Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 644/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, a

, zastúpených Advokátskou kanceláriou

, konajúcou prostredníctvom advokáta

, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1,

, a 3 a a práv podľa

ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie

postupom vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. ORP 351/2 OVK

a jej uznesením z 31. mája 2013, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci

vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 13. augusta 2013, postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 263/12 a jej prípisom

z 11. novembra 2013 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 a jej prípisom zo 16. januára 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a ,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2014

doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), a (ďalej len

„sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou

, , konajúcou prostredníctvom

advokáta , ktorou namietajú porušenie svojich základných

práv podľa , , a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie postupom

vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III (ďalej len

„vyšetrovateľka“) vo veci vedenej pod sp. zn. ORP 351/2 OVK a jej uznesením

z 31. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresnej vyšetrovateľky“), postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej

pod sp. zn. a jej uznesením z 13. augusta 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresnej prokuratúry“), postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 263/12 a jej prípisom z 11. novembra 2013

(ďalej aj „napadnutý prípis krajskej prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej

pod sp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 a jej prípisom zo 16. januára 2014 (ďalej aj „napadnutý

prípis generálnej prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 8. marca 2012 doručili oznámenie

o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,

trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a trestného činu

podvodu „na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave“. Sťažovatelia v trestnom

oznámení vyjadrili viacero podozrení týkajúcich sa najmä porušenia

Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov v súvislosti s prijímaním na štúdium druhého stupňa v zdravotníckom študijnom

programe „Verejné zdravotníctvo“, s udeľovaním akademických titulov RNDr. a PhDr.,

s obsadzovaním pracovných miest a uzatváraním pracovných pomerov, s klientelizmom,

s uvedením nepravdivých údajov v oznámení verejného funkcionára, s výkonom

podnikateľskej činnosti popri výkone funkcie vysokoškolského učiteľa, s konaním rektorky,

ktorá „verejne obvinila sťažovateľku ako bývalú zamestnankyňu konania, ktorého sa nikdy

nedopustila a z konania, pre ktoré nemala ani dôkazy“, atď., pričom všetky skutky súviseli

s dianím na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, Fakulte verejného

zdravotníctva a mali sa ich dopustiť viacerí akademickí funkcionári (dekani, prodekani,

rektor).

Následne sťažovatelia (prostredníctvom sťažnosti sťažovateľky z 15. novembra 2012)

svoje trestné oznámenie rozšírili o ďalšie podozrenia súvisiace s nezákonným obsadzovaním

skúšobných komisií (v rámci sťažnosti sťažovateľa z 3. novembra 2012), súvisiace

s podozrením zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti a trestného činu

neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v rámci súdneho konania o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru sťažovateľky na Slovenskej zdravotníckej univerzite

v Bratislave. Napokon sťažovatelia rozšírili trestné oznámenie o ďalšie podozrenia

zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku a podvodu „SZU“ a tiež v súvislosti

s neoprávneným udeľovaním akademických titulov RNDr. a PhDr. v zdravotníckych

študijných programoch na Fakulte verejného zdravotníctva a Fakulte ošetrovateľstva

a zdravotníckych odborných štúdií.

Uznesením vyšetrovateľky sp. zn. ORP 351/2 OVK z 31. mája 2013 bolo

podľa trestné oznámenie sťažovateľov odmietnuté

s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197

ods. 2 .

V napadnutom uznesení vyšetrovateľky sa okrem iného uvádza:

„Na vyššie uvedenom skutkom základe podali oznamovatelia

... a ... písomné trestné oznámenie

adresované na Generálnu prokuratúru SR... Uvedené trestné oznámenie bolo následne

prostredníctvom Okresnej prokuratúry v Bratislave III. odovzdané na ďalšie konanie

na OKP, OR PZ v Bratislave III. Vyšetrovateľ PZ predmetné trestné oznámenie

dňa 18. 10. 2012 v zmysle odmietol. Na základe

sťažnosti oprávnenej osoby uznesenie vyšetrovateľa prokurátor v zmysle § 194/1b)

zrušil.

Vyšetrovateľ PZ opakovane predmetné trestné oznámenie vyhodnotil ako podozrenie

zo spáchania trestných činov zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326

, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa

, podvod podľa a ohováranie podľa

, ktorých skutkov sa mali dopustiť

bývalý dekan Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave...

dekanka Fakulty verejného zdravotníctva SZU

v Bratislave... ....

rektorka Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave...

Podľa ...

Na základe uvedeného pristúpil vyšetrovateľ OKP, OR PZ Bratislava III. k postupu

podľa ustanovenia a to opakovaným vyžiadaním listinných

podkladov v predmetnej veci... ako aj k výsluchu osôb podozrivých zo spáchania

predmetných trestných činov... Do spisu boli v predmetnej veci zabezpečené ďalšie potrebné

listinné podklady ako aj pracovníčky oddelenia ľudských zdrojov na SZU...“.

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa bývalým dekanom fakulty verejného

zdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky okrem iného uvádza:

«... Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu Zneužívanie právomoci

verejného činiteľa podľa bývalým dekanom Fakulty verejného

zdravotníctva SZU v Bratislave , ktorého sa mal

menovaný dopustiť tým, že...

...pristúpil vyšetrovateľ v súvislosti s uvedenými podozreniami k výsluchu

menovaného podozrivého , výsluchu ,

i rektorky SZU ,

ako aj zabezpečeniu na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, z ktorých opakovane

vyplynulo, že:

v čase vydania rozhodnutia o prijatí

na vysokoškolské štúdium 2. stupňa na SZU v zmysle

o vysokých školách bolo základnou podmienkou prijatia na štúdium absolvovanie

študijného programu prvého stupňa. Zákon neukladal žiadne ďalšie podmienky ohľadne

absolvovania študijného programu 1. stupňa vysokoškolského štúdia, taktiež určenie

ďalších podmienok prijatia na 2. stupeň vysokoškolského vzdelávania v tom čase zákon

neukladal...

všetci 15, nie 18 študenti... boli prijatí na magisterské štúdium v odbore Verejné

zdravotníctvo a bakalárske štúdium neštudovali v uvedenom odbore, ukončili Mgr. štúdium

v odbore Verejné zdravotníctvo v roku 2008 a teda na Mgr. štúdium boli prijatí v roku

2006/2007 a teda pred nadobudnutím účinnosti podmienky stanovenej v § 57 ods. 7,

vzhľadom k čomu na uvedených študentov v čase ich prijatia na Mgr. štúdium, neplatila

podmienka absolvovania prvého stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore;

z predložených listinných materiálov vyplýva, že právo udeľovať tituly PhDr.

a RNDr., bolo SZU priznané rozhodnutím č. CD 2009 35247/36781 sekr. zo dňa 7. 9. 2009

vydaného ministrom školstva SR...

... SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa

udeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní

rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul... Na SZU sa v uvedenom období udeľoval

po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore Verejné zdravotníctvo titul

RNDr. a v študijnom odbore Ošetrovateľstvo titul PhDr.

bol po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky v odbore Verejné zdravotníctvo

udelený v roku 2010 titul RNDr. Rovnako bol rovnaký titul po úspešnom absolvovaní

rigoróznej skúšky udelený titul ďalšiemu absolventovi odboru Verejné zdravotníctvo

. V súvislosti s vyššie uvedeným, že zrejmé, že

aj boli udelené tituly v súlade zo zákonom...

žiadosť o zaradenie do špecializačného

odboru Zdravie pri práci bola podaná 16. 09. 2009. Diplom v špecializačnom odbore

Zdravie pri práci mu bol udelený dňa 27. 10. 2009 rozhodnutím vedenia univerzity.

Toto rozhodnutie bolo v súlade s uznesením kolégia rektora zo dňa 08. 06. 2005 pod bodom

č. 7, ktoré riešilo udelenie špecializácie členom prvej skúšobnej komisie pri nových

špecializáciách. Bývalý dekan FVZ nerozhodol o prijatí

a zaradení do špecializačného odboru Zdravie

pri práci, iba podal návrh na zaradenie a o prijatí rozhodlo vedenie SZU v Bratislave.

