Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 528/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., (právnej nástupkyne

obchodnej spoločnosti L., s. r. o.), zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA

VASILISIN s. r. o, Dunajská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Marcel Vasilišin, LLM, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd „odmietnutím odvolania z 29. apríla 2014“ Daňového úradu Bratislava

proti jeho rozhodnutiu sp. zn. ... z 11. apríla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., (ďalej len „pôvodná sťažovateľka“)

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) „odmietnutím odvolania z 29. apríla“ (ďalej len „odmietnutie odvolania“)

Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) proti jeho rozhodnutiu sp. zn. ...

z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie“).

Sťažovateľka písomným podaním doručeným 11. augusta 2014 oznámila právne

nástupníctvo pôvodnej sťažovateľky na obchodnú spoločnosť D., s. r. o., (ďalej len

„sťažovateľka“), a skutočnosť, že trvá na podanej sťažnosti.

Z predloženej sťažnosti pôvodnej sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že daňový úrad

rozhodnutím určil pôvodnej sťažovateľke, ktorá žiadala o registráciu pre daň z pridanej

hodnoty, zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty v sume 340 000 € na obdobie

dvanástich mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podala pôvodná sťažovateľka

odvolanie, na ktoré daňový úrad reagoval odmietnutím odvolania z dôvodu formálneho

nedostatku, že nebolo podané do elektronickej podateľne. Sťažovateľka s postupom

daňového úradu nesúhlasí, „keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu

logickú oporu“. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „proti tomuto postupu doručil

sťažovateľ dňa 13.06.2014 e-mailom a dňa 17.06.2014 poštou sťažnosť. Na sťažnosť

porušovateľ sťažovateľovi doposiaľ neodpovedal ani ju iným spôsobom nevybavil

a sťažovateľ je preto nútený sa pre ochranu svojich ústavných práv obrátiť na tento súd.“.

V závere ústavnej sťažnosti na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv odmietnutím odvolania

daňového úradu, prikázal daňovému úradu prijať sťažovateľkou podané odvolanie proti

rozhodnutiu daňového úradu, ako aj priznať náhradu trov konania. Zároveň žiadala aj

o odklad vykonateľnosti rozhodnutia daňového úradu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zaoberal

tým, či účinnú ochranu práv, ktorých porušenie vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú

všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne

považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53

ods. 1 ), teda či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci

ústavného súdu.

Z obsahu sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv

sťažovateľky malo dôjsť podľa odmietnutím odvolania daňového úradu proti rozhodnutiu

daňového úradu.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa

v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“)

v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej

alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať

ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho

opakovanie.

Preskúmajúc negatívnu enumeráciu a postupy a rozhodnutia, ktoré sú vylúčené

z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden

legálny dôvod na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci namietané odmietnutie

odvolania daňového úradu (ako orgánu verejnej moci) pri výkone jej úloh z tejto právomoci

vylúčené.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľka mala a má v systéme všeobecného

súdnictva k dispozícii účinný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojich

označených práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným

prostriedkom nápravy v prípade namietaného porušenia označených práv odmietnutím

odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu bol a je návrh všeobecnému súdu v závislosti

od právneho posúdenia povahy odmietnutia odvolania. Pokiaľ ho sťažovateľka považovala

za rozhodnutie, mohla podať návrh podľa a nasl., alebo ak odmietnutie

odvolania sťažovateľka považovala za iný zásah, mohla podať návrh podľa § 250v ods. 1

. Podľa zistení ústavného súdu obe návrhy pôvodná sťažovateľka aj podala a sú vedené

pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. (ako žaloba proti nezákonnému

postupu a rozhodnutiu) a pod sp. zn. (konanie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka disponovala a aj využila dostupný a účinný

prostriedok nápravy ňou namietaného porušenia označených práv, o ktorom je v konečnom

dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princíp subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ),

nie je vo vzťahu k predmetnému odmietnutiu odvolania daná právomoc ústavného súdu.

Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne

, , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v rámci predbežného

prerokovania odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie bez

toho, aby sa zaoberal tým, či vôbec mohlo namietaným odmietnutím odvolania dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014