dom a aj garáž s altánom. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná odmietala vpustiť do rodinného domu žalobkyňu, prípadne tretie osoby, ktoré s ňou v čase konkrétnych návštev boli. Preto bol v tejto časti nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia opodstatnený. Pokiaľ išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k záhrade a priľahlým pozemkom, súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaná na jej úkor obohatila ich užívaním. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná užívala pozemky nad rámec vlastného podielu (že užívala viac ako 42 % celkovej výmery). V konaní bolo svedeckou výpoveďou A.. E. R. preukázané, že záhrada mohla mať okolo 1700 m2, pričom žalovaná užívala len časť záhrady a to v rozsahu maximálne do 300 m2 (17,6 %).

14. Svedok A.. E. R. uviedol aj to, že ako sused účastníčok sporu, mal mnohokrát vizuálny kontakt na záhradu, ktorú žalovaná užívala. Uviedol, že v inkriminovanom období žalovaná sama podnikala, mala nedostatok voľného času, pretože podnikateľským aktivitám venovala celé dni a to od skorých ranných hodín, do neskorých večerných/nočných hodín, keď sa domov vracala autom po tom, ako porozvážala svoje zamestnankyne domov. Svedok potvrdil, že žalovaná v rozhodnom období nechovala žiadne zvieratá, ktoré by mohli byť kŕmené čerstvou trávou, alebo senom. Uviedol že ovocné stromky nachádzajúce sa v záhrade sú v dezolátnom stave, bez dlhodobého ošetrovania a ovocinárskej starostlivosti, bez hnojenia; čoho výsledkom v spojení so suchou klimatickou oblasťou okolia G. bola slabá úroda, resp. aj to čo sa urodilo, popadalo na zem, kde bolo ovocie napadnuté červíkmi. Zdôraznil, že predmetné ovocie nebolo vhodné ani na priamy konzum, uskladnenie, ani na prípadné „pálenie“ a výrobu destilátu. Pokiaľ sa jednalo o vinič svedok uviedol, že žalovaná mala úrodu možno na 3 - 4- och koreňoch. Ak chcela vyrobiť víno, buď jej dal on nejaké vlastné hrozno, alebo si žalovaná hrozno zabezpečila kúpou od iných pestovateľov. Pokiaľ bola v záhrade nejaká tráva, túto žalovaná kosila buď sama, alebo si zavolala na pomoc cigáňov, alebo iných brigádnikov z dediny. Súd však takéto vykášanie trávy považoval za nevyhnutnosť z dôvodu zabránenia zaplienenia záhrady. Ak právny zástupca žalobkyne tvrdil, že žalovaná mala úžitok z obrábania časti záhrady v neprospech žalobkyne, súd tento názor nezdieľal. Ak si žalovaná niečo dopestovala, tak to bolo len v rozsahu osobnej spotreby. Sudca vykonal ohliadku miesta samého, kde zreteľne videl, že časť záhrady je obhospodarovaná, no väčšia časť ležala dlhodobo „úhorom“ bez obrábania. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že ovocné stromčeky neboli dlhodobo ošetrované, mnohé trpeli chorobou, boli pokrútené s anomálnym tvarom kmeňa a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

15. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nasledovného: rozhodné obdobie výpočtu bolo ustálené (a to aj odvolacím súdom) na dátum od 23. 11. 2007 do 12. 12. 2010, kedy bolo právoplatným rozhodnutím súdu zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania a vec bola prisúdenia do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd vychádzal zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity (ďalej aj/len „STU“) v Bratislave - Stavebnej fakulty Ústavu súdneho znalectva, ktorý bol podaný pod znaleckým úkonom č. 21/2013 a následne doplnený Doplnkom č. 1 znaleckého úkonu č. 18/2014 k pôvodne podanému znaleckému posudku. Súd ho považoval za znalecký posudok obsahovo za obsahovo-odborne najrozsiahlejšie spracovaný; s podrobným rozpisom jednotlivých položiek, konkrétnych výpočtov, indexácie a finálnych súm. Ani jeden zo znaleckých posudkov, ktoré boli v rámci konania vypracované a súdu predložené, neboli tak rozsiahlo vypracované (pričom o odbornosti súd nemal vôbec dôvod pochybovať), ako tomu bolo práve v znaleckom posudku vypracovanom STU v Bratislave. Pokiaľ išlo o rok 2007 (od 23. 11. 2007 do 31.12. 2007), znaleckým bola ustálená všeobecná hodnota nájmu stavby vo výške 4.294,99 eur, z čoho na žalobkyňu pripadala suma (58 %) vo výške 2.491,- eur. Za 1 mesiac a 8 dní potom bezdôvodné obohatenie predstavovalo sumu vo výške 263,- eur (208,- eur + 55,- eur). Pre rok 2008 bola znaleckým ustálená všeobecná hodnota nájmu stavby vo výške 4.294,89 eur, z čoho podiel na žalobkyňu pripadajúci bol vo výške 2.491,- eur. Všeobecná hodnota nájmu stavby pre rok 2009 bola znaleckým ustálená na sumu 2.722,45 eur, z čoho na žalobkyňu pripadá podľa výšky podielu suma 1.579,- eur a pre rok 2010 bola všeobecná hodnota nájmu stavby znaleckým ustálená na výšku 2.547,48 eur, z čoho na žalobkyňu pripadá suma 1.478,- eur, kedy mesačná výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 123,12 eur x 11 mesiacov +12 dní z mesiaca decembra (47,66 eur) = suma vo výške 1.402,- eur. Celková výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje sumu 5.735,- eur (263,- eur + 2.491,- eur + 1.579,- eur + 1.402,- eur), na ktorú súd potom zaviazal žalovanú k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v tejto výške žalobkyni.

16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie v spojení s Nariadenia vlády SR v platnom znení, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy a to vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúcom po dni, kedy došlo k právoplatnému rozhodnutiu o zrušení podielového spoluvlastníctva, t. j. od 13.12. 2010 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd potom v prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobu zamietol. Súd zamietol aj nárok žalobkyne na priznanie úroku z omeškania za obdobie od 30. 05. 2009 do 12. 12. 2010 vo výške 1.075,68 Eur, pretože v novom (pozrušujúcom) konaní sa k tejto časti nároku žalobkyňa a ani jej právny zástupca vôbec nevyjadrili, nešpecifikovali výpočet jeho výšky a ani mechanizmus výpočtu. Súd nemal povinnosť na túto skutočnosť žalobkyňu a jej právneho zástupcu upozorniť, pretože tento ako osoba znalá práva mal vedieť, čo musí v rámci dokazovania preukázať a relevantne odôvodniť, ak chce byť úspešný v celom uplatnenom nároku. Súd nakoniec ani nemohol z vlastnej iniciatívy, v zmysle procesných pravidiel, zisťovať spôsob a mechanizmus výpočtu uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 30. 05. 2009 do 12. 12. 2010.

18. Pokiaľ ide o nájom stavieb, súd vychádzal zo zhora uvádzaného znaleckého posudku, kde sa znalec v každej časti venoval výpočtu nájmu stavieb a pozemkov, pričom pri stavbách vychádzal z troch nehnuteľností a to: rodinného domu súp. č. XX, garáže na parcele č. XXX/X a altánku na parcele č. XXX/XX.

19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zhora citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba žalobkyne bola dôvodná a opodstatnená len v časti nároku vydania bezdôvodného obohatenia týkajúce sa užívania nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom nepreukázala, že žalovaná užívala aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne nad rámec vlastného spoluvlastníckeho podielu, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy mala úspech vo veci sčasti žalobkyňa a sčasti žalovaná, súd v zmysle vyslovil, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že každá sporová strana bude povinná znášať vzniknuté trovy z vlastných finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).