Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 411/2014
PDF · 165.89 KB
No categories available
I. ÚS 411/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta
2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o. (pôvodne L., s. r. o.),
zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin LLM, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového
úradu Bratislava pri rozhodovaní o odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu Daňového
úradu Bratislava č. 9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) zastúpenej
advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát JUDr. Marcel Vasilišin LLM, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) pri
rozhodovaní o odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu č.
9103309/5/1471546/2014 z 11. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie daňového úradu“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
„Porušovateľ vydal dňa 11.04.2014... rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi uložil
povinnosť zložiť zábezpeku vo výške 340.000,- EUR...
Sťažovateľ zastúpený advokátom podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu postupom
podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku (DP) v zákonných lehotách, a to
- elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail porušovateľa
- v elektronickej forme
- s doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou porušovateľovi dňa
02.05.2014
Následne porušovateľ oznámil advokátovi sťažovateľa, že odvolanie odmieta, pretože
hoci bolo v zákonnej lehote v jeho dispozícii, nebolo podané do elektronickej podateľne
podľa § 13 ods. 5 DP a tento formálny nedostatok podania podľa neho nemožno žiadnym
spôsobom zhojiť ako tomu je v ostatných konaniach pred orgánmi verejnej moci.
Oznámenie bolo doručené dňa 19.05.2014.
Porušovateľ sa rozhodol, že napadnuté rozhodnutie preskúmavať nebude a považuje
ho za právoplatné. ...
Porušovateľ je toho názoru, že sťažovateľ ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 DP
odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako
to bolo zo strany FRSR dopredu verejne prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie
je vykonaný, podanie sa bude považovať za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. ...
S právnym názorom porušovateľa o správnosti spôsobu podania odvolania
nesúhlasíme, keďže nemá zákonnú, ústavnú, forenznú (ESD) ani elementárnu logickú oporu
- jedine ak politickú v záujme likvidácie nárokov súkromných osôb voči štátu...
Proti tomuto postupu doručil sťažovateľ dňa 13.06.2014 e-mailom a dňa 17.06.2014
poštou sťažnosť. Na sťažnosť porušovateľ sťažovateľovi doposiaľ neodpovedal ani ju iným
spôsobom nevybavil...
Z oznámenia porušovateľa vyplýva, že nerešpektuje odvolanie sťažovateľa a
považuje prvostupňové rozhodnutie za konečné a právoplatné. Takým stanoviskom je vážne
obmedzené ústavné právo sťažovateľa na spravodlivý proces v časti práva domáhať sa
preskúmania prvoinštančného rozhodnutia a vôbec práva na spravodlivosť, ktorá je týmto
odmietnutá.
Žiaden subjekt ani štát nie je oprávnený obmedzovať práva iného, pokiaľ na to nemá
právny dôvod a ak sú dôvody v rozpore, dôvod dostatočnej právnej sily. V predmetnom
konaní porušovateľ zdôvodnil svoje stanovisko len tým, že odmietnutie má byť dôsledkom
porušenia povinnosti podľa § 14 ods. 1 DP, pričom podľa neho nie je možná sanácia
podania podľa § 13 ods. 6 DP ani výzva na odstránenie nedostatkov podľa § 13 ods. 8
DP. ...
Porušovateľ nielenže obmedzuje ústavné práva bez ústavného dôvodu, ale ešte aj
nesprávne vykladá zákonné dôvody. Také obmedzenie je podľa sťažovateľa nevyhnutne
porušením ústavných práv.
Považujeme za podstatné zdôrazniť, že porušovateľ mal odvolanie k dispozícii
v zákonnej lehote (potvrdzuje to oznámením o odmietnutí) a toto odvolanie obsahuje
podrobné dôvody a právnu argumentáciu, pre ktoré možno považovať napadnuté
rozhodnutie za nesprávne. Porušovateľ s týmto vedomím napriek tomu necháva napadnuté
rozhodnutie nadobúdať účinky. Takýto prístup je podľa nás už len z faktického pohľadu
nezlučiteľný s princípom spravodlivého procesu.“
Sťažovateľka v prílohe k sťažnosti odôvodňuje svoju sťažnosť okrem iného takto:
«Správca dane tvrdí, že advokát daňového subjektu porušil povinnosť podľa § 14
ods. 1 písm. c) DP, podľa ktorého „Povinnosť doručovať podania elektronickými
prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého
zastupuje pri správe daní“. Daňový subjekt je podľa neho odkázaný výlučne na podanie cez
portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 DP (pozn.: ako to bolo dopredu verejne
prezentované) a ak presne taký spôsob podania nie je vykonaný, podanie sa bude považovať
za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. ...
