Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 65/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť Š. S., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H.,

B. B., ktorou namietal porušenie základného práva na pokojné zhromažďovanie podľa čl. 28

ods. 1 a 2 a práva podľa a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava -

Staré Mesto v konaní o prijatí oznámenia o zhromaždení podľa

o zhromažďovacom práve v znení , ktorým sa mení a dopĺňa Trestný

zákon, za účasti Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2002 doručená sťažnosť Š. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B. B., ktorou namietal porušenie základného práva na pokojné zhromažďovanie

podľa a 2 (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 11 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej len „mestská časť“) v konaní

o prijatí oznámenia o zhromaždení podľa o zhromažďovacom práve

v znení , ktorým sa mení a dopĺňa (ďalej len „zákon

o zhromažďovaní“).

Sťažovateľ tvrdil, že k porušeniu jeho základných práv došlo kvôli tomu, že

zamestnanec mestskej časti od neho požadoval doplnenie oznámenia o konaní

zhromaždenia (súhlas vlastníka pozemku s jeho využitím na konanie zhromaždenia), ktoré

nebolo potrebné a pre nepredloženie tohto súhlasu odmietol, napriek upozorneniu na

protiprávnosť jeho postupu, zaevidovať oznámenie o konaní zhromaždenia, ktoré sa

napokon 14. septembra 2002 aj tak konalo, čo viedlo k začatiu priestupkového konania voči

sťažovateľovi.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a preskúmal ju zo všetkých hľadísk

uvedených v .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti musí skúmať predovšetkým to, či

je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie o sťažnosti s osobitným zreteľom na

. Podľa tohto článku je daná právomoc ústavného súdu chrániť

základné práva a slobody len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd. To potvrdzuje

aj ustanovenie , podľa ktorého sťažnosť môže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv postupom orgánu

územnej samosprávy, ktorý rozhodoval o tom, či prijme alebo neprijme ako platné jeho

oznámenie o konaní zhromaždenia podľa zákona o zhromažďovaní. V sťažnosti uviedol, že

jeho oznámenie nebolo prijaté, aj keď 9. septembra 2002 upozornil mestskú časť na

protiprávnosť jej postupu vo vzťahu k definícii verejného priestranstva podľa zákona

o zhromažďovaní.

Preskúmajúc negatívnu enumeráciu a postupy, ktoré sú vylúčené, ústavný súd

konštatuje, že tento postup orgánu územnej samosprávy nie je vylúčený.

Podľa v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa správne súdy nepreskúmavajú len tie

postupy správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o zhromažďovaní zhromaždenia sa musia oznamovať

príslušnému orgánu územnej samosprávy s náležitosťami, ktoré ustanovuje zákon.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o zhromažďovaní ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa § 5

ods. 2 a 3 tohto zákona alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, príslušný orgán

územnej samosprávy na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní s tým,

že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je povinný na

mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie

predložené iným spôsobom, orgán územnej samosprávy zvolávateľa na vady bezodkladne

písomne upozorní. Povinnosť zvolávateľa podľa odseku 1 je splnená, ak vady oznámenia

boli odstránené v lehote tam uvedenej.

Zo skutkového stavu uvedeného sťažovateľom a citovaných právnych predpisov

vyplýva, že sťažovateľ mohol a musel využiť právny prostriedok ochrany jeho základných

práv, ktorý je od 1. januára 2002 určený na ochranu proti nezákonným (protiprávnym)

postupom orgánov aj územnej samosprávy. Takým prostriedkom je žaloba v správnom

súdnictve.

Sťažovateľ však nevyužil účinné právne prostriedky ochrany svojho základného

práva na zhromažďovanie spôsobom, ktorý umožňuje platný právny poriadok Slovenskej

republiky v konaniach pred orgánmi súdnej ochrany (§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku), ale priamo sa obrátil na ústavný súd. Taký postup však ani zákon

o ústavnom súde neumožňujú. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným

príkazom pre každú osobu. Preto každá osoba, ktorá namieta porušenie jej základného

práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej

moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu.

Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne

, ).

Na základe obsahu sťažnosti, uvedených právnych záverov a predchádzajúcej

judikatúry o uplatnení princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2002