V uvedenom období neexistovala podmienka 3 rokov praxe...

bývalý dekan FVZ SZU v Bratislave v roku 2009 rozhodol o prijatí

priamo do magisterského štúdia v študijnom programe „Verejné

zdravotníctvo“ po absolvovaní bakalárskeho študijného programu... Uvedené študentka

bola prijatá po 1. septembri 2007 a teda po nadobudnutí účinnosti § 57 ods. 7 zákona

č. .., podľa ktorého môže do zdravotníckeho študijného programu ísť len

o prijatie z príslušného študijného odboru, t. j. z bakalárskeho študijného programu

„Verejné zdravotníctvo“. Fakulta verejného zdravotníctva na dodržiavanie ustanovenia

zákona v znení neskorších predpisov pri prijímacom konaní definované

v § 57 prijala viacero opatrení... Napriek uvedeným opatreniam pri preverovaní

dodržiavania v znení neskorších predpisov bolo v jednom prípade

zistené nedodržanie § 57 ods. 7, keď na magisterské štúdium bola po zmene zákona

po 01. 09. 2007 prijatá uchádzačka, ktorá nebola absolventkou bakalárskeho štúdia

v odbore Verejné zdravotníctvo... Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v procese

kontroly podmienok prijatia študenta došlo k zlyhaniu ľudského faktora. Za kontroly

uvedených prihlášok sú zodpovedné referentky pedagogického odboru... O prijatí študenta

na štúdium vyššie uvedeného študijného programu rozhoduje v zmysle ustanovenia § 58

ods. 6 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

dekan fakulty. V období prijatia uvedenej študentky bol dekanom FVZ SZU v Bratislave

Menovaný nebol disciplinárne riešený za porušenie

právneho predpisu vzhľadom ku skutočnosti, že v čase zistenia uvedených skutočností

už nebol zamestnancom SZU v Bratislave. Vyšetrovateľ PZ má za to, že vzhľadom

ku skutočnosti, že išlo o jednotlivé pochybenie v rámci prijímacieho konania na SZU

a vzhľadom ku skutočnosti, že kontroly prihlášok sú zodpovedné referentky študijného

oddelenia..., nie je možné na základe skutočnosti, že bola menovaná študentka následne

rozhodnutím dekana prijatá na štúdium v odbore „Verejné zdravotníctvo“ kvalifikovať

ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ...

v rokoch 2006 až 2010 nebol a ani doposiaľ nie je na FVZ SZU v Bratislave nikto

zaradený vo funkcii vedúceho Katedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva, pričom

v uvedenom období boli, ako aj v súčasnosti doposiaľ sú zamestnanci katedry v priamej

riadiacej pôsobnosti dekana. . poverila vedením

Katedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva na FVZ písomným poverením zo dňa

30. 11. 2010 ., ktorá v tomto období

vykonávala funkciu dekana, s účinnosťou od 01. 12. 2010...

bol poverený riadením katedry

manažmentu a ekonomiky zdravotníctva FVZ SZU v Bratislave od 01. 12. 2010

do 31. 05. 2011, pričom v uvedenom období, teda po dobu 6 mesiacov poberal aj príplatok

za riadenie... V období od novembra 2006 do októbra 2010 nepoberal žiadne riadiace

príplatky a pôsobil ako vysokoškolský učiteľ odborný asistent na Fakulte verejného

zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a nevykonával žiadnu

funkciu, ktorú riadi priamo dekan.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je bezpochyby preukázané, že bývalý dekan FVZ SZU

v Bratislave sa svojim konaním trestného činu zneužívanie

právomoci verejného činiteľa podľa nedopustil.»

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu porušovania povinností

pri správe cudzieho majetku podľa bývalým dekanom fakulty

verejného zdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky okrem iného uvádza:

«... Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave je štátna príspevková organizácia

s právnou subjektivitou napojená na rozpočet MZ SR... V zmysle uvedeného zákona

rektorka riadi, koná v mene SZU a zastupuje SZU navonok. Ďalej v zmysle § 28 ods. 1

je dekan predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo

veciach fakulty.

Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu porušovanie povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa bývalým dekanom..., ktorého sa mal

menovaný dopustiť tým, že:

spôsobil SZU škodu na majetku tým, že zaradil svojho syna do funkcie vedúceho

katedry...

spôsobil SZU škodu... zaradením svojho syna do funkcie vedúceho zamestnanca

vo vyššej funkčnej a platovej triede... bolo preukázané, že:

nebol nikdy vedúcim katedry, bol iba

poverený vedením Katedry... písomným poverením zo dňa 30. 11. 2010

, ktorá v tomto období vykonávala funkciu

dekana, súčinnosťou od 01. 12. 2010. Funkciu vykonával do 31. 05. 2011 a podliehal v

zmysle príslušných ustanovení platného štatútu v Bratislave pokladničnej a účtovnej

kontrole priamo rektorke SZU. V uvedenom období poverenia vedením Katedry... mal v

období poverenia vedením katedry nárok. V čase „dekanovania“

bol zradený na Katedre riadenia a nikdy neabsolvoval

výberové konanie na funkciu vedúceho katedry, pričom počas pôsobenia

vo funkcii dekana nebol ani poverený vedením katedry. Počas tejto doby

nepoberal žiadny príplatok za riadenie. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že bývalý dekan

svojho syna nezaradil do funkcie vedúceho katedry, do vyššej funkčnej a platovej triedy a

tomuto nebol neoprávnene ku škode SZU vyplácaný príplatok za riadenie...

... je bezpochyby preukázané, že bývalý dekan FVZ SZU v Bratislave

sa svojim konaním trestného činu... podľa § 237 Trestného

zákona nedopustil.».

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestných činov podľa § 326 a § 237 Trestného

zákona dekankou fakulty verejného zdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky

okrem iného uvádza:

„... sa mala menovaná dopustiť tým, že umožňovala výkon funkcie vedúceho

Katedry... bez úspešného vykonania

výberového konania a tak vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim § 5 ods. 9

a prekročila svoju právomoc ustanovenú pre výkon funkcie dekanky...

rovnako sa v súvislosti s vyššie uvedeným sa mala dopustiť porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku, ktorého sa mala dopustiť tým, že spôsobila SZU škodu...

zaradením do funkcie vedúceho zamestnanca

vo vyššej funkčnej a platovej triede ako aj neoprávneným vyplácaním príplatku za riadenie

a ako dekanka FVZ SZU spolu s zadovážila

siedmim absolventom zdravotníckeho študijného odboru Verejné zdravotníctvo na FVZ SZU

na základe absolvovania rigoróznej skúšky vykonanej pred nadobudnutím účinnosti zmeny

.. nadobudnutie titulu PhDr. a tým zadovážila uvedeným študentom

neoprávnený prospech, pričom vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim zákonu

č. bolo preukázané, že:

ako už bolo vyššie uvedené nebol nikdy

vedúcim katedry, bol iba poverený vedením Katedry... V uvedenom období poberal

aj príplatok za riadenie, na ktorý mal vzhľadom ku svojmu pracovnému zaradeniu

nárok. V inom období príplatok za riadenie nepoberal;

ako už bolo uvedené FVZ mala platnú akreditáciu na udeľovanie Mgr. titulov a

teda mala právo po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky udeľovať aj príslušné tituly...

Vzhľadom k uvedenému je preukázané, že

, svojim konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty žiadneho

z uvedených trestných činov.“

Vo vzťahu k podozreniu z trestného činu podvodu podľa

a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , ktorého sa mal

dopustiť „ “, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky

okrem iného uvádza, že

«... na základe predložených listinných podkladov ako aj výsluchu osoby

preukázané, že

v čase výkonu verejnej funkcie nebol

zamestnancom univerzity. Zamestnancom univerzity sa menovaný stal až od 01. 09. 2006,

pričom členom dozornej rady v štátnom podniku

bol v čase od 01. 04. 2005 do 11. 08. 2006. roku 2005 bol zamestnaný

organizáciou a od roku 2006, teda od 01. 09. 2006 bol zamestnancom SZU,

pričom v tomto období už nevykonával funkciu člena dozornej rady. Oznámenie verejného

funkcionára sa podávalo spätne na rok 2006 v marci 2007, pričom nakoľko menovaný bol

od 01. 09. 2006 zamestnancom SZU uviedol, že ho na výkon danej funkcie uvoľnila SZU.

