Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 528/2014
PDF · 146.77 KB
No categories available
III. ÚS 528/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., (právnej nástupkyne
obchodnej spoločnosti L., s. r. o.), zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA
VASILISIN s. r. o, Dunajská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Marcel Vasilišin, LLM, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd „odmietnutím odvolania z 29. apríla 2014“ Daňového úradu Bratislava
proti jeho rozhodnutiu sp. zn. ... z 11. apríla 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., (ďalej len „pôvodná sťažovateľka“)
pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) „odmietnutím odvolania z 29. apríla“ (ďalej len „odmietnutie odvolania“)
Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) proti jeho rozhodnutiu sp. zn. ...
z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie“).
Sťažovateľka písomným podaním doručeným 11. augusta 2014 oznámila právne
nástupníctvo pôvodnej sťažovateľky na obchodnú spoločnosť D., s. r. o., (ďalej len
„sťažovateľka“), a skutočnosť, že trvá na podanej sťažnosti.
Z predloženej sťažnosti pôvodnej sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že daňový úrad
rozhodnutím určil pôvodnej sťažovateľke, ktorá žiadala o registráciu pre daň z pridanej
hodnoty, zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty v sume 340 000 € na obdobie
dvanástich mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podala pôvodná sťažovateľka
odvolanie, na ktoré daňový úrad reagoval odmietnutím odvolania z dôvodu formálneho
nedostatku, že nebolo podané do elektronickej podateľne. Sťažovateľka s postupom
daňového úradu nesúhlasí, „keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu
logickú oporu“. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „proti tomuto postupu doručil
sťažovateľ dňa 13.06.2014 e-mailom a dňa 17.06.2014 poštou sťažnosť. Na sťažnosť
porušovateľ sťažovateľovi doposiaľ neodpovedal ani ju iným spôsobom nevybavil
a sťažovateľ je preto nútený sa pre ochranu svojich ústavných práv obrátiť na tento súd.“.
V závere ústavnej sťažnosti na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla,
aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv odmietnutím odvolania
daňového úradu, prikázal daňovému úradu prijať sťažovateľkou podané odvolanie proti
rozhodnutiu daňového úradu, ako aj priznať náhradu trov konania. Zároveň žiadala aj
o odklad vykonateľnosti rozhodnutia daňového úradu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zaoberal
tým, či účinnú ochranu práv, ktorých porušenie vo svojej sťažnosti namietala, neposkytujú
všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne
považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho práva (§ 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde), teda či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci
ústavného súdu.
Z obsahu sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv
sťažovateľky malo dôjsť podľa odmietnutím odvolania daňového úradu proti rozhodnutiu
daňového úradu.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“)
v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,
ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej
alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať
ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho
opakovanie.
Preskúmajúc negatívnu enumeráciu a postupy a rozhodnutia, ktoré sú vylúčené
z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden
legálny dôvod na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci namietané odmietnutie
odvolania daňového úradu (ako orgánu verejnej moci) pri výkone jej úloh z tejto právomoci
vylúčené.
Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľka mala a má v systéme všeobecného
súdnictva k dispozícii účinný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojich
označených práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným
prostriedkom nápravy v prípade namietaného porušenia označených práv odmietnutím
odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu bol a je návrh všeobecnému súdu v závislosti
od právneho posúdenia povahy odmietnutia odvolania. Pokiaľ ho sťažovateľka považovala
za rozhodnutie, mohla podať návrh podľa § 244 OSP a nasl., alebo ak odmietnutie
odvolania sťažovateľka považovala za iný zásah, mohla podať návrh podľa § 250v ods. 1
OSP. Podľa zistení ústavného súdu obe návrhy pôvodná sťažovateľka aj podala a sú vedené
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 S 135/2014 (ako žaloba proti nezákonnému
postupu a rozhodnutiu) a pod sp. zn. 5 S 119/2014 (konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka disponovala a aj využila dostupný a účinný
prostriedok nápravy ňou namietaného porušenia označených práv, o ktorom je v konečnom
dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princíp subsidiarity,
podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých
prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy),
nie je vo vzťahu k predmetnému odmietnutiu odvolania daná právomoc ústavného súdu.
Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne
IV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v rámci predbežného
prerokovania odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie bez
toho, aby sa zaoberal tým, či vôbec mohlo namietaným odmietnutím odvolania dôjsť
k porušeniu označených práv sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2014