Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 390/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Ševčovičom, Jégého 16999/10, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2

Okresným súdom Bratislava III a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. , pričom uvádza, že okresný súd «21. 01. 2015

uznesením sp. zn. a nariadil znalecké dokazovanie...

„Uznesenia“ neboli... doručené... jej právnemu zástupcovi na adresu sídla advokátskej

kancelárie... Sťažovateľka po zistení uvedeného podala... sťažnosť... Odpoveďou na sťažnosť

bolo dňa 11. 6. 2015 doručenie „Uznesení“ už na adresu sídla advokátskej kancelárie

právneho zástupcu sťažovateľky, ale so spätne vyznačenou... právoplatnosťou...

a vykonateľnosťou... Týmto postupom znemožnil „OS“ sťažovateľke realizáciu procesných

práv... nemohla oznámiť námietky voči osobe znalca i napriek skutočnosti ich existencie.».

V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sa domáha:

«...vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky Okresným súdom Bratislava

III podľa , 2 SR...

uloženia povinnosti Okresnému súdu Bratislava III zdržania sa vykonávania

nesprávne vyznačených právoplatných „Uznesení“

uloženia povinnosti Okresnému súdu Bratislava III zrušenia vyznačených dátumov

právoplatností a vykonateľností „Uznesení“ a po takto opravených ich doručenia

sťažovateľke

priznania povinnosti „OS“ zaplatiť...(sťažovateľke)... trovy konania...»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý

obsahuje všetky náležitosti predpísané .

Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha ( ),

čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo petitu pokladá

za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (, ,

, , , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade § 18

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. ,

, ).

Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha vyslovenia porušenia označených

základných práv podľa a 2 okresným súdom, avšak neuvádza, akým

rozhodnutím, postupom alebo opatrením okresného súdu k namietanému porušeniu

označených práv malo dôjsť. Pokiaľ sťažovateľka v ďalšej časti petitu požaduje, aby ústavný

súd uložil okresnému súdu povinnosť zdržať sa vykonávania nesprávne vyznačených

právoplatných uznesení a povinnosť zrušiť vyznačené právoplatnosti a vykonateľnosti

uznesení, nešpecifikuje, o aké uznesenia ide (spisová značka a dátum rozhodnutia). Takto

formulovaný petit sťažnosti ústavný súd považuje za neurčitý a nekonkrétny, neumožňujúci

jednoznačne určiť predmet konania o sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorú by ústavný súd

mohol prijať po jej predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie. Neobsahuje jasný

a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou

zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20

ods. 1 . Je koncipovaná neprofesionálne a s elementárnou

neznalosťou podmienok konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom opakovane

zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (). Aj v tomto ohľade

naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,

a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd zdôrazňuje, že pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce,

ako sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca vymedzí predmet konania v návrhu

na rozhodnutie, t. j. v petite. Tvrdenia uvedené mimo petit pokladá ústavný súd za súčasť

odôvodnenia sťažnosti, ktoré nemôžu doplniť petit (, ,

, , , ), a preto ústavný súd v rámci

predbežného prerokovania sťažnosti pri posudzovaní, či návrh obsahuje zákonom

predpísané náležitosti, mohol vychádzať iba zo sťažovateľkou formulovaného petitu.

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že uznesenie o pribratí znalca je

procesným uznesením, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, avšak sú prípustné

námietky proti osobe znalca. Doručenie uznesenia s už vyznačenou doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti nebránilo sťažovateľke, aby na okresnom súde namietala tvrdenú

nesprávne vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť uznesení, dožadovala sa zrušenia

vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vzniesla námietky proti osobe znalca.

S týmto tvrdeniami sťažovateľky by sa okresný súd musel vysporiadať. Tieto skutočnosti

sťažovateľka môže tiež namietať v rámci prípadného odvolania proti meritórnemu

rozhodnutiu okresného súdu v jej veci. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že

z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jej

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci,

odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis

mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti

podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej

ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý

má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí

porušenie svojho základného práva alebo slobody ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky

by ústavný súd aj v prípade správne formulovaného petitu odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015