Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 549/2015
PDF · 365.89 KB
No categories available
II. ÚS 549/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
(v čase podania sťažnosti ),
, právne zastúpenej advokátom , , Advokátska
kancelária , , vo veci namietaného
porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd „odmietnutím odvolania“ Daňovým úradom Bratislava
„zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1410872/2014 zo dňa 8.04.2014“ a
takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti , (v čase
podania sťažnosti a ešte predtým ),
(ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom
, , Advokátska kancelária
, , vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „odmietnutím odvolania“ Daňovým úradom
Bratislava (ďalej len „daňový úrad“, v citáciách aj „porušovateľ“) „zo dňa 29.04.2014 proti
rozhodnutiu č. 9103309/5/1410872/2014 zo dňa 8.04.2014“.
2. Podstatou veci je otázka ústavnosti (ne)vybavenia, resp. spôsobu odmietnutia
odvolania oznámením č. 9103309/5/1871924/2014/Šma vydaným 13. mája 2014 proti
rozhodnutiu o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH v rámci registrácie pre DPH.
Sťažovateľka doručila odvolanie daňovému úradu e mailom s neskorším písomným
podaním, hoci zákon prikazuje podať odvolanie presným spôsobom elektronicky.
V nevybavení odvolania daňovým úradom vidí sťažovateľka porušenie svojho základného
práva na inú právnu ochranu.
3. Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje, že daňový úrad (porušovateľ) vydal 8. apríla
2014 rozhodnutie č. 9103309/5/1410872/2014, ktorým jej uložil povinnosť zložiť zábezpeku
na daň z pridanej hodnoty v sume 340 000 €, čo sťažovateľka považuje za závažný až
likvidačný zásah do jej majetkových práv. Sťažovateľka, zastúpená advokátom, podala
odvolanie voči tomuto rozhodnutiu postupom podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku (ďalej
len „DP“) v zákonných lehotách, a to elektronickými prostriedkami 30. apríla 2014 na e
mail porušovateľa v elektronickej forme s doplnením podania v listinnej forme poštou
doručenou porušovateľovi 2. mája 2014. Následne porušovateľ oznámil advokátovi
sťažovateľky, že odvolanie odmieta, pretože hoci bolo v zákonnej lehote v jeho dispozícii,
nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku a tento
formálny nedostatok podania podľa neho nemožno žiadnym spôsobom zhojiť tak,
ako to je v ostatných konaniach pred orgánmi verejnej moci. Oznámenie
č. 9103309/5/1871924/2014/Šma vydané 13. mája 2014 bolo sťažovateľke doručené
19. mája 2014. Porušovateľ sa rozhodol, že napadnuté rozhodnutie preskúmavať nebude
a považuje ho za právoplatné. Porušovateľ je toho názoru, že sťažovateľka ako platiteľka
DPH je podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku odkázaná výlučne na podanie cez portál
verejnej správy podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku (ako to bolo zo strany Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky vopred verejne prezentované) a ak presne taký spôsob
podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti
opravy. S právnym názorom porušovateľa o správnosti spôsobu podania odvolania
sťažovateľka nesúhlasí, keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu
logickú oporu – jedine ak politickú v záujme likvidácie nárokov súkromných osôb voči
štátu. Proti tomuto postupu doručila sťažovateľka 13. júna 2014 e mailom a 17. júna 2014
poštou sťažnosť. Porušovateľ na sťažnosť dosiaľ sťažovateľke neodpovedal ani ju iným
spôsobom nevybavil, a sťažovateľka je preto podľa svojho presvedčenia nútená sa z dôvodu
ochrany svojich ústavných práv obrátiť na ústavný súd. Z oznámenia porušovateľa vyplýva,
že nerešpektuje odvolanie sťažovateľky a považuje prvostupňové rozhodnutie za konečné
a právoplatné. Takým stanoviskom je vážne obmedzené ústavné právo sťažovateľky na
spravodlivý proces v časti práva domáhať sa preskúmania prvoinštančného rozhodnutia, ako
aj práva na spravodlivosť, ktorá je týmto odmietnutá. Žiaden subjekt, ani štát, nie je
oprávnený obmedzovať práva iného, pokiaľ na to, ako uvádza sťažovateľka, nemá právny
dôvod a ak sú dôvody v rozpore, dôvod dostatočnej právnej sily. V predmetnom konaní
daňový úrad zdôvodnil svoje stanovisko len tým, že odmietnutie má byť dôsledkom
porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku, pričom podľa neho nie je
možná sanácia podania podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku ani výzva na odstránenie
nedostatkov podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku. Ustanovenie § 14 ods. 1 Daňového
poriadku nechráni žiadne ústavné právo. Je len vyjadrením práva štátu na efektívnu správu
financií, t. j. na šetrenie nákladov na komunikácii a času pri vybavení podania. Bez ohľadu
na akékoľvek ďalšie argumenty k tejto povinnosti podľa sťažovateľky platí, že jej výkon
nemôže obmedziť ústavné práva, keďže majú vyššiu právnu silu a chránia vyššie
spoločenské hodnoty.
