Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 602/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent,

Jesenského 232, Partizánske, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja

Valjenta, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu

podľa rozhodnutím Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009

z 8. februára 2010 a Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, Jesenského 232, Partizánske, konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja Valjenta, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske č. ORP 369/DI/PPE 2009

z 8. februára 2010 a v tejto súvislosti Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „k porušeniu práv... došlo iným

zásahom a postupom Okresného riaditeľstva PZ Prievidzi, Okresného dopravného

inšpektorátu Partizánske a Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne, Krajským

dopravným inšpektorátom“. Keďže „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo SLV PS 1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 v zmysle

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú

organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, pričom práva a povinnosti

zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, účastníkom konania na strane odporcu je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, nakoľko ani Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný

inšpektorát nemajú právnu subjektivitu.“.

Sťažovateľ uvádza, že k porušeniu jeho základného práva podľa

došlo konaním označených orgánov štátnej správy. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Trenčíne mu odoprelo „právo na prístup k odvolaciemu konaniu“ z dôvodu, že ako

obvinený z priestupku podal v zákonom ustanovenej lehote „dňa 25. mája 2010 odvolanie

proti Rozhodnutiu o priestupku, ktoré je bližšie špecifikované nižšie, pričom Rozhodnutie

prevzal osobne dňa 11. mája 2010“; o podanom odvolaní podľa neho odvolací orgán

doteraz nerozhodol, čím „Za iný zásah v tomto prípade považujeme konanie Okresného

riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu, ktoré vydalo Rozhodnutie

o priestupku č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010, toto Rozhodnutie

o priestupku doručilo sťažovateľovi prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ

v Partizánskom dňa 11. mája 2010, proti ktorému podal sťažovateľ riadny opravný

2

prostriedok − odvolanie dňa 25. mája 2010 a teda odvolanie podal v zákonom stanovenej

lehote, avšak Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát vyznačil

právoplatnosť Rozhodnutia o priestupku so spätnou účinnosťou ku dňu 05. marcu 2010

aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vyznačenie právoplatnosti Rozhodnutia

o priestupku na základe fikcie doručenia a to z nižšie uvedených dôvodov.“.

Sťažovateľ k vyčerpaniu opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, uvádza, že:

«1/ proti Rozhodnutiu o priestupku podal... riadny opravný prostriedok dňa 25. mája

2010, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté,

2/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa

ustanovenia a nasl. o uloženie povinnosti zdržať

sa neoprávneného zásahu, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom konanie bolo

vedené pod sp. zn. ,

3/ sťažovateľ podal dňa 16. februára 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa

ustanovenia a nasl. o uloženie povinnosti orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol, pričom

konanie bolo vedené pod sp. zn. ,

4/ sťažovateľ podal dňa 28. novembra 2011 na Krajský súd v Trenčíne žalobu podľa

ustanovenia a nasl. o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, ktorú Krajský súd v Trenčíne zamietol

rozsudkom č. k. zo dňa 19. 03. 2012, pričom sťažovateľ podal

proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

č. k. rozsudkom zo dňa 19. marca 2013 tak, že odvolanie zamietol...

Sťažovateľ teda podal na Krajský súd v Trenčíne žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia číslo ORP ODI ZVO 013/2011 zo dňa

13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského

dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa 21. októbra 2011, číslo rozhodnutia: KRPZ TN

KDI , ktorým Krajské riaditeľstvo PZ, krajský dopravný inšpektorát Trenčín

zamietol odvolanie a rozhodnutie o odobratí vodičského

oprávnenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom

č. ORP ODI ZVO 013/2010 zo dňa 13. 10. 2011 potvrdzuje.

V právnej veci žalobcu: , , trvale bytom

právne zast. JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v

Partizánskom, Jesenského 232 c/a žalovaný: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

Slovenskej republiky Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, so sídlom Na

vinohrady , Trenčín, PSČ: 911 05 SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. KRPZ TN KDI zo dňa 21. októbra 2011, vedenej na Krajskom

súde v Trenčíne (ďalej aj „Súd“) pod sp. zn. . Krajský súd... rozsudkom zo

dňa 14. marca 2012 č. k. , rozhodol tak, že vo výroku rozsudku

(i) „Krajský súd žalobu zamieta.“,

(ii) „Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“ (ďalej aj „Rozsudok súdu

prvého stupňa“).

Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal... odvolanie proti výroku vyššie

uvedeného rozsudku uvedenom pod č. (i) a (ii)... a žiadal, aby Najvyšší súd... ako súd

odvolací podľa ustanovenia týmto odvolaním

napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že... vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie...»

