Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 354/2015
PDF · 377.92 KB
No categories available
I. ÚS 354/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bartkom, Advokátska kancelária JUDr. Martin
Bartko – JUDr. Silvia Bartová, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 33/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11 C/33/2012 je
sťažovateľka účastníkom konania ako navrhovateľka. Dňa 14.11.2011 sťažovateľka podala
na Okresnom súde Trenčín žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodné
užívanie nebytových priestorov, ktorých je sťažovateľka spoluvlastníckou. Vec je na
Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn. 11C/33/2012 a je prejednávaná viac ako 3 a pol
roka bez náležitého prejednania veci. Uvedená právna vec vo svojej podstate nadväzuje a je
skutkovým i právnym pokračovaním inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 8C/41/2000, v ktorej sťažovateľka už podala opakovane sťažnosť predsedovi
Okresného súdu Trenčín na prieťahy v konaní a dokonca v tejto veci aj rozhodoval Ústavný
súd SR, ktorý svojím nálezom č.k. IV. ÚS 196/2010 25 zo dňa 26.08.2010 rozhodol, že
základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR... porušeného bolo. ... Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR
a vedomosti o prieťahoch v konaní v inej veci sťažovateľky, Okresný súd Trenčín ani v tejto
„novej“ sťažovateľkinej veci nekoná plynulé a bez zbytočných prieťahov.
... Dňa 14.11.2011 sťažovateľka svoju žalobu doručila Okresnému súdu Trenčín.
... Dňa 23.12.2011 Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým
návrhu sťažovateľky vyhovel.
... Dňa 11.01.2012 bol voči tomuto platobnému rozkazu podaný druhou stranou
sporu odpor.
... Dňa 30.05.2013 bolo 1. pojednávanie vo veci
... Dňa 05.11.2013 bolo 2. pojednávanie vo veci.
Ďalšie pojednávania vo veci už neboli doposiaľ.
Napriek podanému odporu zo strany žalovanej už v januári 2012 sa prvé
pojednávanie vo veci uskutočnilo až po 16 mesiacoch dňa 30.05.2013. Toto pojednávanie
bolo odročené bez prejednania veci na termín 10.09.2013, avšak druhé pojednávanie sa
uskutočnilo až 05.11.2013. Od tej doby už uplynulo takmer ďalších 15 mesiacov bez
meritórneho prejednania veci. Vzhľadom na plynutie doby a možnosť premlčania ďalších
náhrad za bezdôvodné užívanie sťažovateľkiných priestorov, bola sťažovateľka nútená dňa
10.01.2014 rozšíriť svoj návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia za
ďalšie obdobie užívania. ...
S takýmto postupom Okresného súdu Trenčín sťažovateľka nebola spokojná pretože
vo veci vznikajú zbytočné prieťahy v konaní, a preto vo veci podala dňa 29.05.2015
predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 02.06.2015 bola sťažovateľka
vyrozumená o podanej sťažnosti a bol jej oznámený termín najbližšieho pojednávania
na deň 18.08.2015, čo je takmer za 3 mesiace od podania sťažnosti na prieťahy. ...
Sťažovateľka považuje v právnom štáte za neprípustné, aby konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných
súdov, a ktoré nie je právne ani skutkovo zložité, a naviac ktorému predchádzalo už iné
podobné konanie, trvalo neuveriteľných 43 mesiacov bez zmysluplného meritórneho
prejednania veci. Sťažovateľka sa narodila v roku 1940 a v čase podania návrhu na začatie
konania mala 71 rokov. V súčasnosti má sťažovateľka viac ako 75 rokov a súdne konanie
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Vzhľadom k svojmu veľmi nepriaznivému
zdravotnému stavu reálne hrozí, že sa sťažovateľka konca súdneho konania a tým
právoplatného rozhodnutia vo veci samej ani nedožije. Neúmerná dĺžka súdneho konania
zároveň veľmi negatívne vplýva aj na sťažovateľkin zdravotný stav. V dôsledku týchto
okolností musela sťažovateľka vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, ktorá terapia jej
pomáha vo zvládaní náporu na psychiku v dôsledku vleklého sa súdneho sporu o právo na
náhradu za užívanie jej vlastníctva, ktorý už výhľadom k celkovej dĺžke konania stráca pre
sťažovateľku, ako navrhovateľku v konaní, prakticky význam.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj jej základného právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod
sp. zn. 11C/33/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C /33/2012 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,
EUR..., ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume
355,72 EUR..., ktorú je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 33/2012.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že toto konanie sa začalo 14. novembra 2011, trvá
viac ako 3 a pol roka a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Predmetom konania sú nároky
sťažovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov
v spoluvlastníctve sťažovateľky odporcami. Okresný súd vo veci rozhodol platobným
rozkazom z 23. decembra 2011, proti ktorému bol odporcami podaný odpor 11. januára
2012. Vo veci boli nariadené pojednávania na 30. máj 2013, ktoré podľa sťažovateľky bolo
odročené bez prerokovania veci, a na 5. november 2013, na ktorom bola vec prerokovaná.
Sťažovateľka 29. mája 2015 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorá bola vybavená listom podpredsedníčky okresného súdu z 2. júna 2015,
v ktorom sa uvádza: „... som sa oboznámila so spisom 11C/33/2012 a zistila, že v tomto je
stanovený termín pojednávania na 18.8.2015. Avšak je pravdou, že od posledného úkonu
uplynula už značná doba, a preto budem predmetný spis z hľadiska rýchlosti a plynulosti
konania sledovať.“
Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresného
súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 3 a pol
roka a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali
reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol na to, že
toho času je vo veci nariadené pojednávanie k jej meritórnemu prerokovaniu. Zároveň je
nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez meritórneho rozhodnutia vo veci
intenzitu prieťahov bude zvyšovať, a tým môže prispievať k reálnej možnosti porušenia
základných práv účastníkov konania.
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sťažovateľka odôvodňovala prieťahmi v postupe
okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľkou
namietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označeného
základného práva sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015