Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LOMY SV, s. r. o., Pčolinská 4552,

Snina, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s. r. o.,

Kúpeľná 6663/6, Prešov, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Vieroslava

Vočková, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa až 5

Slovenskej republiky postupom Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici a jeho

rozhodnutím sp. zn. 1129 2039/2012 z 31. októbra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LOMY SV, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LOMY SV, s. r. o., Pčolinská 4552, Snina

(ďalej len „sťažovateľka“), doplnená písomným podaním doručeným z 23. januára 2015,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa až 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Hlavného banského úradu v Banskej

Štiavnici (ďalej len „druhostupňový správny orgán“) a jeho rozhodnutím sp. zn. 1129

2039/2012 z 31. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených možno vyvodiť, že sťažovateľka nesúhlasiac

s rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach (ďalej len ,,prvostupňový správny

orgán“) sp. zn. z 12. júna 2012 podala proti označenému rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, ktorým vydal povolenie k banskej činnosti, odvolanie.

Druhostupňový správny orgán rozhodol o podanom odvolaní tak, že ho napadnutým

rozhodnutím zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Sťažovateľka v sťažnosti nespokojná s výsledkom správneho konania namieta, že

napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pričom rozsiahlo argumentuje a špecifikuje, s ktorými

ustanoveniami konkrétnych právnych predpisov je podľa jej názoru v rozpore.

V nadväznosti na protizákonnosť napadnutého rozhodnutia dochádza k záveru o porušení

„základných práv garantovaných podľa až 5“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti

sťažovateľky nálezom v takomto znení:

„štátny orgán Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici porušil najmä ust. § 7 a nasl./,

, až 6, až 6, čl. II o ochrane

a využití nerastného bohatstva /banský zákon/ v znení neskorších predpisov, v spojitosti

s ust. , , /, , , / o banskej činnosti,

výbušných a o Štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a vydal rozhodnutie

zo dňa 31.10.2012 sp. Č. 1129 2039/2012, ktorým zamietol odvolanie spoločnosti LOMY

SV, s.r.o. Pčolinská 4552, 069 01 Snina a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu

v Košiciach sp. č. zo dňa 12.6.2012 o povolení banskej činnosti

v dobývacom priestore Okružná Borovník v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 v spojení

s , , , , , , / o správnom

konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov, pretože rozhodnutie o povolení

banskej

2

innosti je nezákonné, toto zrušil a navrhujeme, aby podľa a

ods. 3 Ústavný súd sťažnosti vyhovel a zakázal Hlavnému

banskému úradu v Banskej Štiavnici pokračovať v porušovaní základných vlastníckych práv

vlastníka pozemkov garantovaných podľa

l. 20.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , ).

Sťažovateľka označila v sťažnosti ako porušovateľa svojich označených práv

druhostupňový správny orgán, pričom sa domáhala vyslovenia porušenia konkrétnych

ustanovení zákonov napadnutým rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu, navrhla

zrušiť napadnuté rozhodnutie a vysloviť „zákaz pokračovať v porušovaní základných

vlastníckych práv vlastníka pozemkov garantovaných “.

Ústavný súd takto formulovaný petit sťažnosti považuje za nedostatočne určitý,

pretože sťažovateľka výslovne v petite sťažnosti nežiadala vysloviť porušenie základných

práv podľa , hoci zo záverečnej časti petitu je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím

malo dôjsť k porušeniu základných práv podľa , keďže sa sťažovateľka

domáhala toho, aby bol vyslovený zákaz pokračovania v porušovaní základných práv podľa

. Takisto v petite sťažnosti absentuje označenie príslušných odsekov

, čo ústavný súd štandardne vedie k výzve na odstránenie nedostatkov sťažnosti,

avšak prihliadajúc na celý obsah sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľka mala na mysli

základné práva podľa až 5 , keďže v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza

tieto základné práva, preto ústavný súd zvažujúc svoj ďalší procesný postup upustil

od výzvy adresovanej právnej zástupkyni sťažovateľky a v súlade so zásadou hospodárnosti

konania ustálil predmet svojho konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia,

keďže v rámci predbežného prerokovania veci zistil, že existujú také prekážky meritórneho

prerokovania sťažnosti, ktoré sú neodstrániteľné.

4

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu

(podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sa zameral na posúdenie, či možno sťažnosť

považovať za prípustnú, a to aj v nadväznosti na zistenie, že napadnuté rozhodnutie

druhostupňového správneho orgánu obsahovalo poučenie o možnosti preskúmania

rozhodnutia súdom.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa

v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“)

v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

Preskúmajúc negatívnu enumeráciu a postupy a rozhodnutia, ktoré sú vylúčené

z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden

legálny dôvod na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci napadnuté rozhodnutie

druhostupňového správneho orgánu (ako orgánu verejnej moci) pri výkone jeho úloh z tejto

právomoci vylúčené.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľka mala v systéme všeobecného

(v danom prípade správneho) súdnictva k dispozícii účinný právny prostriedok

na dosiahnutie nápravy svojich označených práv, porušenie ktorých v konaní pred ústavným

súdom namietala. Účinným prostriedkom nápravy v prípade namietaného porušenia

označených základných práv napadnutým rozhodnutím bola správna žaloba podľa § 244

a nasl.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka disponovala dostupným a účinným

prostriedkom nápravy ňou namietaného porušenia označených práv, o ktorom bol

v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ),

nie je vo vzťahu k predmetnému postupu úradu daná právomoc ústavného súdu.

Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobne

, , ).

6

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného

prerokovania odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie bez

toho, aby sa zaoberal tým, či vôbec mohlo namietaným postupom úradu dôjsť k porušeniu

označeného základného práva sťažovateľky.

Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia sťažnosti ústavný súd dodáva, že aj

v prípade, že by sa neuplatnil tento dôvod odmietnutia sťažnosti, bolo by potrebné

sťažnosť prima facie odmietnuť z dôvodu jej oneskoreného podania, keďže z príloh

sťažnosti je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu nadobudlo

právoplatnosť 19. novembra 2012 a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 29.

septembra 2014, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015