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o odvolaní sťažovateľa

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 19. marca 2013 takto: „Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. , potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nepriznáva.“

Z už uvedeného vyplýva, že „... rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia číslo

ORP ODI ZVO 013/2011 zo dňa 13. októbra 2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného −

Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, krajského dopravného inšpektorátu Trenčín zo dňa

21. októbra 2011, číslo rozhodnutia: KRPZ TN KDI P 125/2011, ktorým Krajské

4

riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, zamietol odvolanie

a rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia Okresného dopravného

inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom č. ORP ODI ZVO 013/2010 zo dňa

13. 10. 2011 potvrdzuje je vydané nedôvodne a predčasne, a to najmä z dôvodu,

že podal dňa 25. mája 2010 odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku

č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010 vydaného Okresným dopravným

inšpektorátom Partizánske, Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, pričom o uvedenom

odvolaní do dnešného dňa nebolo rozhodnuté a preto žalobcovi nevznikla povinnosť podľa

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia doby, po ktorú nesmel túto činnosť vykonávať,

podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79

ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.

Podľa sťažovateľa „do dnešného dňa neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie

o priestupku, ktorým by bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku a za ktorý

by mu bola uložená sankcia spočívajúca v zákaze viesť motorové vozidlá. Z uvedeného

dôvodu preto sťažovateľ nie je povinný podľa o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v lehote do 30 dní od uplynutia

doby, po ktorú nesmel túto činnosť vykonávať, podrobiť sa preskúšaniu odbornej

spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 79 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „podal odvolanie riadne a včas, pričom, ako je uvedené

v žalobe, neboli splnené podmienky na náhradné doručenie rozhodnutia“. Keďže podľa

sťažovateľa príslušný správny orgán do dnešného dňa nerozhodol o jeho podanom odvolaní

(pričom toto odvolanie má odkladný účinok), uvedenou žalobou napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu je podľa neho vydané predčasne a aj rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu je vydané predčasne.

Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby o namietanom porušení jeho základného práva

podľa takto rozhodol:

„1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

porušila základné právo podľa .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE

2009 zo dňa 08. februára 2010.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému riaditeľstvu Policajného

zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa podanému

dňa 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza,

Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009 zo dňa 08. februára 2010.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné nahradiť sťažovateľovi

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2

z. č. 38/1993 Z. z, o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13 EUR

(v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie, prípravu;

vyhotovenie právneho podania, teda 2 x hlavný úkon po 130,16 EUR, t. j. 231,80 EUR, 2 x

režijný paušál vo výške 7,81 EUR plus daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy

275,94 EUR, t. j. suma vo výške 55,19 EUR, teda celkom 331,13 EUR) na účet advokáta

JUDr. Mateja Valjenta.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

6

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl.

46 ods. 1 by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby ().

Ústavný súd vo svojej judikatúre uvádza, že základné právo na súdnu ochranu

„je výsledkové“, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,

či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

). Takéto posúdenie vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úlohou ústavného súdu nie je totiž náprava prípadných pochybení všeobecných

súdov v neskončených (prebiehajúcich) konaniach, ale ústavný súd je zásadne povolaný

posudzovať až z komplexných hľadísk po právoplatnom skončení veci, či konanie ako celok

a jeho výsledok sú ústavne udržateľné ().

Sťažovateľ žiada ústavný súd o zrušenie rozhodnutia Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009

z 8. februára 2010 a súčasne žiada, aby ústavný súd prikázal Krajskému riaditeľstvu

Policajného zboru v Trenčíne, Krajskému dopravnému inšpektorátu, rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľa podanom 25. mája 2010 proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Prievidza, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP 369/DI/PPE 2009

z 8. februára 2010.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a príloh k nej konštatuje, že namietaná vec

sťažovateľa proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (pôvodne Krajskému riaditeľstvu

Policajného zboru v Trenčíne, Krajskému dopravnému inšpektorátu) bola právoplatne

skončená rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 59 z 19. marca 2013, ktorým

tento súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

zo 14. marca 2012.

Krajský súd pritom výslovne uviedol, že jeho úlohou bolo preskúmať, či správne

orgány postupovali v súlade so zákonom, keď rozhodli o odobratí vodičského oprávnenia

žalobcovi v zmysle o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o cestnej premávke“), čo aj urobil.

Podľa krajského súdu je zrejmé, že rozhodnutie o priestupku z 8. februára 2010

č. p. ORP 369/DI PPE 2009 nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2010 a týmto dňom začala

žalobcovi plynúť doba 6 mesiacov zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, po uplynutí

ktorej bol žalobca v zmysle § 91 ods. 5 zákona o cestnej premávke povinný v lehote 30 dní

podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.

8

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. 39

zo 14. marca 2012 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

z 19. marca 2013 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.

Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného

súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol vo veci sťažovateľa súdom prvého stupňa,

bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý bol riadne využitý. Príslušným súdom

na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom

konaní najvyšší súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie

sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu

odmietol podľa .

Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ, ktorý je v tejto sťažnosti zastúpený právnym

zástupcom, mohol v petite sťažnosti napadnúť posledné rozhodnutie vo veci samej, t. j.

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 19. marca 2013, čo však neurobil.

Od ústavného súdu takto v sťažnosti požaduje, aby rozhodol o niečom, čo nepatrí do sféry

jeho rozhodovacej právomoci (m. m. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v predloženej

podobe po jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015

10