Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 542/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti D., s. r. o., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou O. s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. M. V., vedené pod sp. zn. Rvp

7324/2014 a sp. zn. , ktorými namieta porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd „odmietnutím odvolania“ proti rozhodnutiu Daňového úradu

Bratislava č. 9103309/5/1470929/2014 z 11. apríla 2014 a proti rozhodnutiu Daňového

úradu Bratislava č. 9103309/5/1470644 z 11. apríla 2014, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti D., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) „odmietnutím odvolania“

proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“)

č. 9103309/5/1470929/2014 z 11. apríla 2014. Toho istého dňa bola ústavnému súdu

doručená aj sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o. (ďalej spolu aj „sťažovateľky“),

ktorou namieta porušenie tých istých práv zaručených , resp. dohovorom

„odmietnutím odvolania“ proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9103309/5/1470644 z 11.

apríla 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že označenými rozhodnutiami daňového úradu bolo

sťažovateľkám určené zloženie zábezpeky na účet daňového úradu na daň z pridanej

hodnoty, a to každej z nich v sume 340 000 €. Sťažovateľka uvádza, že proti rozhodnutiam

daňového úradu podala odvolanie „elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail

porušovateľa... v elektronickej forme... s doplnením podania v listinnej forme poštou“,

oznámeniami zo 14. mája 2014 jej však daňový úrad oznámil ich odmietnutie, pretože

neboli podané „do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 DP a tento formálny

nedostatok podania podľa neho nemožno žiadnym spôsobom zhojiť ako tomu je v ostatných

konaniach pred orgánmi verejnej moci“. Podľa názoru daňového úradu „sťažovateľ ako

platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 DP odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej

správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako to bolo zo strany FRSR dopredu verejne

prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať

za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy...

S právnym názorom porušovateľa o správnosti spôsobu podania odvolania

nesúhlasíme, keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu logickú oporu

- jedine ak politickú v záujme likvidácie nárokov súkromných osôb voči štátu.“.

V uvedenom postupe daňového úradu vidia sťažovateľky porušenie ako základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného , tak aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Daňový úrad, ktorý svoje

prvostupňové rozhodnutie považuje za konečné a právoplatné, podľa sťažovateľky vážne

obmedzuje jej ústavné právo na spravodlivý proces „v časti práva domáhať sa preskúmania

prvoinštančného rozhodnutia a vôbec práva na spravodlivosť, ktorá je týmto odmietnutá...

V predmetnom konaní porušovateľ zdôvodnil svoje stanovisko len tým, že

odmietnutie má byť dôsledkom porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 DP, pričom podľa

neho nie je možná sanácia podania podľa § 13 ods. 6 DP ani výzva na odstránenie

nedostatkov podľa § 13 ods. 8 DP.

Ustanovenie § 14 ods. 1 DP nechráni žiadne ústavné právo. Je len vyjadrením práva

štátu na efektívnu správu financií t.j. na šetrenie nákladov na komunikácii a času

pri vybavení podania. Bez ohľadu na akékoľvek ďalšie argumenty k tejto povinnosti podľa

sťažovateľa platí, že jej výkon nemôže obmedziť ústavné práva, keďže majú vyššiu právnu

silu a chránia vyššie spoločenské hodnoty.

Porušovateľ nielenže obmedzuje ústavné práva bez ústavného dôvodu, ale ešte aj

nesprávne vykladá zákonné dôvody. Také obmedzenie je podľa sťažovateľa nevyhnutne

porušením ústavných práv.

Považujeme za podstatné zdôrazniť, že porušovateľ mal odvolanie k dispozícii

v zákonnej lehote (potvrdzuje to oznámením o odmietnutí) a toto odvolanie obsahuje

podrobné dôvody a právnu argumentáciu, pre ktoré možno považovať napadnuté

rozhodnutie za nesprávne. Porušovateľ s týmto vedomím napriek tomu necháva napadnuté

rozhodnutie nadobúdať účinky. Takýto prístup je podľa nás už len z faktického pohľadu

nezlučiteľný s princípom spravodlivého procesu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal vo veci

rozhodnutie, ktorým vysloví, že daňový úrad odmietnutím odvolaní proti rozhodnutiu

č. 9103309/5/1470929/2014 z 11. apríla 2014 a proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1470644

z 11. apríla 2014 „porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... a podľa Dohovoru“, daňovému úradu prikáže prijať odvolania

sťažovateľky z 29. apríla 2014 „ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. Daňového

poriadku“ a sťažovateľkám prizná náhradu trov právneho zastúpenia. Sťažovateľky zároveň

žiadajú odložiť vykonateľnosť rozhodnutí daňového úradu z dôvodu rizika ich možnej

likvidácie.

