Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 164/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2018

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na nedotknuteľnosť

a ochranu súkromia podľa , na ochranu

dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa ,

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

, na ochranu osobných údajov podľa

ods. 1 a na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 31. októbra 2017 a postupom okresného súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva

na nedotknuteľnosť a ochranu súkromia podľa

(ďalej len „ústava“), na ochranu dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19

ods. 1 , na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života podľa , na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa ,

na ochranu osobných údajov podľa a na súdnu ochranu podľa

ods. 1 rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 31. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že okresný súd napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal priznania straty na zárobku.

Jednou z príloh sťažnosti je aj rozsudok Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“),

ktorým krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného

súdu tak, že vo veci samej potvrdil výrok napadnutého rozsudku okresného súdu

o zamietnutí žaloby a druhým výrokom zrušil výrok okresného súdu o náhrade trov konania.

3. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania na súde prvej inštancie sa obracia

na ústavný súd so svojou sťažnosťou, v ktorej namieta, že okresný súd porušil

jeho označené práva, a to v spojitosti so znaleckým dokazovaním v napadnutom konaní.

4. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť a ochranu súkromia zaručené

v , právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života zaručené v , právo na ochranu dôstojnosti, osobnej

cti a dobrého mena zaručené v , právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe

garantované v právo na ochranu osobných údajov garantované v

ods. 1 , právo na súdnu ochranu a právo ha spravodlivé súdne konanie zaručené

v rozsudkom Okresného súdu Žilina

sp. zn. zo dňa 31. 10. 2017 a postupom súdu ktorý jeho vydaniu predchádzal

porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 15.000,- Eur, ktoré je mu povinný Okresný súd v Žiline vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške,

ktorá je špecifikovaná v bode VI. tejto sťažnosti a to do 30 dní od doručenia tohto nálezu

na účet jeho prideleného právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrh, ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Po preskúmaní obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že napriek skutočnosti, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti spomenul, že „hľadal advokáta,

ktorý by bol ochotný napísať dovolanie na Najvyšší súd“, a tiež informácie, že bližšie

neidentifikovaný „rozsudok bol doručený 1. 2. 2019“, sťažovateľova sťažnosť a výhrady

uvedené v nej sa týkajú výlučne postupu okresného súdu a obsahu napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ nie je právnik

a domáhal sa „pridelenia“ advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

ústavný súd konštatuje, že aj za aplikácie ustanovenia ,

podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a § 45 zákona o ústavnom

súde, ktorý upravuje viazanosť rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, predmetom

tejto sťažnosti sťažovateľa je len postup okresného súdu a jeho napadnutý rozsudok,

teda nejde len o formálny omyl.

11. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,

že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 1. februára 2019.

12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uvádza, že podstata a účel princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci

im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (porovnaj

m. m. , , , ).

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ disponoval dostupným a účinným

prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených práv a to odvolaním,

ktoré aj využil. Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia

ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu ani jeho predchádzajúcemu postupu daná právomoc ústavného súdu.

14. Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne

, , ).

15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného

prerokovania odmietol podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie bez toho, aby sa zaoberal tým, či vôbec

mohlo namietaným postupom okresného súdu a jeho napadnutým rozsudkom dôjsť

k porušeniu označených základných práva sťažovateľa.

16. Ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť podľa svojho obsahu

výlučne smerovala proti rozhodnutiu okresného súdu, a skutočnosti, že sťažovateľ výslovne

nežiadal o pridelenie advokáta, ďalej konštatuje, že sťažnosť mohla byť odmietnutá

z dôvodu, že bola podaná navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 56 ods. 2 písm. b)

v spojení s . Aj v prípade, ak by sťažovateľ výslovne

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd by takémuto návrhu nemohol

vyhovieť, a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti jeho sťažnosti. Vzhľadom na uvedené možno

uzavrieť, že sťažovateľova sťažnosť trpela nedostatkom všeobecnej náležitosti podľa § 43

ods. 3 (chýbajúce splnomocnenie, pozn.).

17. Nad rámec dôvodov odmietnutia ústavný súd konštatuje, že aj v prípade,

že by sťažovateľ namietal aj rozsudok krajského súdu, sťažnosť by musela byť odmietnutá

ako podaná oneskorene podľa ,

keďže dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti v zmysle

vo vzťahu k rozsudku krajského súdu uplynula 1. apríla 2019 (sťažnosť bola doručená

osobne do podateľne 4. júna 2019).

18. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

19. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa

uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019