Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 531/2015
PDF · 415.02 KB
No categories available
II. ÚS 531/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL
SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A, Bratislava, zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátska
kancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, za ktorú koná advokátka JUDr. Janka
Smoláková, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislava
v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava
č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2015 doručená sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) v odvolacom
konaní proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca
2014, ktorou žiada vydať tento nález:
„Základné právo spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o. na súdnu a inú právnu
ochranu upravené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu
Bratislava v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava z dňa
26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL
GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 45284016,
DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 75783/B, porušené bolo.
Daňovému úradu Bratislava prikazuje, aby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu
Daňového úradu Bratislava z dňa 26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô
podaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01
Bratislava, IČO: 45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:. Sro, vložka č. 75783/B,
rozhodol v súlade s § 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,
zástupcovi sťažovateľky bolo 2. apríla 2014 doručené rozhodnutie daňového úradu
č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, ktorým daňový úrad nepriznal
sťažovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 80 369 €
a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2 420 € splatnú do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka prostredníctvom
zástupcu podala odvolanie, ktoré odovzdala na poštovú prepravu 17. apríla 2014.
Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 24. apríla 2014
č. 9104408/5/1605395/2014/Hlô označený ako „Oznámenie“, v ktorom bolo uvedené:
„Dňa 22.04.2014 bolo správcovi dane Daňovému úradu Bratislava doručené písomné
Odvolanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., Laurinská 3/A, Bratislava,
DIČ: 2022919800 /v denníku došlej pošty evidované pod č. 4408/15638251/ voči
Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014. Uvedené rozhodnutie
bolo splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu JUDr. Janka Hlavatá, advokátka
doručené dňa 02.04.2014. Odvolanie za daňový subjekt podala splnomocnená zástupkyňa
JUDr. Janka Hlavatá, advokátka. Proti rozhodnutiu bolo možné podľa § 72 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie bolo možné
podať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. Lehota na odvolanie voči rozhodnutiu uplynula dňa 17.04.2014. Podľa § 13
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podanie možno podať písomne
alebo ústne do zápisnice. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani
(daňový poriadok) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13
ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.
Podľa § 13 ods. 7 daňového poriadku sa podanie doručené elektronickými prostriedkami
považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Daňový subjekt
prostredníctvom svojho zástupcu – advokáta mal postupovať podľa § 165b ods. 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. teda svoje odvolanie voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô
zo dňa 26.03.2014 mal daňový subjekt doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne.
Pretože tak daňový subjekt nepostupoval, lehota na odvolanie uplynula dňa 17.04.2014,
správca dane na písomné odvolanie daňového subjektu voči predmetnému rozhodnutiu
bude prihliadať akoby nebolo podané.“
Sťažovateľka podala 17. septembra 2014 opätovne prostredníctvom elektronickej
podateľne daňového úradu odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu daňového úradu
č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, v ktorom uviedla, že na pôvodnom
odvolaní trvá a považuje ho za včas podané.
Daňový úrad doručil sťažovateľke list z 22. septembra 2014
č. 9104408/5/4315324/2014 označený ako „Oznámenie k podaniu zo dňa 17. 09. 2014“,
v ktorom uviedol: «Daňovému úradu Bratislava bolo dňa 17.09.2014 doručené
elektronickou poštou podanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM, s.r.o. so sídlom
Záhradnícka 7, 901 01 Senec, IČO: 45 284 016, DIČ: 2022919800,
IČ DPH: SK2022919800. Uvedené podanie bolo označené ako odvolanie voči rozhodnutiu
daňového úradu Bratislava zo dňa 26. 03. 2014 č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô.
K uvedenému podaniu Daňový úrad Bratislava daňovému subjektu opätovne oznamuje:
Od 01.01.2014 osoby uvedené v § 14 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„daňový poriadok“) sú povinné finančnej správe doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V zmysle § 13 ods.7 Daňového
poriadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33
Daňového poriadku, ktorý upravuje elektronické služby. Takéto podanie je považované
za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zasiela potvrdenie
do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového
poriadku je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými
prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 Daňového poriadku na adresu elektronickej
podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo. Povinnosť doručovať podanie
elektronicky sa týka všetkých podaní, teda aj odvolania. Ak po 01.01.2014 osoba povinná
doručovať podania správcovi dane elektronicky zaslala tieto len v listinnej podobe,
nepostupuje v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe
nezakladá právne účinky.»
