Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 387/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a 4 a a 2 Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd, ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského

súdu v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn.

a jeho uzneseniami zo 17. januára 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. , a jeho uznesením z 30.

marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“), práv podľa a 2 Všeobecnej

deklarácie ľudských práv a slobôd (ďalej len „deklarácia“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. a jeho uzneseniami

zo 17. januára 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , a jeho uznesením

z 30. marca 2015.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

podala sťažovateľka ako navrhovateľka v 3. rade spolu s navrhovateľmi v 1., 2.

a vo 4. rade (spolu ďalej len „sťažovateľka a spol.“) okresnému súdu návrh na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia zákazu odporcovi ťažiť drevnú hmotu z

lesného porastu. Okresný súd uznesením č. k. z 1. júna 2011 vydal

sťažovateľkou a ostatnými navrhovateľmi navrhované predbežné opatrenie. Krajský súd

na odvolanie odporcu svojím uznesením sp. zn. zo 17. januára 2012 zmenil

uznesenie okresného súdu z 1. júna 2011 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. odporca navrhol prerušenie konania. Okresný súd uznesením

č. k. z 19. júla 2011 návrhu odporcu vyhovel a konanie vedené

pod sp. zn. prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. . Na odvolanie sťažovateľky a spol. krajský súd svojím

uznesením sp. zn. zo 17. januára 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu

z 19. júla 2011.

Sťažovateľka a spol. proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 17. januára 2012, ktorým krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu

č. k. o predbežnom opatrení tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol, ako aj proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo 17. januára 2012,

ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. z 19. júla 2011

o prerušení konania, podali dovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn.

, z 30. marca 2015 tak, že dovolanie odmietol.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Procesný postup odvolacieho súdu ako i ním vydané rozhodnutia napádam v tom

smere, že KS v Žiline naše odvolania nedostatočným spôsobom preskúmal a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, čoho

dôsledkom je, že NS SR potvrdil druhostupňové rozhodnutia KS v Žiline, bez toho, aby sa

riadne zaoberal a v písomnej forme i vysporiadal s našimi dovolacími dôvodmi. Týmto

konaním Najvyššieho súdu SR došlo k porušeniu môjho ústavného práva deklarovaného

v článku 46 ods. 2 a ust. , ale v neposlednom rade

i ostatných účastníkov tohto konania. ...

Po podaní odvolania proti predbežnému opatreniu zo strany odporcu si odvolací súd

nevyžiadal názor druhej strany (napriek tomu, že to v tomto prípade bolo žiaduce a nijakým

spôsobom by to neohrozilo nariadenie/nenariadenie predbežného opatrenia), odňal nám

týmto možnosť konať pred súdom ( ). ...

V danom prípade neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, že predbežné opatrenie nie je

možné vydať ako dočasnú ochranu práv vzhľadom na nami uvádzané dôvody a z tohto

dôvodu odvolací súd musí vykonávať dokazovanie spôsobom ako pri rozhodnutí vo veci

samej lebo vlastnou nečinnosťou si súd vytvoril priestor, že pred rozhodnutím o predbežnom

opatrení nedisponoval relevantnými vyjadreniami oboch strán sporu.

Z príslušných právnych predpisov, ako aj rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé..., že

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia...

V uznesení Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 17.1.2012, ktorým bolo

nariadené predbežné opatrenie zrušené, súd pochybil v nasledovnom:

krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a to najmä tým, že

bez ďalšieho sa v plnom rozsahu vo svojom odôvodnení stotožnil s tvrdeniami odporcu

bez toho, aby sa náležite vysporiadal s predloženými tvrdeniami v našom návrhu

a neodôvodnil na základe čoho a akým spôsobom dospel súd k záveru, že nie je namieste

ponechať v danej veci vydané predbežné opatrenie.

krajský súd sa nevysporiadal s dôkazmi a argumentmi uvedenými v našom odvolaní

proti prerušeniu konania

krajský súd sa ďalej nevysporiadal s dôkazmi nami uvedenými v návrhu na vydanie

predbežného opatrenia, ktoré mali zásadný význam pre riadne posúdenie danej situácie

bez zohľadnenia týchto skutočností krajský súd nemohol riadne a náležité posúdiť

predmetnú vec.

či boli dostatočne osvedčené okolnosti opodstatňujúce nariadenie predmetného

predbežného opatrenia, osobitne či boli splnené zákonné predpoklady t. j. či skutočne bolo

po začatí konania potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nemožno z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu zistiť. Z tohto dôvodu považujeme predmetné rozhodnutie

za nepreskúmateľné.

Týmto konaním súdu nám bolo znemožnené ako účastníkom konania riadne

a náležité reagovať na rozhodnutie súdu, a to z dôvodu absencie jasného a výstižného

vysvetlenia, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil prečo nevykonal ďalšie dôkaz

aj keď v odvolacom konaní.

Navyše Krajský súd v Žiline vydal uznesenie o zmene predbežného opatrenia

po zákonnej lehote jedného mesiaca, a to až po uplynutí takmer 8 mesiacov. Nám ako

účastníkom bolo doručené predmetné predbežné opatrenie dňa 27.2.2012.

