Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 354/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bartkom, Advokátska kancelária JUDr. Martin

Bartko – JUDr. Silvia Bartová, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. je

sťažovateľka účastníkom konania ako navrhovateľka. Dňa 14.11.2011 sťažovateľka podala

na Okresnom súde Trenčín žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodné

užívanie nebytových priestorov, ktorých je sťažovateľka spoluvlastníckou. Vec je na

Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn. a je prejednávaná viac ako 3 a pol

roka bez náležitého prejednania veci. Uvedená právna vec vo svojej podstate nadväzuje a je

skutkovým i právnym pokračovaním inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. , v ktorej sťažovateľka už podala opakovane sťažnosť predsedovi

Okresného súdu Trenčín na prieťahy v konaní a dokonca v tejto veci aj rozhodoval Ústavný

súd SR, ktorý svojím nálezom č.k. zo dňa 26.08.2010 rozhodol, že

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR... porušeného bolo. ... Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR

a vedomosti o prieťahoch v konaní v inej veci sťažovateľky, Okresný súd Trenčín ani v tejto

„novej“ sťažovateľkinej veci nekoná plynulé a bez zbytočných prieťahov.

... Dňa 14.11.2011 sťažovateľka svoju žalobu doručila Okresnému súdu Trenčín.

... Dňa 23.12.2011 Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým

návrhu sťažovateľky vyhovel.

... Dňa 11.01.2012 bol voči tomuto platobnému rozkazu podaný druhou stranou

sporu odpor.

... Dňa 30.05.2013 bolo 1. pojednávanie vo veci

... Dňa 05.11.2013 bolo 2. pojednávanie vo veci.

Ďalšie pojednávania vo veci už neboli doposiaľ.

Napriek podanému odporu zo strany žalovanej už v januári 2012 sa prvé

pojednávanie vo veci uskutočnilo až po 16 mesiacoch dňa 30.05.2013. Toto pojednávanie

bolo odročené bez prejednania veci na termín 10.09.2013, avšak druhé pojednávanie sa

uskutočnilo až 05.11.2013. Od tej doby už uplynulo takmer ďalších 15 mesiacov bez

meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na plynutie doby a možnosť premlčania ďalších

náhrad za bezdôvodné užívanie sťažovateľkiných priestorov, bola sťažovateľka nútená dňa

10.01.2014 rozšíriť svoj návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia za

ďalšie obdobie užívania. ...

S takýmto postupom Okresného súdu Trenčín sťažovateľka nebola spokojná pretože

vo veci vznikajú zbytočné prieťahy v konaní, a preto vo veci podala dňa 29.05.2015

predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 02.06.2015 bola sťažovateľka

vyrozumená o podanej sťažnosti a bol jej oznámený termín najbližšieho pojednávania

na deň 18.08.2015, čo je takmer za 3 mesiace od podania sťažnosti na prieťahy. ...

Sťažovateľka považuje v právnom štáte za neprípustné, aby konanie o vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných

súdov, a ktoré nie je právne ani skutkovo zložité, a naviac ktorému predchádzalo už iné

podobné konanie, trvalo neuveriteľných 43 mesiacov bez zmysluplného meritórneho

prejednania veci. Sťažovateľka sa narodila v roku 1940 a v čase podania návrhu na začatie

konania mala 71 rokov. V súčasnosti má sťažovateľka viac ako 75 rokov a súdne konanie

doposiaľ nie je právoplatne skončené. Vzhľadom k svojmu veľmi nepriaznivému

zdravotnému stavu reálne hrozí, že sa sťažovateľka konca súdneho konania a tým

právoplatného rozhodnutia vo veci samej ani nedožije. Neúmerná dĺžka súdneho konania

zároveň veľmi negatívne vplýva aj na sťažovateľkin zdravotný stav. V dôsledku týchto

okolností musela sťažovateľka vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, ktorá terapia jej

pomáha vo zvládaní náporu na psychiku v dôsledku vleklého sa súdneho sporu o právo na

náhradu za užívanie jej vlastníctva, ktorý už výhľadom k celkovej dĺžke konania stráca pre

sťažovateľku, ako navrhovateľku v konaní, prakticky význam.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ako aj jej základného právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,

EUR..., ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,72 EUR..., ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že toto konanie sa začalo 14. novembra 2011, trvá

viac ako 3 a pol roka a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Predmetom konania sú nároky

sťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov

v spoluvlastníctve sťažovateľky odporcami. Okresný súd vo veci rozhodol platobným

rozkazom z 23. decembra 2011, proti ktorému bol odporcami podaný odpor 11. januára

2012. Vo veci boli nariadené pojednávania na 30. máj 2013, ktoré podľa sťažovateľky bolo

odročené bez prerokovania veci, a na 5. november 2013, na ktorom bola vec prerokovaná.

Sťažovateľka 29. mája 2015 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorá bola vybavená listom podpredsedníčky okresného súdu z 2. júna 2015,

v ktorom sa uvádza: „... som sa oboznámila so spisom a zistila, že v tomto je

stanovený termín pojednávania na 18.8.2015. Avšak je pravdou, že od posledného úkonu

uplynula už značná doba, a preto budem predmetný spis z hľadiska rýchlosti a plynulosti

konania sledovať.“

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresného

súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 3 a pol

roka a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali

reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na to, že

toho času je vo veci nariadené pojednávanie k jej meritórnemu prerokovaniu. Zároveň je

nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veci

intenzitu prieťahov bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej možnosti porušenia

základných práv účastníkov konania.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , ktoré sťažovateľka odôvodňovala prieťahmi v postupe

okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľkou

namietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označeného

základného práva sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015