Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 531/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL

SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A, Bratislava, zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátska

kancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, za ktorú koná advokátka JUDr. Janka

Smoláková, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa postupom Daňového úradu Bratislava

v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava

č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2015 doručená sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) v odvolacom

konaní proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca

2014, ktorou žiada vydať tento nález:

„Základné právo spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o. na súdnu a inú právnu

ochranu upravené v postupom Daňového úradu

Bratislava v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava z dňa

26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL

GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 45284016,

DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 75783/B, porušené bolo.

Daňovému úradu Bratislava prikazuje, aby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu

Daňového úradu Bratislava z dňa 26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô

podaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01

Bratislava, IČO: 45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:. Sro, vložka č. 75783/B,

rozhodol v súlade s alebo ods. 2 o správe daní (daňový

poriadok.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,

zástupcovi sťažovateľky bolo 2. apríla 2014 doručené rozhodnutie daňového úradu

č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, ktorým daňový úrad nepriznal

sťažovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 80 369 €

a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2 420 € splatnú do 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka prostredníctvom

zástupcu podala odvolanie, ktoré odovzdala na poštovú prepravu 17. apríla 2014.

Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 24. apríla 2014

č. 9104408/5/1605395/2014/Hlô označený ako „Oznámenie“, v ktorom bolo uvedené:

„Dňa 22.04.2014 bolo správcovi dane Daňovému úradu Bratislava doručené písomné

Odvolanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., Laurinská 3/A, Bratislava,

DIČ: 2022919800 /v denníku došlej pošty evidované pod č. 4408/15638251/ voči

Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014. Uvedené rozhodnutie

bolo splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu JUDr. Janka Hlavatá, advokátka

doručené dňa 02.04.2014. Odvolanie za daňový subjekt podala splnomocnená zástupkyňa

JUDr. Janka Hlavatá, advokátka. Proti rozhodnutiu bolo možné podľa § 72 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie bolo možné

podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. Lehota na odvolanie voči rozhodnutiu uplynula dňa 17.04.2014. Podľa § 13

ods. 1 v znení neskorších predpisov podanie možno podať písomne

alebo ústne do zápisnice. Podľa o správe dani

(daňový poriadok) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13

ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.

Podľa § 13 ods. 7 daňového poriadku sa podanie doručené elektronickými prostriedkami

považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Daňový subjekt

prostredníctvom svojho zástupcu – advokáta mal postupovať podľa § 165b ods. 3 zákona

č. teda svoje odvolanie voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô

zo dňa 26.03.2014 mal daňový subjekt doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne.

Pretože tak daňový subjekt nepostupoval, lehota na odvolanie uplynula dňa 17.04.2014,

správca dane na písomné odvolanie daňového subjektu voči predmetnému rozhodnutiu

bude prihliadať akoby nebolo podané.“

Sťažovateľka podala 17. septembra 2014 opätovne prostredníctvom elektronickej

podateľne daňového úradu odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu daňového úradu

č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, v ktorom uviedla, že na pôvodnom

odvolaní trvá a považuje ho za včas podané.

Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 22. septembra 2014

č. 9104408/5/4315324/2014 označený ako „Oznámenie k podaniu zo dňa 17. 09. 2014“,

v ktorom uviedol: «Daňovému úradu Bratislava bolo dňa 17.09.2014 doručené

elektronickou poštou podanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM, s.r.o. so sídlom

Záhradnícka 7, 901 01 Senec, IČO: 45 284 016, DIČ: 2022919800,

IČ DPH: SK2022919800. Uvedené podanie bolo označené ako odvolanie voči rozhodnutiu

daňového úradu Bratislava zo dňa 26. 03. 2014 č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô.

K uvedenému podaniu Daňový úrad Bratislava daňovému subjektu opätovne oznamuje:

Od 01.01.2014 osoby uvedené v o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„daňový poriadok“) sú povinné finančnej správe doručovať podania elektronickými

prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V zmysle § 13 ods.7 Daňového

poriadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33

Daňového poriadku, ktorý upravuje elektronické služby. Takéto podanie je považované

za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zasiela potvrdenie

do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového

poriadku je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými

prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 Daňového poriadku na adresu elektronickej

podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo. Povinnosť doručovať podanie

elektronicky sa týka všetkých podaní, teda aj odvolania. Ak po 01.01.2014 osoba povinná

doručovať podania správcovi dane elektronicky zaslala tieto len v listinnej podobe,

nepostupuje v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe

nezakladá právne účinky.»

