Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)II. ÚS 602/2015
PDF · 406.17 KB
No categories available
II. ÚS 602/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent,
Jesenského 232, Partizánske, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja
Valjenta, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009
z 8. februára 2010 a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, Jesenského 232, Partizánske, konajúcou
prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja Valjenta, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske č. ORP 369/DI/PPE 2009
z 8. februára 2010 a v tejto súvislosti Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „k porušeniu práv... došlo iným
zásahom a postupom Okresného riaditeľstva PZ Prievidzi, Okresného dopravného
inšpektorátu Partizánske a Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne, Krajským
dopravným inšpektorátom“. Keďže „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo SLV PS 1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú
organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, pričom práva a povinnosti
zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, účastníkom konania na strane odporcu je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, nakoľko ani Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný
inšpektorát nemajú právnu subjektivitu.“.
Sťažovateľ uvádza, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
došlo konaním označených orgánov štátnej správy. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Trenčíne mu odoprelo „právo na prístup k odvolaciemu konaniu“ z dôvodu, že ako
obvinený z priestupku podal v zákonom ustanovenej lehote „dňa 25. mája 2010 odvolanie
proti Rozhodnutiu o priestupku, ktoré je bližšie špecifikované nižšie, pričom Rozhodnutie
prevzal osobne dňa 11. mája 2010“; o podanom odvolaní podľa neho odvolací orgán
doteraz nerozhodol, čím „Za iný zásah v tomto prípade považujeme konanie Okresného
riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu, ktoré vydalo Rozhodnutie
o priestupku č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010, toto Rozhodnutie
o priestupku doručilo sťažovateľovi prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ
v Partizánskom dňa 11. mája 2010, proti ktorému podal sťažovateľ riadny opravný
2
prostriedok − odvolanie dňa 25. mája 2010 a teda odvolanie podal v zákonom stanovenej
lehote, avšak Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát vyznačil
právoplatnosť Rozhodnutia o priestupku so spätnou účinnosťou ku dňu 05. marcu 2010
aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vyznačenie právoplatnosti Rozhodnutia
o priestupku na základe fikcie doručenia a to z nižšie uvedených dôvodov.“.
Sťažovateľ k vyčerpaniu opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, uvádza, že:
«1/ proti Rozhodnutiu o priestupku podal... riadny opravný prostriedok dňa 25. mája
2010, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté,
2/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa
ustanovenia § 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o uloženie povinnosti zdržať
sa neoprávneného zásahu, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom konanie bolo
vedené pod sp. zn. 11 S/11/2011,
3/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa
ustanovenia § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o uloženie povinnosti orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom
konanie bolo vedené pod sp. zn. 13 S/11/2011,
4/ sťažovateľ podal dňa 28. novembra 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa
ustanovenia § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol
rozsudkom č. k. 13 S/110/2011 39 zo dňa 19. 03. 2012, pričom sťažovateľ podal
proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
č. k. 1 Sžd/14/2012 rozsudkom zo dňa 19. marca 2013 tak, že odvolanie zamietol...
Sťažovateľ teda podal na Krajský súd v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia číslo ORP ODI ZVO 013/2011 zo dňa
13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského
dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa 21. októbra 2011, číslo rozhodnutia: KRPZ TN
KDI P 125/2011, ktorým Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát Trenčín
zamietol odvolanie a rozhodnutie o odobratí vodičského
oprávnenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom
č. ORP ODI ZVO 013/2010 zo dňa 13. 10. 2011 potvrdzuje.
V právnej veci žalobcu: , , trvale bytom
právne zast. JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v
Partizánskom, Jesenského 232 c/a žalovaný: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
Slovenskej republiky Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, so sídlom Na
vinohrady V/1023, Trenčín, PSČ: 911 05 SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ TN KDI P 125/2011 zo dňa 21. októbra 2011, vedenej na Krajskom
súde v Trenčíne (ďalej aj „Súd“) pod sp. zn. 13 S/110/2011. Krajský súd... rozsudkom zo
dňa 14. marca 2012 č. k. 13 S/110/2011 39, rozhodol tak, že vo výroku rozsudku
(i) „Krajský súd žalobu zamieta.“,
(ii) „Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“ (ďalej aj „Rozsudok súdu
prvého stupňa“).
Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal... odvolanie proti výroku vyššie
uvedeného rozsudku uvedenom pod č. (i) a (ii)... a žiadal, aby Najvyšší súd... ako súd
odvolací podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku týmto odvolaním
napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že... vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie...»
