Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 411/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta

2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o. (pôvodne L., s. r. o.),

zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin LLM, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového

úradu Bratislava pri rozhodovaní o odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu Daňového

úradu Bratislava č. 9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) zastúpenej

advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin LLM, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) pri

rozhodovaní o odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu č.

9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie daňového úradu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Porušovateľ vydal dňa 11.04.2014... rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi uložil

povinnosť zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- EUR...

Sťažovateľ zastúpený advokátom podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu postupom

podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku (DP) v zákonných lehotách, a to

- elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail porušovateľa

- v elektronickej forme

- s doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou porušovateľovi dňa

02.05.2014

Následne porušovateľ oznámil advokátovi sťažovateľa, že odvolanie odmieta, pretože

hoci bolo v zákonnej lehote v jeho dispozícii, nebolo podané do elektronickej podateľne

podľa § 13 ods. 5 DP a tento formálny nedostatok podania podľa neho nemožno žiadnym

spôsobom zhojiť ako tomu je v ostatných konaniach pred orgánmi verejnej moci.

Oznámenie bolo doručené dňa 19.05.2014.

Porušovateľ sa rozhodol, že napadnuté rozhodnutie preskúmavať nebude a považuje

ho za právoplatné. ...

Porušovateľ je toho názoru, že sťažovateľ ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 DP

odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako

to bolo zo strany FRSR dopredu verejne prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie

je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. ...

S právnym názorom porušovateľa o správnosti spôsobu podania odvolania

nesúhlasíme, keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu logickú oporu

- jedine ak politickú v záujme likvidácie nárokov súkromných osôb voči štátu...

Proti tomuto postupu doručil sťažovateľ dňa 13.06.2014 e-mailom a dňa 17.06.2014

poštou sťažnosť. Na sťažnosť porušovateľ sťažovateľovi doposiaľ neodpovedal ani ju iným

spôsobom nevybavil...

Z oznámenia porušovateľa vyplýva, že nerešpektuje odvolanie sťažovateľa a

považuje prvostupňové rozhodnutie za konečné a právoplatné. Takým stanoviskom je vážne

obmedzené ústavné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v časti práva domáhať sa

preskúmania prvoinštančného rozhodnutia a vôbec práva na spravodlivosť, ktorá je týmto

odmietnutá.

Žiaden subjekt ani štát nie je oprávnený obmedzovať práva iného, pokiaľ na to nemá

právny dôvod a ak sú dôvody v rozpore, dôvod dostatočnej právnej sily. V predmetnom

konaní porušovateľ zdôvodnil svoje stanovisko len tým, že odmietnutie má byť dôsledkom

porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 DP, pričom podľa neho nie je možná sanácia

podania podľa § 13 ods. 6 DP ani výzva na odstránenie nedostatkov podľa § 13 ods. 8

DP. ...

Porušovateľ nielenže obmedzuje ústavné práva bez ústavného dôvodu, ale ešte aj

nesprávne vykladá zákonné dôvody. Také obmedzenie je podľa sťažovateľa nevyhnutne

porušením ústavných práv.

Považujeme za podstatné zdôrazniť, že porušovateľ mal odvolanie k dispozícii

v zákonnej lehote (potvrdzuje to oznámením o odmietnutí) a toto odvolanie obsahuje

podrobné dôvody a právnu argumentáciu, pre ktoré možno považovať napadnuté

rozhodnutie za nesprávne. Porušovateľ s týmto vedomím napriek tomu necháva napadnuté

rozhodnutie nadobúdať účinky. Takýto prístup je podľa nás už len z faktického pohľadu

nezlučiteľný s princípom spravodlivého procesu.“

Sťažovateľka v prílohe k sťažnosti odôvodňuje svoju sťažnosť okrem iného takto:

«Správca dane tvrdí, že advokát daňového subjektu porušil povinnosť podľa § 14

ods. 1 písm. c) DP, podľa ktorého „Povinnosť doručovať podania elektronickými

prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého

zastupuje pri správe daní“. Daňový subjekt je podľa neho odkázaný výlučne na podanie cez

portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako to bolo dopredu verejne

prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať

za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. ...

Vyvodzuje teda, že iný spôsob podania ako podľa § 13 ods. 5 DP nie je právne

možný, a bez ohľadu na to, že má také podanie k dispozícii (sfére pôsobnosti), odmieta ho

ako neúčinné. ...

So záverom daňového úradu nemožno súhlasiť, a to v prvom rade preto, že daňové

orgány (FRSR) nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym výkladom

zákona a za tvrdené nedodržanie formy komunikácie s daňovým úradom ukladať daňovým

subjektom také sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec

nespája. A to bez ohľadu na to v akom rozsahu štát takýto reštriktívny výklad zákona

prezentoval, či to bolo dopredu a pod. ...

Správca dane vytýka nesplnenie spôsobu podania podľa § 13 ods. 5 DP a vyvodzuje

z toho následok odmietnutie podania („považuje sa za nepodané“), avšak následkom

nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami podľa zákona je vznik povinnosti

doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 DP do piatich pracovných dní a pri nesplnení

tejto povinnosti vznik povinnosti odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 DP

na výzvu správcu dane.

Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami teda rozhodne

nie je odmietnutie podania. ...

Správca dane navyše už podobne vykonané podanie uznal ako účinne doručené...

Situácia sa javí tak, že správca dane podanie ktoré mu vyhovuje uzná a ktoré

nevyhovuje neuzná, hoci trpia rovnakou vadou, čo vykazuje znaky neprípustnej svojvôle

pri rozhodovaní štátneho orgánu a úmyselného poškodzovania daňového subjektu.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Daňový úrad Bratislava odmietnutím odvolania sťažovateľa zo dňa 29.04.2014

proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11.04.2014 porušil právo sťažovateľa

na súdnu a inú právnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 a podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Daňovému úradu Bratislava prijať

odvolanie sťažovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014

zo dňa 11.04.2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. Daňového poriadku.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu č. 0631707440/0900 do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Dňa 11. augusta 2014 bol ústavnému súdu doručený prípis s prílohou (v spise

vedený pod č. k. -6), v ktorom sťažovateľka oznámila, že jej právnym

nástupcom je spoločnosť D., s. r. o.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom daňového úradu

pri rozhodovaní o jej odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom, že

ochrana ústavnosti nie je, a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa (ďalej len „OSP“) fyzická alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

právny predpis.

Podľa o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňový orgán

môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu

nemožno podať odvolanie.

Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa

odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania

spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom

a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí

daňový subjekt.

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti dožaduje, aby ústavný súd uložil daňovému úradu

povinnosť prijať jej odvolanie z 29. apríla 2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl.

daňového poriadku.

Z takto formulovaného petitu a z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka považuje

svoje odvolanie za podané riadne a včas, čomu zodpovedá povinnosť daňového úradu

vybaviť ho postupom podľa § 73 a nasl. daňového poriadku. Ak by sa daňový úrad odmietol

zaoberať odvolaním sťažovateľky napriek tomu, že bolo podané riadne a včas, išlo by

zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánu daňového úradu, ktoré je

nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd uložil daňovému úradu povinnosť prijať jej odvolanie z 29. apríla 2014

a vybaviť ho, v podstate žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už

citované ustanovenie patrí do právomoci všeobecného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má účinný

prostriedok nápravy na ochranu svojich základných práv a slobôd, a preto sťažnosť

odmietol podľa pre nedostatok právomoci.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014