Sťažovateľka zaslala daňovému úradu 5. novembra 2014 žiadosť o rozhodnutie
o podanom odvolaní, v ktorom žiadala, aby správca dane predložil ňou podané odvolanie
odvolaciemu orgánu, ktorý o podanom odvolaní rozhodne, prípadne, aby správca dane
doručil sťažovateľke rozhodnutie, teda aby postupoval podľa § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Daňový úrad odpovedal sťažovateľke listom z 20. novembra 2014
č. 9104408/5/5120007/2014 označeným ako „Oznámenie k podaniu z 05. 11. 2014“, ktoré
je zhodné s listom daňového úradu z 22. septembra 2014 č. 9104408/5/4315324/2014.
V jeho závere daňový úrad uviedol: „vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako správca dane
oznámil daňovému subjektu v oznámení č. 9104408/5/4315324/2014 z 22. septembra 2014,
podanie daňového subjektu nezakladá právne účinky, z dôvodov ktorých správca dane
nemôže postupovať v zmysle § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. a ani v zmysle ustanovenia
§ 73 ods. 4 cit. zák.“
Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniu
jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy postupom daňového
úradu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu daňového úradu
č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, odôvodnila tým, že daňový úrad síce
správne vychádzal z toho, že daňový poriadok ustanovuje povinnosť advokáta doručovať
podania elektronickými prostriedkami, „avšak žiadne ustanovenie daňového poriadku ani
iného právneho poriadku Slovenskej republiky neustanovuje, že v prípade, ak táto povinnosť
nie je splnená a advokát využije inú možnosť písomného podania, na toto podanie sa
neprihliada“. Norma teda obsahuje hypotézu, dispozíciu, ale už nie sankciu v podobe
neplatnosti podania. Daňový úrad svojím postupom odňal sťažovateľke nielen právo
na opravný prostriedok, ale porušil aj jej právo na súdnu ochranu, pretože sťažovateľka sa
v situácii, keď o jej odvolaní nevydal rozhodnutie, nemôže domáhať ani preskúmania jeho
zákonnosti právnym súdom. Daňový úrad ostal teda nečinný, nedodržal postup v odvolacom
konaní predpokladaný daňovým poriadkom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd
odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Ústavný súd už vyslovil (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08), že odopretie súdnej ochrany
vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorých
prípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide
o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01). Posledná
veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv
a slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdneho
konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa
nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho
preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom
k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp.
postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka
niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.
Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže
signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy (III. ÚS 542/2014).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 OSP a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže
byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon
nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej
správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť
o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
odvolanie.
Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa
odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania
spolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom
a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt.
Uvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňového
úradu, ktorý rozhodol o podaní sťažovateľky tak, že odvolania „považuje za nepodané“,
je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového úradu (ako
prvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateľky, materiálne vzaté ide
o procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkou podanom odvolaní. Takéto
rozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým predmetom ochrany poskytovanej
správnym súdnictvom podľa § 247 a nasl. OSP, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v
správnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1
a nasl. OSP je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto
rozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch
skúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, či boli alebo mohli byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Sž 196/01 z 29. apríla 2002).
Aj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného proti
jeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, bola sťažovateľka
oprávnená domáhať sa postupom podľa § 250t OSP vyslovenia povinnosti orgánu verejnej
správy v správnom súdnictve vo veci o podaní sťažovateľky konať (a rozhodnúť). Ak by sa
totiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky
bolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánu
daňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti
je možné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd uložil
daňovému úradu povinnosť vybaviť jej odvolanie, v podstate žiada, aby ústavný súd
rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí do
právomoci všeobecného súdu.
Napokon, pokiaľ sťažovateľka sama v sťažnosti argumentuje, že ňou napádaným
postupom daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd, potom
z právomoci všeobecných súdov nemohol byť vylúčený prieskum zákonnosti takéhoto
postupu, resp. rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 ústavy). Túto právomoc všeobecného súdu
nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavou daná právomoc totiž
neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných
súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústava ani zákon o ústavnom súde
nepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi
ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne
požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.
Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,
ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.
V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup daňového
úradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, zo sťažnosti sťažovateľky však
nevyplýva, že by tento postup využila. Vykonanie ústavného prieskumu namietaného
postupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity
zakotveným v čl. 127 ods. 1 ústavy, lebo jeho preskúmanie patrilo do právomoci
všeobecných súdov.
Na základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosť odmietnuť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015