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o odvolaní sťažovateľa
rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013 takto: „Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S/110/2011 39, potvrdzuje.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nepriznáva.“
Z už uvedeného vyplýva, že „... rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia číslo
ORP ODI ZVO 013/2011 zo dňa 13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného −
Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa
21. októbra 2011, číslo rozhodnutia: KRPZ TN KDI P 125/2011, ktorým Krajské
4
riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, zamietol odvolanie
a rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom č. ORP ODI ZVO 013/2010 zo dňa
13. 10. 2011 potvrdzuje je vydané nedôvodne a predčasne, a to najmä z dôvodu,
že podal dňa 25. mája 2010 odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku
č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010 vydaného Okresným dopravným
inšpektorátom Partizánske, Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, pričom o uvedenom
odvolaní do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a preto žalobcovi nevznikla povinnosť podľa
§ 91 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia doby, po ktorú nesmel túto činnosť vykonávať,
podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79
ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.
Podľa sťažovateľa „do dnešného dňa neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie
o priestupku, ktorým by bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku a za ktorý
by mu bola uložená sankcia spočívajúca v zákaze viesť motorové vozidlá. Z uvedeného
dôvodu preto sťažovateľ nie je povinný podľa § 91 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia
doby, po ktorú nesmel túto činnosť vykonávať, podrobiť sa preskúšaniu odbornej
spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.
Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „podal odvolanie riadne a včas, pričom, ako je uvedené
v žalobe, neboli splnené podmienky na náhradné doručenie rozhodnutia“. Keďže podľa
sťažovateľa príslušný správny orgán do dnešného dňa nerozhodol o jeho podanom odvolaní
(pričom toto odvolanie má odkladný účinok), uvedenou žalobou napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu je podľa neho vydané predčasne a aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu je vydané predčasne.
Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby o namietanom porušení jeho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy takto rozhodol:
„1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
porušila základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE
2009 zo dňa 08. februára 2010.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému riaditeľstvu Policajného
zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa podanému
dňa 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza,
Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010.
4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné nahradiť sťažovateľovi
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2
z. č. 38/1993 Z. z, o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13 EUR
(v zmysle § 11 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie, prípravu;
vyhotovenie právneho podania, teda 2 x hlavný úkon po 130,16 EUR, t. j. 231,80 EUR, 2 x
režijný paušál vo výške 7,81 EUR plus daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy
275,94 EUR, t. j. suma vo výške 55,19 EUR, teda celkom 331,13 EUR) na účet advokáta
JUDr. Mateja Valjenta.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
6
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 35/98).
Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že základné právo na súdnu ochranu
„je výsledkové“, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,
či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania
a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,
II. ÚS 155/08). Takéto posúdenie vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Úlohou ústavného súdu nie je totiž náprava prípadných pochybení všeobecných
súdov v neskončených (prebiehajúcich) konaniach, ale ústavný súd je zásadne povolaný
posudzovať až z komplexných hľadísk po právoplatnom skončení veci, či konanie ako celok
a jeho výsledok sú ústavne udržateľné (IV. ÚS 580/2012).
Sťažovateľ žiada ústavný súd o zrušenie rozhodnutia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009
z 8. februára 2010 a súčasne žiada, aby ústavný súd prikázal Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Trenčíne, Krajskému dopravnému inšpektorátu, rozhodnúť o odvolaní
sťažovateľa podanom 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009
z 8. februára 2010.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a príloh k nej konštatuje, že namietaná vec
sťažovateľa proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (pôvodne Krajskému riaditeľstvu
Policajného zboru v Trenčíne, Krajskému dopravnému inšpektorátu) bola právoplatne
skončená rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 1 Sžd 14/2012 59 z 19. marca 2013, ktorým
tento súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.
13 S 110/2011 39 zo 14. marca 2012.
Krajský súd pritom výslovne uviedol, že jeho úlohou bolo preskúmať, či správne
orgány postupovali v súlade so zákonom, keď rozhodli o odobratí vodičského oprávnenia
žalobcovi v zmysle § 92 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o cestnej premávke“), čo aj urobil.
Podľa krajského súdu je zrejmé, že rozhodnutie o priestupku z 8. februára 2010
č. p. ORP 369/DI PPE 2009 nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2010 a týmto dňom začala
žalobcovi plynúť doba 6 mesiacov zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí
ktorej bol žalobca v zmysle § 91 ods. 5 zákona o cestnej premávke povinný v lehote 30 dní
podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.
8
Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 13 S 110/2011 39
zo 14. marca 2012 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.
1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.
Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného
súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc
ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri
uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť
nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol vo veci sťažovateľa súdom prvého stupňa,
bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý bol riadne využitý. Príslušným súdom
na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom
konaní najvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie
sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ, ktorý je v tejto sťažnosti zastúpený právnym
zástupcom, mohol v petite sťažnosti napadnúť posledné rozhodnutie vo veci samej, t. j.
rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžd 14/2012 z 19. marca 2013, čo však neurobil.
Od ústavného súdu takto v sťažnosti požaduje, aby rozhodol o niečom, čo nepatrí do sféry
jeho rozhodovacej právomoci (m. m. II. ÚS 603/2015).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v predloženej
podobe po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími
návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2015
10