S ohľadom na účel predbežného opatrenia, ako aj v závislosti od druhu predbežného

opatrenia a od druhu povinnosti, uloženie ktorej sa návrhom požaduje, zákon stanovuje

rôzne lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

V prejednávanej veci mal odvolací súd zákonnú lehotu na rozhodnutie o predbežnom

opatrení, t. j. 30 dní po doručení spisu odvolaciemu súdu.

Ako navrhovatelia v rade 1/ až 3/ sme osvedčili nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy nášho nároku, nakoľko ďalším ťažením dreva by mohlo dôjsť k nezvratnému

poškodeniu lesných pozemkov k ich úplnému vyťaženiu.

Ako navrhovatelia sme dostatočným spôsobom opísali rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, dostatočne odôvodnili dôvodnosť nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ďalej sme riadnym spôsobom odôvodnili

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Na to, aby bola splnená táto zákonná

podmienka na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné preukázať, že existuje reálna

a konkrétna obava, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a to v nezákonnej

ťažbe ďalšej drevnej hmoty. Krajský súd teda nesprávne právne posúdil vec nášho

predbežného opatrenia!

Čo sa týka uznesenia o prerušení konania, napadnuté rozhodnutie je nesprávne

a nezákonné, pretože s otázkou, či je alebo nie je nejaká zmluva, ktorou nadobudol

navrhovateľ v rade 4/ určitý spoluvlastnícky podiel, sa môže súd vysporiadať ako

s predbežnou otázkou v tomto konaní. Navyše sa nás navrhovateľov v rade 1/ až 3/ konanie

o relatívnu neplatnosť netýka.

Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie

konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.

Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a

až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých

opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky)

slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho

konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv

účastníkov v súdnom konaní ( ) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je

ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda

zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr

výnimku ako pravidlo.

V danom prípade nebolo v neskôr začatom konaní o relatívnu neplatnosť právnych

úkonov vedenom na Okresnom súde Čadci pod sp. zn. meritórne rozhodnuté,

a preto si súd v tomto konaní môže samostatne vyriešiť ako tzv. predbežnú otázku právnu

otázku, či zmluvy sú relatívne neplatné.

Okresný súd v Čadci, Krajský súd v Žiline ako i Najvyšší súd SR prílišným

formalizmom a neprípustné zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia

všetkých okolností prípadu dospeli k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, a teda

zasahujúce do našich práv garantovaných SR a Dohovorom.

K prílišnému formalizmu chcem predovšetkým uviesť, že Najvyšší súd SR ani len

neskúmal, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností v čase jeho rozhodovania…

Obe vyššie uvedené skutočnosti neskúmal Najvyšší súd popri svojom rozhodovaní

a preto jeho rozhodnutie pokladám za extrémne nespravodlivé a teda arbitrárne zasahujúce

do mojich práv garantovaných SR a Dohovorom.

Dôvody pre podanie ústavnej sťažnosti opieram predovšetkým o tú skutočnosť,

že moje ústavné práva boli postupom Krajského súdu v Žiline a postupom Najvyššieho súdu

SR vo veľkom rozsahu porušené, a preto žiadam, aby Ústavný súd SR napádané uznesenia

Okresného súdu Čadca č. zo dňa 1.6.2011 a č. zo dňa

19.7.2011, Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 17.1.2012 a č.

zo dňa 17.1.2012 ako i uznesenie Najvyššieho súdu SR č. ,

zo dňa 30.3.2015 zrušil...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„Základné právo ... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 4

SR a Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd a svojvoľného

zbavenia majetku podľa čl. 17 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd,

na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v a 2 SR, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn.

, a postupom Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených pod

sp. zn. , porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavné uznesenie Najvyššieho

súdu SR č. , zo dňa 30.3.2015.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavné uznesenie Krajského súdu

v Žiline č. zo dňa 17.1.2012.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavné uznesenie Krajského súdu

v Žiline č. zo dňa 17.1.2012.

Porušovatelia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľke náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 €... priamo na účet

právneho zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho... do 3 dní od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ).

Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z obsahu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky v spojení s navrhovaným petitom

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v podľa nej

nesprávnych záveroch okresného súdu v jeho uznesení č. k. z 1. júna 2011

o nariadení predbežného opatrenia, krajského súdu v jeho uznesení sp. zn.

zo 17. januára 2012, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu z 1. júna 2011 a návrh

na predbežné opatrenie zamietol, okresného súdu v jeho uznesení č. k.

z 19. júla 2011 o prerušení konania, krajského súdu v jeho uznesení sp. zn.

zo 17. januára 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu z 19. júla 2011, ako aj

najvyššieho súdu v jeho uznesení sp. zn. , z 30. marca

2015, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľky proti označeným uzneseniam krajského

súdu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená prostredníctvom kvalifikovaného

zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručila

rozhodnutia, proti ktorým sťažnosť smeruje.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

podaní účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky

náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015