Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 328/2015
PDF · 349.7 KB
No categories available
I. ÚS 328/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o.,
Štefánikova 22, Humenné, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17,
Humenné, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s. r. o., o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A.L.K. Humenné, spol. s r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná
agentúra“) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“) v bližšie neurčenom konaní.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v roku 2005 podala platobnej agentúre
„žiadosť o priame platby na plochu, a to jednotnú platbu na plochu, podporu plodín
na ornej ploche a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na užívanú plochu spolu
vo výmere 592,43 ha“. Platobná agentúra a ministerstvo ako odvolací orgán viackrát
od roku 2005 rozhodli o neposkytnutí podpory pre sťažovateľku, hoci Krajský súd
v Bratislave ich rozhodnutia vždy zrušil, pretože nedostatočne zistili skutkový stav a ich
rozhodnutia boli nepreskúmateľné.
3. Sťažovateľka sa domnieva, že neposkytnutím dotácií v priebehu 10 rokov
dochádza k porušeniu jej označených práv, a navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy... a práva... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené bolo.
2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je
povinné... zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 20. 000, eur...“
a taktiež požaduje „uhradiť sťažovateľovi trovy konania“.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
2
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom
sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha
v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa
svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013). Ústavný súd zdôrazňuje, že
viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými
zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že
ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
3
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie
konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom,
nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť vykazuje nielen zásadné
nedostatky medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelený
od ostatnej časti sťažnosti, ale neobsahuje najmä jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia
vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.
Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a napr. neobsahuje vo vzťahu
k dôvodom sťažnosti jasnú identifikáciu namietaných konaní, ako aj označenie jednotlivých
porušovateľov, ktorých postupmi malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Petit
požadovaný sťažovateľkou, aj čo sa týka označených práv, nie je zhodný s namietanými
základným právami uvedenými v úvode a v odôvodnení sťažnosti, hoci sťažnosť
sťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osoba práva znalá, pozn.). K tomu
ústavný súd uvádza, že zo splnomocnenia z 19. júna 2015 predloženého sťažovateľkou tiež
nevyplýva, že ide o splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ako
to predpokladá § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
4
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne
to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred
ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Nad rámec ústavný súd uvádza, že vo veci sťažovateľky (pozri napr. § 250t ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve
rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy. Túto právomoc správneho súdnictva
nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom, pretože platí princíp subsidiarity
vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015
5