Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 380/2015
PDF · 249.02 KB
No categories available
I. ÚS 380/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
16. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Jenčom, Murgašova 90/5,
Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e) Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľa čl. 47 a čl. 48
ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom disciplinárneho senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho odvolacím rozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014
z 27. apríla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. augusta 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e)
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľa
čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom disciplinárneho
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho odvolacím
rozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu“).
2. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie označených práv (bod 1), napadnuté rozhodnutie odvolacieho
disciplinárneho senátu najvyššieho súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke
prizná náhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
2
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť
smeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného
zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom
nedoručila napadnuté rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 ani splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom. Predloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorému
3
sťažnosť smeruje (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ako aj predloženie splnomocnenia
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) je
pritom zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.
7. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony
právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
8. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
4
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015
5