Vyvodzuje teda, že iný spôsob podania ako podľa § 13 ods. 5 DP nie je právne
možný, a bez ohľadu na to, že má také podanie k dispozícii (sfére pôsobnosti), odmieta ho
ako neúčinné. ...
So záverom daňového úradu nemožno súhlasiť, a to v prvom rade preto, že daňové
orgány (FRSR) nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym výkladom
zákona a za tvrdené nedodržanie formy komunikácie s daňovým úradom ukladať daňovým
subjektom také sankcie, s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec
nespája. A to bez ohľadu na to v akom rozsahu štát takýto reštriktívny výklad zákona
prezentoval, či to bolo dopredu a pod. ...
Správca dane vytýka nesplnenie spôsobu podania podľa § 13 ods. 5 DP a vyvodzuje
z toho následok odmietnutie podania („považuje sa za nepodané“), avšak následkom
nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami podľa zákona je vznik povinnosti
doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 DP do piatich pracovných dní a pri nesplnení
tejto povinnosti vznik povinnosti odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 DP
na výzvu správcu dane.
Následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami teda rozhodne
nie je odmietnutie podania. ...
Správca dane navyše už podobne vykonané podanie uznal ako účinne doručené...
Situácia sa javí tak, že správca dane podanie ktoré mu vyhovuje uzná a ktoré
nevyhovuje neuzná, hoci trpia rovnakou vadou, čo vykazuje znaky neprípustnej svojvôle
pri rozhodovaní štátneho orgánu a úmyselného poškodzovania daňového subjektu.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Daňový úrad Bratislava odmietnutím odvolania sťažovateľa zo dňa 29.04.2014
proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014 zo dňa 11.04.2014 porušil právo sťažovateľa
na súdnu a inú právnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Daňovému úradu Bratislava prijať
odvolanie sťažovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozhodnutiu č. 9103309/5/1471546/2014
zo dňa 11.04.2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl. Daňového poriadku.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu č. 0631707440/0900 do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Dňa 11. augusta 2014 bol ústavnému súdu doručený prípis s prílohou (v spise
vedený pod č. k. Rvp 7325/2014-6), v ktorom sťažovateľka oznámila, že jej právnym
nástupcom je spoločnosť D., s. r. o.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom daňového úradu
pri rozhodovaní o jej odvolaní z 29. apríla 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom, že
ochrana ústavnosti nie je, a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04).
Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
(IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ
sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže
sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
právny predpis.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňový orgán
môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.
Podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa
odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania
spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom
a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt.
Sťažovateľka sa v petite sťažnosti dožaduje, aby ústavný súd uložil daňovému úradu
povinnosť prijať jej odvolanie z 29. apríla 2014 ako účinné a vybaviť ho podľa § 73 a nasl.
daňového poriadku.
Z takto formulovaného petitu a z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka považuje
svoje odvolanie za podané riadne a včas, čomu zodpovedá povinnosť daňového úradu
vybaviť ho postupom podľa § 73 a nasl. daňového poriadku. Ak by sa daňový úrad odmietol
zaoberať odvolaním sťažovateľky napriek tomu, že bolo podané riadne a včas, išlo by
zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánu daňového úradu, ktoré je
nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby
ústavný súd uložil daňovému úradu povinnosť prijať jej odvolanie z 29. apríla 2014
a vybaviť ho, v podstate žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už
citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí do právomoci všeobecného súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má účinný
prostriedok nápravy na ochranu svojich základných práv a slobôd, a preto sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014