Sťažovateľka zaslala daňovému úradu 5. novembra 2014 žiadosť o rozhodnutie

o podanom odvolaní, v ktorom žiadala, aby správca dane predložil ňou podané odvolanie

odvolaciemu orgánu, ktorý o podanom odvolaní rozhodne, prípadne, aby správca dane

doručil sťažovateľke rozhodnutie, teda aby postupoval podľa § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 4

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Daňový úrad odpovedal sťažovateľke listom z 20. novembra 2014

č. 9104408/5/5120007/2014 označeným ako „Oznámenie k podaniu z 05. 11. 2014“, ktoré

je zhodné s listom daňového úradu z 22. septembra 2014 č. 9104408/5/4315324/2014.

V jeho závere daňový úrad uviedol: „vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako správca dane

oznámil daňovému subjektu v oznámení č. 9104408/5/4315324/2014 z 22. septembra 2014,

podanie daňového subjektu nezakladá právne účinky, z dôvodov ktorých správca dane

nemôže postupovať v zmysle a ani v zmysle ustanovenia

§ 73 ods. 4 cit. zák.“

Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniu

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa postupom daňového

úradu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu daňového úradu

č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, odôvodnila tým, že daňový úrad síce

správne vychádzal z toho, že daňový poriadok ustanovuje povinnosť advokáta doručovať

podania elektronickými prostriedkami, „avšak žiadne ustanovenie daňového poriadku ani

iného právneho poriadku Slovenskej republiky neustanovuje, že v prípade, ak táto povinnosť

nie je splnená a advokát využije inú možnosť písomného podania, na toto podanie sa

neprihliada“. Norma teda obsahuje hypotézu, dispozíciu, ale už nie sankciu v podobe

neplatnosti podania. Daňový úrad svojím postupom odňal sťažovateľke nielen právo

na opravný prostriedok, ale porušil aj jej právo na súdnu ochranu, pretože sťažovateľka sa

v situácii, keď o jej odvolaní nevydal rozhodnutie, nemôže domáhať ani preskúmania jeho

zákonnosti právnym súdom. Daňový úrad ostal teda nečinný, nedodržal postup v odvolacom

konaní predpokladaný daňovým poriadkom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ústavný súd už vyslovil (, ), že odopretie súdnej ochrany

vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorých

prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide

o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (). Posledná

veta túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci

súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv

a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdneho

konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa

nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho

preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom

k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp.

postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka

niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.

Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže

signalizovať porušenie poslednej vety ().

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Podľa a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy

rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa predmetom preskúmania môže

byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon

nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej

správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť

o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať

odvolanie.

Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa

odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania

spolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom

a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí

daňový subjekt.

Uvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňového

úradu, ktorý rozhodol o podaní sťažovateľky tak, že odvolania „považuje za nepodané“,

je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového úradu (ako

prvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateľky, materiálne vzaté ide

o procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkou podanom odvolaní. Takéto

rozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým predmetom ochrany poskytovanej

správnym súdnictvom podľa a nasl. , o čom svedčí aj judikatúra Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v

správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1

a nasl. je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto

rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch

skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia , či boli alebo mohli byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššieho

súdu sp. zn. z 29. apríla 2002).

Aj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného proti

jeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, bola sťažovateľka

oprávnená domáhať sa postupom podľa vyslovenia povinnosti orgánu verejnej

správy v správnom súdnictve vo veci o podaní sťažovateľky konať (a rozhodnúť). Ak by sa

totiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky

bolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánu

daňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti

je možné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd uložil

daňovému úradu povinnosť vybaviť jej odvolanie, v podstate žiada, aby ústavný súd

rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie patrí do

právomoci všeobecného súdu.

Napokon, pokiaľ sťažovateľka sama v sťažnosti argumentuje, že ňou napádaným

postupom daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd, potom

z právomoci všeobecných súdov nemohol byť vylúčený prieskum zákonnosti takéhoto

postupu, resp. rozhodnutia ( ). Túto právomoc všeobecného súdu

nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. daná právomoc totiž

neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných

súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. ani

nepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,

ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup daňového

úradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, zo sťažnosti sťažovateľky však

nevyplýva, že by tento postup využila. Vykonanie ústavného prieskumu namietaného

postupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity

zakotveným v , lebo jeho preskúmanie patrilo do právomoci

všeobecných súdov.

Na základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosť odmietnuť podľa

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015