V súvislosti s podnikateľskou činnosťou a skutočnosťou... je potrebné

podotknúť, že nepredložil SZU písomné oznámenie, že popri pracovnom

pomere v SZU vykonával aj inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti

zamestnávateľa konkurenčný charakter a to v zmysle ...

vykonáva aj inú zárobkovú činnosť a to od 01. 09. 2007, ale tá nemá konkurenčný

charakter, nakoľko univerzita neposkytuje zdravotnú starostlivosť v odbore gynekológia

pôrodníctvo.

Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu... podľa

osobou , ktorého sa mal menovaný dopustiť

prijatím vysokoškolského diplomu v magisterskom študijnom programe „Verejné

zdravotníctvo“ a akademického titulu „magister“, akademického titulu „RNDr.“

a špecializačného diplomu v špecializačnom odbore „Zdravie pri práci“ bez splnenia

podmienok... a v súvislosti s uvedeným mal seba obohatiť tým, že uplatňovaním

neoprávnene získaných vysokoškolských diplomov a špecializačného diplomu sa dostal

do vyššej funkcie/funkcií a to všetko na škodu majetku SZU, pričom takto konal

ako predseda Akademického senátu FVZ, ktorý bol zodpovedný za výkon kontrolnej činnosti

voči vedeniu FVZ je zrejmé ako už bolo vyššie uvedené,

že získal všetky uvedené vysokoškolské

diplomy a teda aj tituly v súlade z vtedy platným zákonom, rovnako v súlade so zákonom

získal špecializačný diplom v odbore Zdravie pri práci.

Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že konaním

nedošlo k naplneniu žiadnej z vyššie uvedených skutkových podstát trestných činov,

ani k naplneniu skutkovej podstaty iného trestného činu.».

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373

, ktorého sa mala dopustiť rektorka Slovenskej zdravotníckej univerzity

v Bratislave „tým, že verejne obvinila ako bývalú zamestnankyňu

z konania, ktorého sa táto nikdy nedopustila...“, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky

okrem iného uvádza, že sa preukázalo, že rektorka «... uverejnila na stránke školy

nasledovné vyjadrenie: „Nedávna relácia RTVS Reportéri odvysielaná 7. novembra 2011,

v ktorej bývalá zamestnankyňa SZU obvinila univerzitu z nezákonného udeľovania titulov

prekvapila a rozhorčila, ale aj zneistila našich zamestnancov i študentov. Jej obvinenia

týkajúce sa aj funkcionárov fakúlt sme starostlivo prešetrili a tie sa jasne ukázali, ako ničím

nepodložené a nepravdivé. Takéto obvinenia so všetkou rozhodnosťou odmietame.

Na všetkých fakultách SZU boli a sú prijímaní študenti do riadne akreditovaných študijných

odborov a ich štúdium, ako aj udeľované tituly boli a sú v súlade s platnými zákonmi.

Chcem vyhlásiť, že ani takéto kroky nás neodradia od nastúpenej cesty skvalitniť

a zefektívniť našu prácu. Vytvoríme všetky podmienky preto, aby naši študenti mohli

úspešne študovať, dosiahnuť zaslúžený titul a byť úspešní na trhu práce.“ ako reakciu

na príspevok Univerzitná aféra v relácii Reportéri, ktorý odvysielala na dňa 07. 11. 2011

STV Jednotka v ktorej vyjadrovala svoj názor

na udeľovanie vysokoškolských diplomov na SZU.

V reakcii na danú reláciu uverejnenú na stránke školy rektorkou SZU nie je uvedené

žiadne meno a teda rektorka v žiadnom prípade neobviňuje konkrétnu osobu z nejakého

protiprávneho konania, taktiež vo svojej reakcii neuverejnila žiadne informácie, ktoré by

svojím obsahom mohli pošpiniť dobré meno oznamovateľky. Rektorka SZU vyjadrila

na stránke školy po odvysielaní predmetného príspevku svoje stanovisko k informáciám

odvysielaným v danom príspevku, čo vzhľadom k postaveniu rektora bolo odôvodnené.

Rektorka SZU vo svojom výsluchu uviedla, že: „Po vysielaní relácie Reportéri som mala

veľa telefonátov so strany študentov, ktorých relácia zneistila, či môžu na našej univerzite

študovať, či nám nezoberú akreditáciu. Ja som ako rektorka SZU cítila povinnosť utlmiť túto

situáciu a vyjadriť svoj názor na to, čo uviedla. Ja som v uvedenom

príspevku nemenovala a nie som si vedomá, že by som v ňom uviedla niečo,

čo by mohlo nejako poškodiť“. V súvislosti s uvedeným je ešte potrebné

podotknúť, že nesprávna formulácia „obvinila“ v súvislosti s výrazom, ktorý vyslovila

rektorka v reakcii na právne názory vyslovené oznamovateľkou v predmetnom príspevku

uverejnenom v relácii Reportéri však svojou intenzitou ešte nezakladá spôsobilosť značnou

mierou ohroziť vážnosť oznamovateľky u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní,

podnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo jej spôsobiť vážnu ujmu, vzhľadom k čomu

nedošlo konaním rektorky k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu Ohováranie podľa

a ani k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho iného trestného

činu.».

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania ďalších trestných činov, ktorých sa mala

dopustiť rektorka, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky ďalej okrem iného uvádza:

«... na sťažnosť oznamovateľky zo dňa

07. 02. 2012 na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na Slovenskej

zdravotníckej univerzite.... bola oznamovateľke zaslaná odpoveď v zákonom stanovenej

lehote dňa 19. 06. 2012, ktorú si oznamovateľka prevzala dňa 22. 06. 2012;

kvalifikačné predpoklady na zaradenie zamestnanca do 14. platovej triedy...

v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy ku dňu 12. 09. 2011

spĺňal, o čom svedčia i priložené listinné dôkazy;

a , ktorí pracujú

na Katedre právnych dejín na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,

kde je vedúcim katedry sú synmi rektorky SZU.

učí externe na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce

sv. Alžbety cca. 8 rokov a cca 5 rokov, pričom obaja sú absolventmi

PhD. práve na uvedenej škole. pôsobí na vysokej škole dlhšie obdobie

ako je vedúcim katedry. Predmetná zmluva s bola uzatvorená

v decembri 2010 a teda už v čase pôsobenia a

na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Rektorka SZU vo svojom výsluchu

absolútne odmietla akúkoľvek spojitosť medzi uzatvorení predmetnej zmluvy a pracovnými

pomermi jej synov na predmetnej vysokej škole;

rektorka SZU, ako rektorka štátnej vysokej školy je povinná predkladať majetkové

priznania zriaďovateľovi SZU čo je v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva SR, nakoľko

ústavný sa v zmysle svojich ustanovení a

ods. 5 písm. d) vzťahuje iba na rektorov verejných vysokých škôl. SZU je v zmysle zákona

č. štátnou vysokou školou. Rektora štátnej vysokej školy ústavný zákon

ako verejného funkcionára povinného plniť jeho ustanovenia neurčuje. Rektorka SZU

pravidelne podáva majetkové priznania zriaďovateľovi o čom svedčia aj priložené listinné

dôkazy;

o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov uvádza: „Vysoká škola, ktorá ma akreditovaný

študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53

ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický

titul.“ O priznaní práva udeľovať konkrétny akademický titul po úspešnom vykonaní

rigoróznej skúšky sa nerozhoduje. SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy,

po ktorých absolvovaní sa udeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo

udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. Nakoľko

mala aj v minulosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa udeľuje titul

magister, citované právo mala aj doteraz. A teda aj v období rokov 2006 2010, kedy

súčasná rektorka SZU pôsobila ako dekanka FOZOŠ SZU. Ako už bol uvedené zákon

vo vtedy platnom znení neurčoval, ak titul je možné absolventovi akého odboru udeliť

po absolvovaní rigoróznej skúšky.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je bezpochyby preukázané, že rektorka SZU

v Bratislave sa svojim konaním trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa

podľa nedopustila.

Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podľa ,

ktorého sa mala rektorka SZU dopustiť tým,

že si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z jej právomoci dodržiavať vyššie uvedené všeobecne

záväzné právne predpisy v súvislosti so zaradením

do 14. platovej triedy a neefektívnym vynaložením verejných prostriedkov je, ako už bolo

vyššie uvedené preukázané, že v čase uzatvorenia

pracovnej zmluvy dňa 12. 09. 2011 zákonom stanovené podmienky spĺňal. V súvislosti

s uzatvorením zmlúv s a je preukázané, že zmluvy boli

uzatvorené dňa 30. 12. 2010, kedy v zmysle platnej legislatívy nebolo zverejňovanie zmlúv

povinné... vzhľadom k čomu sa nepreukázalo, že by sa rektorka v súvislosti s danými

konaniam dopustila spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho

majetku alebo iného trestného činu...

Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344

, ktorého sa mala rektorka... dopustiť spolu s neznámym páchateľom tým,

že ako rektorka SZU... bolo preukázané na základe výsluchu rektorky SZU, vedúcej

pracovníčky oddelenia ľudských zdrojov a ďalších na vec sa

vzťahujúcich dôkazov, že bola identifikačná karta č. 00979 prevzatá

dňa 14. 09. 2010.... Identifikačnú kartu mala menovaná u seba až do dátumu jej odovzdania

opätovne na oddelenie ľudských zdrojov a to dňa 22. 09. 2011, kedy si prevzala

aj potvrdenie o skončení pracovného pomeru. Tento postup sa používa bežne u každého

zamestnanca... Uvedené potvrdenie o prevzatí identifikačnej karty pripravila pani

na požiadanie právneho zástupcu SZU v kópii na uvedené súdne

pojednávanie, pričom pred súdom predložila uvedené . Originál karty,

potvrdenie o prevzatí ako aj výstupného listu (potvrdenie o odovzdaní karty) predložila pani

vyšetrovateľovi pri výsluchu. Originál, ktorý menovaná predložila sa zhodoval

s fotokópiou, ktorú predložila ako dôkaz pred súdom v konaní

č. vedenom na OS BA III. Z uvedeného vyplýva, že daným konaním sa

rektorka SZU a ani ďalší neznámi páchatelia, ktorými by v tomto prípade mali byť

pracovníčka oddelenia ľudských zdrojov pani a

nedopustili trestného činu marenia spravodlivosti podľa ani žiadneho iného

trestného činu.»

Vo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa , ktorého sa mala dopustiť dekanka Fakulty

ošetrovateľstva a zdravotných odborných štúdií SZU „tým, že: ako dekanka FOZOŠ SZU

neoprávnene udelenými akademickými titulmi PhDr. zadovážila svojim absolventom

neoprávnený prospech, vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim zákonu

č. a prekročila svoju právomoc ustanovená “,

sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky uvádza, že bolo preukázané, že

«... SZU bolo priznané právo udeľovať akademické tituly v rigoróznom konaní rozhodnutím

č. CD 2009 35247/36781 sekr. zo dňa 7. 9. 2009 vydaného ministrom školstva SR...

O priznaní práva udeľovať konkrétny akademický titul po úspešnom vykonaní rigoróznej

skúšky sa nerozhoduje. SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy, po ktorých

absolvovaní sa udeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať

po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. Nakoľko mala

aj v minulosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa udeľuje titul

magister medzi nimi aj odbor Verejné zdravotníctvo, citované právo mala aj doteraz.

Podľa § 53 ods.9 prvá veta: „Absolventi študijných programov, ktorí získali titul

„magister“ alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonávať rigoróznu

skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získal

vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore“, a teda absolventi týchto

študijných programov mali a majú zo zákona právo vykonať rigoróznu skúšku v príslušných

alebo im príbuzných študijných odboroch aj na SZU. Z ustanovenia § 53 ods. 9 zákona

(resp. odseku 8 v znení účinnom do 31. 12. 2012) nevyplýva jednoznačne, aké konkrétne

akademické tituly má právo tá ktorá vysoká škola udeľovať, keď má priznané zodpovedajúce

právo podľa § 83 ods. 1 zákona. Zákon teda neurčoval aký titul majú získať absolventi

jednotlivých nelekárskych odborov po absolvovaní rigoróznej skúšky. Na SZU sa v

uvedenom období udeľoval po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore

Verejné zdravotníctvo titul RNDr. a v študijnom odbore Ošetrovateľstvo titul PhDr. a teda,

že uvedeným konaní a teda udeľovaním titulov úspešným absolventom rigorózneho konania

nedošlo dekankou FOZOŠ SZU k naplneniu trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa a ani žiadneho iného trestného činu.».

V záverečnej časti napadnutého uznesenia vyšetrovateľky sa uvádza:

„Opakovaným preskúmaním trestného oznámenia, vyhodnotením listinných dôkazov,

výsluchov podozrivých osôb a ďalších na vec sa vzťahujúcich dôkazov s poukazom na vyššie

uvedené neboli zistené formálne znaky žiadneho Trestného činu, na základe ktorých

by mohol byť vyslovený záver, že došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu. Formálne

znaky, t. j. znaky uvedené v zákone, sú obligatórnym znakom trestného činu, ktoré trestný

čin musí s poukazom na ustanovenie spĺňať. Ak tento znak chýba

nemožno hovoriť o trestnom čine.

V súvislosti s posudzovaným oznámením je na mieste konštatovať, že podľa zásady

voľného hodnotenia dôkazov upravenej v závažnosť, význam

a dôkaznú silu dôkazov hodnotia orgány činné v trestnom konaní a súd podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán. Ide o zásadu, ktorá sa uplatňuje vo všetkých štádiách

trestného konania a vzťahuje sa nielen na súd ale aj na orgány činné v trestnom konaní.

Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,

pravdivosti a vierohodnosti. Postup orgánov činných v trestnom konaní pri voľnom

hodnotení dôkazov a dôvodnosť vnútorného presvedčenia sú preskúmateľné nadriadeným

orgánom v odvolacom konaní, resp. v konaní o sťažnosti, a nesprávnosť vyhodnotenia

dôkazov môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

V danej veci je potrebné uviesť, že začať trestné stíhanie vo veci možno len vtedy,

ak zo skutočností uvedených v trestnom oznámení možno vyvodiť podozrenie zo spáchania

trestného činu a zároveň z trestného oznámenia možno vyvodiť konkrétne skutkové okolnosti

vyžadované ustanovením ...

Nakoľko v posudzovanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali začatie trestného stíhania a umožňovali uvedením nevyhnutných

skutočností postaviť skutok, ktorý by bolo možné subsumovať pod niektorú zo skutkových

podstát uvedených v osobitnej časti , bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného

poriadku trestnú vec odmietnuť.“

Uznesenie vyšetrovateľky o odmietnutí trestného oznámenia napadli sťažovatelia

sťažnosťami, pričom zároveň namietali zaujatosť vyšetrovateľky. O sťažnostiach

sťažovateľov rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn. z 13. augusta

2013 tak, že ich v časti týkajúcej sa väčšiny podozrení podľa § 193 ods. 1 písm. c)

ako nedôvodné zamietla a v časti týkajúcej sa skutkov kvalifikovaných

ako podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku podľa im vyhovela a v tejto súvislosti príslušnú časť

napadnutého uznesenia vyšetrovateľky zrušila a uložila vyšetrovateľke, aby vo veci znovu

konala a rozhodla.

V napadnutom uznesení okresnej prokuratúry sa vo vzťahu k podozreniu

zo spáchania trestných činov bývalým dekanom fakulty verejného zdravotníctva okrem

iného uvádza:

„... Vyšetrovateľ PZ rozhodol o odmietnutí trestného oznámenia na základe trestných

oznámení a ich príloh, zadovážených listinných dôkazov nachádzajúcich sa

vo vyšetrovacom spise, sťažností a ich príloh, ako aj doplnil dokazovanie v zmysle

usmernenia dozorovaného prokurátora. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že

ako bývalý dekan sa nedopustil konania, ktoré by

zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle

Z. z. o vysokých školách účinný v čase spáchania skutku... neriešil situáciu ako postupovať

v prípade, keď je študent prijatý bez splnenia predpísaných podmienok do druhého

magisterského stupňa štúdia...

