Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 335/2015
PDF · 357.58 KB
No categories available
I. ÚS 335/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení
s uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 T
31/2015 z 20. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení
s uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 181/2015
z 21. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).
2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný vyšetrovateľom
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Národnej protizločineckej
jednotky, expozitúry Západ pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219
ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
a iné. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 619/2013
zo 16. mája 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 0 Tp 538/2014
z 26. novembra 2014. V ďalšom bola lehota väzby sťažovateľa niekoľkonásobne
predlžovaná, naposledy uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015
v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 22/2015 z 8. apríla 2015 do 19. júla
2015. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení s uznesením
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015 rozhodol o zamietnutí žiadosti
sťažovateľa o prepustenie z väzby. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu,
v ktorej namietal prieťahy v postupe všeobecných súdov v konaní o žiadosti o prepustenie
z väzby.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava I. uznesením č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015, ktorým
rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného ... t. č. vo väzbe
v ÚVV Bratislava od 14. 5. 2014, o prepustenie z väzby zamieta s tým, že uňho naďalej
trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/c Tr. por., v spojení s uznesením Krajského
súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015, ktorým zamietol sťažnosť
obvineného , porušili základné právo sťažovateľa na ochranu osobnej slobody
zaručené článkom 17 ods. 5 a odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným
právom na súdnu ochranu priznaným článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. OTp/181/2015 zo dňa 21. 4. 2015
a uznesenie Krajského súdu Bratislava spisová značka 2T po 31/2015 zo dňa 20.5.2015
zrušuje a Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby obv. prepustil
neodkladne z väzby na slobodu.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 353,82 Eur...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo
slobody... Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
7. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,
že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v
ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ spolu s podanou ústavnou
sťažnosťou nedoručil žiadne z napádaných rozhodnutí ani okresného súdu, ani
krajského súdu, a to ani do rozhodovania o sťažnosti, čím nesplnil náležitosti zákona
citované v bode 6. Navyše sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (advokáta),
ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, nepostupoval v súlade s § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Predložil síce ústavnému súdu splnomocnenie, z ktorého
však vyplýva, že ho udelil obchodnej spoločnosti –
, pričom
z výpisu z obchodného registra dostupného na internete vyplýva, že od 31. decembra 2014
sa zmenilo obchodné meno tejto spoločnosti, a to na Advokátska kancelária JUDr. Kuric,
s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, IČO : 36 841 200, z čoho vyplýva, že splnomocnenie na
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom bolo udelené neexistujúcemu subjektu. Inými
slovami, ak sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti brojí proti uzneseniu krajského súdu
sp. zn. 2 T 31/2015 z 20. mája 2015 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.
0 Tp 181/2015 z 21. apríla 2015, nemohol udeliť predmetné splnomocnenie na zastúpenie
v konaní pred ústavným súdom skôr než v máji 2015, pričom v tom čase už nastala zmena
v obchodnom mene spomínanej obchodnej spoločnosti.
9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015