Dňa 11. augusta 2014 obchodná spoločnosť D., s. r. o., doručila ústavnému súdu

oznámenie o svojom právnom nástupníctve po sťažovateľkách v dôsledku ich zlúčenia

podľa , a a pripojeným splnomocnením

preukázala pokračovanie zastúpenia právnym zástupcom sťažovateliek.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd z obchodného registra

a z predloženého odpisu notárskej zápisnice z 15. júla 2014, obsahom ktorej je

zmluva o zlúčení uzavretá medzi obchodnými spoločnosťami D., s. r. o., L., s. r. o., L., s. r.

o., L., s. r. o., L., s. r. o., a L., s. r. o., zistil, že po doručení sťažností sťažovateľky zanikli

zlúčením s obchodnou spoločnosťou D., s. r. o. Účinky zlúčenia označených obchodných

spoločností nastali dňom zápisu do obchodného registra, teda 22. júla 2014.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“).

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Keďže ústavný súd zistil, že obchodná spoločnosť D., s. r. o., je právnym nástupcom

zaniknutej právnickej osoby (sťažovateľky), primerane aplikujúc § 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s pokračoval v konaní o tejto

sťažnosti ďalej s obchodnou spoločnosťou D., s. r. o.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, prihliadajúc na totožnosť v osobe právneho nástupcu sťažovateliek (obchodnú

spoločnosť D., s. r. o.), ako aj na totožnosť v osobe porušovateľa (daňový úrad) ústavný súd

v súlade s a rozhodol o spojení týchto

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodom odmietnutia sťažností

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ústavný súd v danej veci považuje za potrebné poukázať na svoje právne závery,

ktoré už vyslovil vo svojej doterajšej judikatúre (, ) vo vzťahu

k základnému právu podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že

odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste

v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd

(). Posledná veta túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď

uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje,

v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia

preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu)

vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej

prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa

rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne

označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť

vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom

súdnictve) môže signalizovať porušenie poslednej vety .

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení neskorších predpisov v občianskom súdnom konaní

súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy

rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa predmetom preskúmania môže

byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon

nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej

správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňový orgán

môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu

nemožno podať odvolanie.

Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa

odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania

spolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom

a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí

daňový subjekt.

Uvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňového

úradu, ktorý rozhodol o podaniach sťažovateliek tak, že ich odvolania „považuje

za nepodané“, je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti

. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového

úradu (ako prvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateliek,

materiálne vzaté, ide o procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkami

podaných odvolaniach. Takéto rozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým

predmetom ochrany poskytovanej správnym súdnictvom podľa a nasl. , o čom

svedčí aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

podľa ktorej „právomoc súdov v správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov

verejnej správy podľa a nasl. je daná aj v prípade, ak v osobitnom

zákone nie je výslovne uvedené, že takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom

súdnictve. Súd v takýchto prípadoch skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244

ods. 3 , či boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššieho súdu z 29. apríla 2002, sp. zn. ).

Dokonca aj na fiktívne rozhodnutia podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov, u ktorých absentujú náležitosti rozhodnutia vymedzené § 47

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

sa vzťahuje prieskumná právomoc všeobecných súdov v správnom súdnictve (pozri

R 45/2002).

Aj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného

proti jeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, boli

sťažovateľky oprávnené domáhať sa postupom podľa vyslovenia povinnosti

orgánu verejnej správy v správnom súdnictve vo veci o podaniach sťažovateliek konať

(a rozhodnúť). Ak by sa totiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaniami napriek tomu, že

podľa ich názoru boli podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne

konanie orgánu daňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy.

V tejto súvislosti je možné zdôrazniť, že ak sťažovateľky v petite sťažnosti navrhujú, aby

ústavný súd uložil daňovému úradu povinnosť prijať jej odvolania z 29. apríla 2014

a vybaviť ich, v podstate žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už

citované ustanovenie patrí do právomoci všeobecného súdu.

Napokon, pokiaľ sťažovateľky samy v sťažnosti argumentujú, že nimi napádanými

postupmi daňového úradu došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd, potom

z právomoci všeobecných súdov nemohol byť vylúčený prieskum zákonnosti takéhoto

postupu, resp. rozhodnutia ( ). Túto právomoc všeobecného súdu

nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. daná právomoc totiž

neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných

súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,

ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup

(rozhodnutie) daňového úradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, o jeho

využití sa však sťažovateľky vôbec nezmieňujú. Vykonanie ústavného prieskumu

namietaného postupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom

subsidiarity zakotveným v , lebo jeho preskúmanie patrilo

do právomoci všeobecných súdov.

Na základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosti odmietnuť podľa

z dôvodu nedostatku právomoci na ich prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014