K tvrdeniu oznamovateľov o skutočnosti, že v čase prijatia syna

tento už vedel, že je zvolený za budúceho dekana, a aj napriek tomu umožnil prijatie

svojho syna, uvádzam, že v danom čase nebolo v jeho kompetencii rozhodovať o prijatí

budúcich študentov... V danej relácii je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ktorá je

z hľadiska skúmania trestnoprávnej zodpovednosti relevantná, a to premlčanie trestného

stíhania podľa ... Z uvedeného vyplýva, že v čase kedy

malo dôjsť k spáchaniu skutku, neboli splnené zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by

zakladali trestnoprávnu zodpovednosť... Ohľadne skutku kedy mali byť prijatí 15 študenti,

do študijného odboru pre ktorý nespĺňali podmienky, uvádzam, že vyšetrovateľ PZ okrem

skúmania naplnenia zákonných znakov trestného činu, mal skúmať aj predpoklad na trestnú

zodpovednosť prípadného páchateľa a to tak, ako je uvedené vyššie. Zánik trestnosti činu,

pričom vzhľadom na skutočnosť, že k prijatiu študentov došlo k rokoch 2006/2007, trestnosť

činu, z ktorého je podozrivý bývalý dekan zanikla najneskôr posledným rozhodnutím

o prijatí v roku 2012...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v danej časti hodnotím uznesenie vyšetrovateľa

PZ ako vecne správne a z dôvodu nemožnosti vedenia trestného stíhania považujem

za nadbytočné hodnotiť prípadnú trestnoprávnu rovinu konania osoby podozrivej. Ohľadne

nezákonného udeľovania titulov uvádzam, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou

vyšetrovateľa PZ uvedenou v odôvodnení jej uznesenia o možnosti udeľovania sporných

titulov PhDr. a RNDr., nakoľko ako vyplýva zo zadovážených dôkazov, nebolo SZU

priznané rozhodnutím Ministerstva školstva SR zo dňa 07. 12. 2009 právo udeľovať vyššie

uvedené tituly. Na druhú stranu je potrebné uviesť, že akademický senát SZU schválil

v rámci študijného poriadku možnosť udeľovania titulov PhDr. a RNDr. pre absolventov

magisterského štúdia po vykonaní rigoróznej skúšky v súlade s ust. § 15 ods. 1 písm. b)

o vysokých školách, pričom tento bol riadne zaregistrovaný

Ministerstvom zdravotníctva SR podľa

o vysokých školách. Podľa , o vysokých školách

účinného v čase spáchania skutkov... V danej relácii teda vyvstala otázka, či SZU bolo

oprávnené udeľovať tituly v zmysle a

o vysokých školách účinného v čase udeľovania titulov, pričom je zrejmé, že sa jednalo

o legislatívnu medzeru, ktorá bola odstránená až novelou daného zákona. K naplneniu

skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

sa vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselným spôsobom, pričom

v konkrétnom prípade nie je možné vyvodiť úmysel v trestnoprávnej rovine konkrétneho

subjektu... Zároveň je potrebné uviesť, že k reparácii takéhoto pochybenia štátneho orgánu

však nie sú príslušné orgány činné v trestnom konaní, tak isto orgány činné v trestnom

konaní nie sú oprávnené odnímať tituly, ktoré boli získané v rozpore so zákonom.“

Vo vzťahu ku konaniu rektorky Slovenskej zdravotníckej univerzity sa v napadnutom

uznesení okresnej prokuratúry okrem iného uvádza:

„Ohľadne konania rektorky . uvádzam,

že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že rektorka svojim konaním

nenaplnila znaky prečinu ohovárania podľa . Trestného činu

ohovárania podľa , sa páchateľ dopustí, ak o inom oznámi

nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,

poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu inú vážnu

ujmu... Príspevok, ktorý bol uverejnený ako reakcia na televíznu reláciu, nemohol ohroziť

sociálny status oznamovateľky, nakoľko z neho nevyplývali skutočnosti, ktoré by mohli byť

subsumované pod danú skutkovú podstatu prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného

zákona...

Vyšetrovateľka PZ v rámci vykonaného dokazovania sa zamerala aj na skutočnosť,

či rektorka porušila svoje povinnosti tým, že zaradila

do 14. platovej triedy, bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Zo spisového materiálu

je zistiteľné, že označená osoba spĺňala kvalifikačné predpoklady v rozsahu potrebnom

na zaradenie do danej platovej triedy.

Ohľadne skutku zločinu marenia spravodlivosti podľa ...

Vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať tvrdenia oznamovateľky a to ani

vo forme podozrenia...“

V sumarizujúcej časti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného

uvádza:

„Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené bezdôvodne zasahovať do práv

a slobôd občanov, a teda nie sú ani oprávnené bez zjavných dôkazov začínať trestné

stíhanie a vznášať obvinenia osobám, ktoré iná osoba označí za páchateľov, pokiaľ nie je

dostatočne odôvodnený záver, že označená osoba spáchala trestný čin... Zásada

zdržanlivosti a primeranosti upravená v ust. , nadväzuje

na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov uvedenú v odseku 1 a zásadu prezumpcie

neviny. Zásada zdržanlivosti a primeranosti sa netýka len osoby obvineného, ale aj

ostatných osôb zúčastnených na trestnom konaní (poškodený, zúčastnená osoba, svedok,

znalec a pod.). Jej zmyslom je obmedziť zásahy do základných práv a slobôd

na najnevyhnutnejšiu mieru...

... Oznamovateľ má právo na podanie trestného oznámenia a orgány činné

v trestnom konaní majú následne povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak

posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného

činu je plne v ich kompetencii. Možno preto zhrnúť, že každý má zákonný nárok na to, aby

sa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili. Nikto však

nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave. Skutočnosť,

že vyšetrovateľ PZ nepostupoval v súlade s názormi a požiadavkami oznamovateľa

a nehodnotil zabezpečené dôkazy v zhode s poškodeným nemôže byť preto kasačným

dôvodom, t. j. dôvodom na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa PZ...

V ostatnej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ, proti ktorému boli podané zo strany

oznamovateľov sťažnosti som tieto vyhodnotil ako dôvodné a preto som rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej druhej časti tohto uznesenia. V ďalšom konaní bude potrebné, aby

vyšetrovateľ PZ doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom na jeho rozhodnutie. Nakoľko

však vykonanie ďalšieho dokazovania presahuje rámec ust. bude

potrebné, aby primárne rozhodol podľa a následne vykonával

doplnené dokazovanie, okrem iného aj zadovážením ďalších dôkazov od štátnych orgánov,

ktoré vykonávajú dozor v rámci ich zákonného zmocnenia.

K požiadavke oznamovateľov na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu uvádzam, že

v zmysle je možné umožniť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu len

osobám tam taxatívne uvedeným. Z dikcie daného zákonného ustanovenia vyplýva, že

nahliadať do vyšetrovacieho spisu je možné len po začatí trestného stíhania v zmysle § 199

... Keďže v danom prípade sa jedná o podozrenia z útokov na verejný

záujem chránený normami trestného práva, nemôže byť oznamovateľom priznané právo na

nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu z dôvodu, že sa nejedná o ochranu ich práv. Tak isto

je neprípustné, aby sa skrz trestné konanie zabezpečovali podklady pre civilné konania,

nakoľko by dochádzalo k zneužívaniu trestného konania na účely konaní, ktoré majú

súkromnoprávny základ...“

Keďže sťažovatelia považovali rozhodnutia vyšetrovateľky a okresnej prokuratúry

za nezákonné, domáhali sa podnetom na preskúmanie ich postupu krajskou prokuratúrou.

Krajská prokuratúra preskúmala podnet sťažovateľov a na tomto základe ho prípisom

sp. zn. z 11. novembra 2013 ako nedôvodný odložila bez prijatia ďalších

opatrení.

V odôvodnení napadnutého prípisu krajskej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„Na podklade Vášho podania zo dňa 06. 09. 2013... som po zaobstaraní na vec sa

vzťahujúceho spisového materiálu prokurátora č. a vyšetrovateľky PZ

ČVS: ORP 351/2 OVK tento preskúmala v zmysle

o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Z dostupného spisového materiálu zisťujem, že vyšetrovateľka 2. oddelenia

všeobecnej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava III uznesením

ČVS: ORP 351/2 OVK zo dňa 31. 05. 2013 v zmysle

odmietla v celom rozsahu vec Vášho trestného oznámenia...

Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III na podklade Vami

podanej sťažnosti uznesením sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013 rozhodol tak, že

v jeho prvej časti Vašu sťažnosť podanú proti rozhodnutiu vyšetrovateľky PZ zmysle § 193

ods. 1 písm. c) ako nedôvodnú zamietol; v časti druhej, týkajúcej sa potreby

prešetrenia podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. zodpovednou osobou v súvislosti s hospodárením

predmetnej verejnej vysokej školy v zmysle napadnuté

rozhodnutie vyšetrovateľky PZ zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie v zmysle § 199 ods. 1

..

Na podklade Vášho citovaného podania, doručeného priamo tunajšej prokuratúre

som po zaobstaraní na vec sa vzťahujúceho hore citovaného spisového materiálu tento

preskúmala, pričom som dospela k záveru, že vydané rozhodnutie dozorujúceho

prokurátora možno považovať za odôvodnené a zákonné...

K Vašej námietke súvisiacej s Vašou požiadavkou o nahliadnutie do vyšetrovacieho

spisu uvádzam že v postupe orgánov činných v trestnom konaní okresu Bratislava III v tejto

súvislosti som pochybenia nevzhliadla, pričom akceptujem zároveň stanovisko

vyšetrovateľky PZ a dozorujúceho prokurátora k odmietnutiu Vášho nahliadnutia do spisu

v pozícii oznamovateľov v štádiu pred začatím trestného stíhania, ktoré Vám bolo zaslané

či už prípisom vyšetrovateľky PZ zo dňa 15. 05. 2013 resp. vyjadrené dozorujúcim

prokurátorom v jeho rozhodnutí zo dňa 13. 08. 2013 rovnako ako aj pokiaľ ide o posúdenie

Vášho postavenia v danom trestnom konaní len v pozícii oznamovateľov. Taktiež

zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by ste v prebiehajúcom trestnom konaní boli

namietali zaujatosť vyšetrovateľky PZ.

Vzhľadom k uvedenému Váš podnet ako nedôvodný odkladám bez prijatia ďalších

opatrení.“

Na základe opakovaného podnetu sťažovateľov bol postup orgánov činných

v trestnom konaní preskúmaný generálnou prokuratúrou. Generálna prokuratúra prípisom

sp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 zo 16. januára 2014 sťažovateľom oznámila, že sa stotožnila

s rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej veci a tieto si osvojila,

a na tomto základe opakovaný podnet sťažovateľov odložila bez prijatia ďalších opatrení.

V odôvodnení napadnutého prípisu generálnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„Generálna prokuratúra SR na podklade Vášho podania zo dňa 03. 12. 2013

preskúmala vyšetrovací spis sp. zn. ORP 351/2 OVK , obsah dozorového spisu

Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. ako aj obsah dohľadového spisu

Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. .

Podanie zo dňa 03. 12. 2013 bolo z hľadiska obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného

poriadku) vyhodnotené ako opakovaný podnet podľa

o prokuratúre, ktorým sa domáhate na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 11. 11. 2013 pod sp. zn.

, ako aj postup a rozhodnutia vyšetrovateľa PZ, OR PZ Bratislava III vo

veci evidovanej pod sp. zn. ORP 351/2 OVK vrátane uznesenia zo dňa 31. 05.

2013 a uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn.

zo dňa 13. 08. 2013.

V podaní opakovane uvádzate rovnaké argumenty ako v predchádzajúcich

podaniach... Vyjadrujete nesúhlas so skutkovými zisteniami orgánov činných v trestnom

konaní pokiaľ bolo správne ustálené, že na postavenie dekana v zmysle § 23 odsek 1 zákona

č. pri vykonávaní samosprávnej pôsobnosti je nutné sa pozerať

ako na verejného činiteľa v zmysle , pričom vytýkate nezákonné

vykonávanie samosprávnych pôsobností podľa

podozrivými osobami dekanom , dekankou FO a ZOŠ a dekanky FVZ

. Rovnako napádate skutočnosť, že v konaní podozrivých osôb nebolo zistené

úmyselné aktívne konanie s cieľom rozhodovať v rozpore s v tom čase platnou právnou

úpravou. Namietate, že prokurátorka krajskej prokuratúry nereagovala na všetky Vaše

námietky, orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali možnosťou posúdenia konania

aj ako neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi použitím obrazovej podobizne

bez súhlasu . Vyjadrili ste taktiež výhrady k podozreniu z prečinu

ohovárania podľa v súvislosti s reakciou na zverejnenú televíznu

reláciu, či podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného

zákona v súvislosti s uvádzaným predložením identifikačnej karty zamestnanca, ktorá mala

byť sfalšovaná, súdu do konania o návrhu na neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Taktiež ste namietali, že prvotné rozhodnutie vyšetrovateľky PZ podľa § 197 odsek 1

písm. d/ (nesprávne ste uviedli podľa Trestného

poriadku) nebolo vydané v 30 dňovej lehote, keďže trestné oznámenie ste podali v podateľni

Generálnej prokuratúry SR dňa 08. 03. 2012 a uznesenie bolo vydané 31. 05. 2013.

Súčasne namietate, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali námietkou

zaujatosti voči vyšetrovateľke a rovnako nebolo možné, aby

nazrela do vyšetrovacieho spisu.

Generálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že Váš

opakovaný podnet nie je dôvodný.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 31. 05. 2013

sp. zn. ORP 351/2 OVK bolo podľa

odmietnuté Vaše oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestných činov

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a iné v súvislosti

s konaním podozrivých osôb tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľky

PZ preto, že vo veci nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197

odsek 2 .

Proti citovanému uzneseniu ste podali sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava III uznesením sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013 podľa

zamietol ako nedôvodnú v častiach podozrenia

zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

a iné a súčasne podľa ,

zrušil uznesenie vyšetrovateľky PZ v časti týkajúcej sa potreby prešetrenia podozrenia

zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správne cudzieho majetku podľa

, z ktorej je podozrivá zodpovedná osoba v súvislosti

s hospodárením predmetnej vysokej školy a vrátil jej vec na ďalšie konanie v zmysle § 199

odsek 1 .

Následne vec preskúmala Krajská prokuratúra v Bratislava, ktorá Váš podnet dňa

11. 11. 2013 pod sp. zn. ako nedôvodný odložila. V tejto súvislosti

je potrebné konštatovať skutočnosť, že podnet nebol vybavený v zákonom stanovenej lehote

60 dní ( o prokuratúre v úplnom znení) nemá vplyv

na vecnú správnosť rozhodnutia krajskej prokuratúry, keďže sa jedná len o poriadkovú

lehotu.

Generálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje,

že si v celom rozsahu osvojila vyššie citované rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní, ako vecne správne, vydané v súlade so zákonom na podklade úplne zisteného stavu

veci, pričom na ich podrobné písomné odôvodnenie v podrobnostiach poukazujem.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že popísané konanie dekana nebolo spôsobilé

naplniť zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

, nakoľko zákon účinný v čase spáchania skutku (

o vysokých školách) ani študijný poriadok ani skúšobný poriadku Slovenskej zdravotníckej

univerzity neriešil situáciu ako postupovať v prípade, keď bol študent prijatý bez splnenia

predpísaných podmienok do II. stupňa magisterského štúdia. Teda pokiaľ bol takýto študent

už na štúdium prijatý predchádzajúcim vedením, dekan reálne nemal žiadne oprávnenie

rozhodnúť o jeho vylúčení zo štúdia. Správne sú taktiež právne úvahy prokurátora

o premlčaní trestného stíhania uvedené na strane 7 uznesenia sp. zn.

a zodpovedajú zisteným skutočnostiam.

K naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa podľa sa vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselným

spôsobom, pričom v konkrétnom prípade nie je možné vyvodiť úmysel v trestnoprávnej

rovine konkrétneho subjektu, ktorý konal na základe schváleného a riadne registrovaného

študijného poriadku, pričom z jednotlivých odsekov o vysokých

školách, tak ako sú uvedené vyššie je možné vyvodiť záver, že ak ministerstvo zaregistrovalo

vnútorný predpis, tento je možné považovať za predpis, ktorý je v súlade so zákonom,

resp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň je potrebné uviesť, že

k reparácii takéhoto pochybenia štátneho orgánu však nie sú príslušné orgány činné

v trestnom konaní, tak isto orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené odnímať tituly,

ktoré boli získané v rozpore so zákonom.

Navyše z takto ustáleného skutkového deja je zrejmé, že okrem úmyselného zavinenia

v rámci činnosti príslušného orgánu absentuje aj prvok moci a rozhodovania, ktoré sú

nevyhnutnou súčasťou (zložkou) pri posudzovaní podozrenia z trestného činu podľa § 326

.

Vo vzťahu k trestnému činu ohovárania podľa je potrebné

konštatovať, že odvysielaný príspevok, ktorý bol uverejnený v televíznej relácii nemohol

ohroziť samostatne postavenie oznamovateľky a teda neboli naplnené zákonné znaky

trestného činu podľa , pričom oznamovateľka ani nebola menovaná.

Vo vzťahu k podozreniu zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného

zákona sa nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať tvrdenia oznamovateľky, pričom by

malo ísť o dôkaz rozhodujúci, teda taký, ktorý má mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Pokiaľ sa týka námietky ohľadne nahliadnutia do spisu Vašimi osobami v procesnom

postavení oznamovateľky plne súhlasím s postupom tak vyšetrovateľky ako aj prokurátora,

ktorý bol plne v súlade s ustanovením a nasledujúce,

pričom o týchto skutočnostiach Vás vyšetrovateľka OPZ informovala prípisom zo dňa

15. 05. 2013 ako aj dozorujúci prokurátor v rozhodnutí zo dňa 13. 08. 2013 na č. l. 10

uznesenia sp. zn. . Rovnako nebolo zo spisového materiálu zistené, že by ste

v jeho priebehu namietali zaujatosť vyšetrovateľky PZ.“

Sťažovatelia tvrdia, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali

(resp. nedostatočne zoberali) viacerými podozreniami zo spáchania trestných činov, ktoré

boli obsiahnuté v ich trestnom oznámení, súvisiacimi s dianím na Slovenskej zdravotníckej

univerzite v Bratislave, čím malo dôjsť k neprípustnému zásahu do ich základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , resp. práva podľa

dohovoru.

Taktiež namietajú, že orgány činné v trestnom konaní sa nijakým spôsobom

nevysporiadali s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesli v priebehu konania proti

vyšetrovateľke, v dôsledku čoho malo taktiež dôjsť k neprípustnému zásahu do ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa čl.

8 dohovoru je v sťažnosti odôvodnené najmä takto:

„Nevyšetrenie podozrenia na trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými

údajmi podľa rektorkou p. neoprávneným ukladaním

obrazovej podoby sťažovateľky na identifikačnú kartu sťažovateľky, jej používaním

na identifikačnej karte sťažovateľky a jej sprístupnením Okresnému súdu Bratislava III

bez akýchkoľvek súvislostí po skončení jej pracovného pomeru na SZU je, podľa nášho

názoru, keďže toto podozrenie podporené právne relevantnými argumentmi bolo orgánmi

činnými v trestnom konaní aj orgánmi prokuratúry úplne prehliadnuté, je okrem porušenia

práva oboch sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu, najmä porušením práva

sťažovateľky na nedotknuteľnosť osoby a ochranu jej súkromia podľa

a na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8

ods. 1 dohovoru. Naše právne relevantné argumenty neboli označené ani za nerelevantné.“

Sťažovatelia namietajú nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní,

ktoré im neumožnili nazrieť do vyšetrovacieho spisu, pričom poukazujú na to,

že sťažovateľka sa v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného

nakladania s osobnými údajmi cíti byť nielen oznamovateľkou, ale najmä poškodenou.

V tejto súvislosti malo podľa sťažovateľov dôjsť k porušeniu ich základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru, vo vzťahu k sťažovateľke

aj k porušeniu základného práva na rovnosť v konaní podľa a tiež

k porušeniu .

Sťažovatelia argumentujú, že «Rozhodnutím a odôvodnením okresného prokurátora

na 7. a 8. strane opakovaného uznesenia potvrdeného rozhodnutím orgánov prokuratúry

k udeľovaniu akademických titulov Mgr. na FVZ a k porušeniu § 53 ods. 8 zákona

o vysokých školách v znení platnom do 31. decembra 2012 udeľovaním akademických

titulov RNDr. a PhDr. na FVZ a FOaZOŠ, bolo podľa nášho názoru porušené naše právo

na súdnu a inú právnu ochranu.

... Týmto postupom orgánov prokuratúry nebol zabezpečený, podľa nášho názoru,

objektívny postup orgánu verejnej moci, ktorý sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

... V záveroch, ktorými orgány činné v trestnom konaní a orgány prokuratúry naše

podozrenia označili za nedôvodné, a ktorými potvrdili zákonnosť skutkov prijímania

študentov do magisterského štúdia v študijnom programe „Verejné zdravotníctvo“

z nepríbuzných študijných programov ( a 15 anonymných študentov)

a z nepríslušných študijných programov ( ) na FVZ, ako aj udeľovania

akademických titulov RNDr. a PhDr. Na FVZ v rokoch 2006 až 2010 počas dekanovania

bývalého dekana a súčasnej dekanky (FVZ) od roku 2010,

ako aj udeľovania akademického titulu PhDr. bývalou dekankou a súčasnou

dekankou na FOaZOŠ, absentuje úvaha aj objektívne limity zo strany orgánov

právnej ochrany a judikatúra ústavného súdu takýto postup označuje za svojvôľu.

Absentuje aj to podstatné – ústavne súladný výklad aplikovaného § 56 ods. 2

v spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách v znení platnom do 31. decembra

2012, z čoho vyplýva, že nedošlo ani k reálnemu poskytnutiu inej právnej ochrany.

Z uvedeného následne vyplýva, že uvedeným postupom bolo porušené naše právo na

súdnu a inú právnu ochranu.».

Sťažovatelia taktiež namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo dôjsť postupom

vyšetrovateľky, ktorá nevybavila ich trestné oznámenie v 30 dňovej lehote „bez reálneho

a opodstatneného dôvodu, keď vyšetrovateľka na vydanie prvého uznesenia potrebovala

7 mesiacov, pričom v tomto čase si dala predložiť len listinné dôkazy, a nevybavenie našej

sťažnosti proti jej prvému uzneseniu v 30 dňovej lehote po tom, ako okresný prokurátor

zrušil uznesenie vyšetrovateľky dňa 25. januára 2013 a vyšetrovateľka vydala opakované

uznesenie až dňa 31. mája 2013 (doručené 10. júna 2013, resp. 21. júna 2013)“, a tiež

postupom krajskej prokuratúry, ktorá podnet sťažovateľov na preskúmanie postupu vybavila

až po uplynutí dvoch mesiacov od jeho podania, čo konštatovala aj generálna prokuratúra

v napadnutom prípise.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a rozhodnutiami orgánov činných

v trestnom konaní a orgánov prokuratúry bolo porušené.

Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupmi a rozhodnutiami orgánov činných

v trestnom konaní a orgánov prokuratúry bolo porušené.

Základné právo sťažovateľky na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16

ods. 1 a na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 dohovoru bolo porušené.

Právo sťažovateľov na právnu pomoc v konaní pred inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3

bolo porušené.

Právo sťažovateľov na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb

podľa bolo porušené.

Ukladá sa vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III považovať

sťažovateľku za poškodenú v konaní vo veci neoprávneného nakladania s jej osobnými

údajmi.

