Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 328/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o.,

Štefánikova 22, Humenné, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17,

Humenné, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s. r. o., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná

agentúra“) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo“) v bližšie neurčenom konaní.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v roku 2005 podala platobnej agentúre

„žiadosť o priame platby na plochu, a to jednotnú platbu na plochu, podporu plodín

na ornej ploche a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na užívanú plochu spolu

vo výmere 592,43 ha“. Platobná agentúra a ministerstvo ako odvolací orgán viackrát

od roku 2005 rozhodli o neposkytnutí podpory pre sťažovateľku, hoci Krajský súd

v Bratislave ich rozhodnutia vždy zrušil, pretože nedostatočne zistili skutkový stav a ich

rozhodnutia boli nepreskúmateľné.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že neposkytnutím dotácií v priebehu 10 rokov

dochádza k porušeniu jej označených práv, a navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

... a práva... podľa Dohovoru... porušené bolo.

2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je

povinné... zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 20. 000, eur...“

a taktiež požaduje „uhradiť sťažovateľovi trovy konania“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

2

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , , ). Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými

zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že

ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ).

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

3

a navrhované dôkazy. Podľa sa k návrhu na začatie

konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento

zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v , a . Sťažnosť vykazuje nielen zásadné

nedostatky medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelený

od ostatnej časti sťažnosti, ale neobsahuje najmä jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia

vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha

( ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a napr. neobsahuje vo vzťahu

k dôvodom sťažnosti jasnú identifikáciu namietaných konaní, ako aj označenie jednotlivých

porušovateľov, ktorých postupmi malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Petit

požadovaný sťažovateľkou, aj čo sa týka označených práv, nie je zhodný s namietanými

základným právami uvedenými v úvode a v odôvodnení sťažnosti, hoci sťažnosť

sťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osoba práva znalá, pozn.). K tomu

ústavný súd uvádza, že zo splnomocnenia z 19. júna 2015 predloženého sťažovateľkou tiež

nevyplýva, že ide o splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ako

to predpokladá .

9. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

4

, , , , ,

, , , ).

10. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne

to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred

ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa §

25 ods. 2 .

12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že vo veci sťažovateľky (pozri napr. § 250t ods. 1

) je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve

rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy. Túto právomoc správneho súdnictva

nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom, pretože platí princíp subsidiarity

vyjadrený v .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015

5