4. Súčasťou sťažnosti je návrh sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení,
ktorým by ústavný súd v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) odložil vykonateľnosť rozhodnutia daňového úradu č. 9103309/5/1410872/2014
z 8. apríla 2014.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Daňový úrad Bratislava odmietnutím odvolania sťažovateľa zo dňa 29. 04. 2014
proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1410872/2014 zo dňa 8. 04. 2014 porušil právo sťažovateľa
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Daňovému úradu Bratislava prijať
odvolanie sťažovateľa zo dňa 29. 04. 2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1410872/2014
zo dňa 8. 04. 2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. Daňového poriadku.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
7. Podstatou veci je otázka ústavnosti (ne)vybavenia, resp. spôsobu odmietnutia
odvolania (oznámením č. 9103309/5/1871924/2014/Šma vydaným 13. mája 2014) proti
rozhodnutiu o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH v rámci registrácie pre DPH.
Sťažovateľka doručila odvolanie daňovému úradu e mailom s neskorším písomným
podaním, hoci zákon prikazuje podať odvolanie presným spôsobom elektronicky.
V neakceptovaní odvolania daňovým úradom, resp. v jeho trvaní na špecifickom spôsobe
podania, vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu.
8. Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti rozhodnutiu,
resp. zásahu daňového úradu, kde možno uvažovať o podaní niektorej z foriem správnych
žalôb (porov. II. ÚS 313/2015).
9. Ústavný súd tak v prvom rade prostredníctvom IČO sťažovateľky v elektronických
právnických databázach zisťoval, či neprebieha v tejto veci konanie. Predpoklad sa potvrdil,
keď sa vzápätí ukázalo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 S 119/2014
z 5. júna 2015 (identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200956; dostupné na
www.justice.gov.sk; porov. tiež bod 7 odlišného stanovisko k uzneseniu pléna ústavného
súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 22/2014), ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky proti
nezákonnému postupu daňového úradu vo veci namietanej touto ústavnou sťažnosťou
z dôvodu, ako uvádza krajský súd, že sťažovateľka sa mala žalobou podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku domáhať súdneho prieskumu písomnosti
odporcu – oznámenia č. 9103309/5/1871924/2014/Šma vydaného 13. mája 2014, ktoré je za
týmto účelom potrebné pokladať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, čo
vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (táto právna otázka je
predmetom konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu 3. augusta
2015 a vedenej pod sp. zn. Rvp 11527/2015, pozn.).
10. Ďalšou lustráciou bolo zistené, že obdobné podania sťažovateľky priamo proti
daňovému úradu boli odmietnuté pre nedostatok právomoci – I. ÚS 411/2014,
II. ÚS 641/2014, III. ÚS 528/2014, III. ÚS 542/2014, I. ÚS 540/2014, pretože malo byť
využité správne súdnictvo.
11. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť skôr, než
medzičasom využila prípustný právny prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej
základných práv účinne poskytoval a na ktorého použitie bola oprávnená, a preto ústavný
súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
ako neprípustnú pre (vtedajšie) nevyčerpanie opravných prostriedkov. Správny súd žalobu
zamietol z dôvodu, že sťažovateľka mala napadnúť rozhodnutie v podobe listu, a nie zásah.
Možno dodať, že správne súdy nepochybujú, že sťažovateľka sa môže brániť cez správne
súdnictvo, a teda v danej veci nie je sporné, že je k dispozícii účinný právny prostriedok
nápravy.
12. Ústavný súd rozumie snahe využiť rôzne právne cesty k ochrane práv, ale zároveň
sa pri prerokúvaní tejto veci nemôže nepozastaviť nad tým, že sťažovateľka mohla
informovať ústavný súd (porov. bod 30 nálezu II. ÚS 212/2013), že podala správnu žalobu
a ústavnú sťažnosť v rovnakej veci, pričom (myslené vo všeobecnej rovine) ak by riadne
vysvetlila dôvod, prečo podáva správnu žalobu a ústavnú sťažnosť paralelne, ústavný súd by
to (teoreticky) mohol vziať do úvahy (porov. napríklad § 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015