Zrušuje sa

a) uznesenie vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III v konaní

č. ORP 351/2 OVK zo dňa 31. mája 2013,

b) uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III

v konaní č. zo dňa 13. augusta 2013,

c) rozhodnutie prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava

v konaní č. Kn 263/12 11 zo dňa 11. novembra 2013,

d) rozhodnutie prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní č. IV/1 Gn 501/12/1000 10 zo dňa 16. januára 2014

a vracia na ďalšie konanie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva vzhľadom na dĺžku vyšetrovania, predmet

vyšetrovania a zhodnotenie aktivít orgánov činných v trestnom konaní a orgánov

prokuratúry, ako aj aplikáciu zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom

pre ľudské práva finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 2 500 eur a sťažovateľke aj

s ohľadom na porušenie jej práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16

ods. 1 a na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 dohovoru, vo výške 3 500 eur, ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky povinná vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva advokátovi sťažovateľov náhradu trov

právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv

a slobôd podľa a práv podľa dohovoru napadnutým uznesením vyšetrovateľky,

napadnutým uznesením okresnej prokuratúry a napadnutým prípisom krajskej

prokuratúry, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje,

že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená

na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu (m. m. , , , ).

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú

osobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí

rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi

verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovatelia mali právo podať proti napadnutému uzneseniu vyšetrovateľky sťažnosť

(čo aj využili), o ktorej bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra.

Právomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľov v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu. Rovnako právomoc krajskej prokuratúry preskúmať

v konaní o podnete napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ako aj napadnuté uznesenie

vyšetrovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu. Napokon právomoc generálnej

prokuratúry preskúmať v konaní o opakovanom podnete postup krajskej prokuratúry

pri vybavovaní podnetu sťažovateľov v predmetnej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv

a slobôd podľa a práv podľa dohovoru napadnutým prípisom generálnej

prokuratúry a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Sťažovatelia tvrdia, že napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu nimi označených základných práv

podľa a práv podľa dohovoru. Generálna prokuratúra napadnutým prípisom odložila

opakovaný podnet sťažovateľov, ktorým namietali predchádzajúci postup a rozhodnutia

vyšetrovateľky a okresnej prokuratúry súvisiaci s ich trestnými oznámeniami, ako aj prípis

krajskej prokuratúry, ktorým bol odložený ich podnet smerujúci proti rozhodnutiam

vyšetrovateľky a okresnej prokuratúry.

Z napadnutého prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej

prokuratúry po preskúmaní príslušnej spisovej dokumentácie (vyšetrovacieho spisu,

dozorového spisu okresnej prokuratúry a dohľadového spisu krajskej prokuratúry) podanie

sťažovateľov, ktoré kvalifikoval ako opakovaný podnet, odložil „bez prijatia ďalších

opatrení“ s upozornením, že prípadné ďalšie podania sťažovateľov „Budú vybavené len

pokiaľ budú obsahovať nové skutočnosti (

o prokuratúre).“.

V nadväznosti na námietky sťažovateľov ústavný súd v súlade so svoju ustálenou

judikatúrou konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory iných orgánov verejnej moci, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či náležite zistili skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo svojich zistení vyvodili. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(m. m. , , , , ).

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu aj právny názor, v zmysle ktorého

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa , ktorého

porušenie sťažovatelia primárne namietajú, je právo dotknutej osoby (v posudzovanej veci

právo sťažovateľov) požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry,

či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2

o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom

sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom, zaoberať a o jeho vybavení dotknutú

osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva sťažovateľov (ako ani ďalších práv, ktorých

porušenie namietajú) nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry ich podnetu, resp.

opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , , ,

), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno

považovať samu osebe skutočnosť, že generálna prokuratúra opakovanému

podnetu sťažovateľov podľa ich predstáv nevyhovela (napr. , ,

atď.).

Poukazujúc na citované časti napadnutého prípisu generálnej prokuratúry,

ako aj napadnutého prípisu krajskej prokuratúry a napadnutých rozhodnutí vyšetrovateľky

a okresnej prokuratúry, ústavný súd po preskúmaní dokumentácie priloženej sťažovateľmi

k sťažnosti konštatuje, že sťažovateľmi označené orgány činné v trestnom konaní venovali

vybavovaniu trestného oznámenia sťažovateľov, ako aj ich ďalších podaní primeranú

pozornosť a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovali na všetky ich kľúčové námietky.

Táto skutočnosť sama osebe vzhľadom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu zakladá

dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

Nad rámec tohto predbežného záveru ústavný súd v súvislosti so skutočnosťou,

že sťažovatelia namietajú aj porušenie svojich práv podľa dohovoru, konštatuje, že

v minulosti už viackrát vyslovil, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách

dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“). Z judikatúry ESĽP okrem iného vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je vôbec

aplikovateľný na poškodeného v trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným

poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa

(Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1).

Z judikatúry ESĽP zároveň vyplýva, že čl. 6 je v zásade aplikovateľný, pokiaľ sa poškodený

k trestnému konaniu pripojí s cieľom získať náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom

spôsobená. Namietať porušenie práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru nebude môcť

ten poškodený, ktorý sa trestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť k odsúdeniu

obvineného (Corbu proti Rumunsku, rozhodnutie z 31. 3. 2009, č. 27396/04, body 30  33).

Citované právne závery ESĽP vzťahujúce sa na osoby poškodené v trestnom konaní

sa uplatnením výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus (úsudok od väčšieho

k menšiemu) o to viac vzťahujú na oznamovateľov trestných činov, ktorí nie sú v postavení

poškodených. V prípade sťažovateľov (ktorí v posudzovanej veci majú postavenie

oznamovateľov podozrení zo spáchania trestných činov) väčšina podozrení vyslovených

v ich trestných oznámeniach nesmeruje k ochrane ich individuálnych práv, ale k ochrane

verejného záujmu (záujmov) prostredníctvom noriem trestného práva. Z hľadiska

posudzovania veci sťažovateľov je podstatná aj skutočnosť, že trestné oznámenia

sťažovateľov boli uznesením vyšetrovateľky odmietnuté bez toho, aby vo veci bolo

vznesené obvinenie konkrétnej osobe, čo tvorí ďalšiu prekážku toho, aby mohlo byť

ich postavenie v posudzovanej veci kvalifikované ako postavenie poškodených.

Sťažovatelia v postavení oznamovateľov podali 8. marca 2012 trestné oznámenie

o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,

trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a trestného činu

podvodu „na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave“, pričom toto následne

rozšírili o ďalšie podozrenia súvisiace s nezákonným obsadzovaním skúšobných komisií,

s trestným činom marenia spravodlivosti a trestným činom neoprávneného nakladania

s osobnými údajmi, s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku

a s trestným činom podvodu. Išlo o celý rad podozrení, pričom vo vzťahu k väčšine z nich

sťažovatelia ani netvrdia, že by mali mať postavenie poškodených (tento záver nepochybne

vyplýva aj z obsahu sťažovateľmi popísaných skutkov týkajúcich sa diania na Slovenskej

zdravotníckej univerzite v Bratislave). Jedinú výnimku z tohto hľadiska predstavuje len

vyslovenie podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými

údajmi, vo vzťahu ku ktorému sa sťažovateľka „uchádzala“ o priznanie postavenia

poškodenej. Sťažovateľka netvrdí, že k porušeniu jej práva na ochranu súkromia podľa čl. 16

ods. 1 a podľa dohovoru došlo postupom a rozhodnutiami orgánov činných

v trestnom konaní, ale konaním rektorky spočívajúcim v „neoprávnenom ukladaní

obrazovej podoby sťažovateľky na identifikačnú kartu sťažovateľky, jej používaním

na identifikačnej karte sťažovateľky a jej sprístupnením Okresnému súdu Bratislava III“.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že o právnu ochranu ako osoby

poškodenej trestným činom by sa sťažovateľka mohla domáhať len vtedy, ak by rektorke

bolo vznesené obvinenie za tento skutok, čo sa však nestalo. Ústavný súd v tejto súvislosti

navyše konštatuje, že trestnoprávna ochrana nie je jedinou formou právnej ochrany, ktorej

sa sťažovateľka mohla v súvislosti s konaním rektorky domáhať.

Uvedené skutočnosti len potvrdzujú už vyslovený predbežný záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľov, keďže medzi obsahom nimi označených

základných práv a slobôd podľa a práv podľa dohovoru a napadnutým prípisom

generálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich

porušení.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov

v časti smerujúcej proti napadnutému prípisu generálnej prokuratúry a postupu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015