Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 403/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. augusta 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Na Okresný súd Žilina som podala podanie: „Návrh na rozvod manželstva a

úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode“ zo dňa 30.

08. 2013 (ďalej len Rozvod manželstva)... a podanie: „Návrh na nariadenie predbežného

opatrenia“ zo dňa 02. 09. 2015..., ktorým som žiadala zveriť maloleté deti

... a ... na čas do rozhodnutia vo veci samej do mojej starostlivosti.

Taktiež som podala podanie: „Návrh na určenie vyživovacej povinnosti manžela pre

manželku“ zo dňa 02. 09. 2013... O mojich návrhoch na predbežné opatrenia okresný súd

rozhodol síce nie podľa mojich predstáv, ale rozhodol. Čo sa týka konania o mojom návrhu

na rozvod manželstva, tak musím konštatovať, že okresný súd vo veci samej vytýčil iba dve

pojednávania (11. 02. 2014 a 26. 09. 2014), čo považujem za príliš málo za dva roky

konania. Pričom poukazujem na to, že pojednávanie vytýčené na dňa 11. 02. 2014 bolo

odporcom a jeho právnou zástupkyňou zmarené, pretože tá poslala na pojednávanie

koncipientku, ktorá prišla a predložila sudcovi PN odporcu, dokonca bez pečiatky lekára

a zároveň ospravedlnila advokátku, že pojednáva v inej veci na Okresnom súde Žilina.

Uvedené pojednávanie zákonný sudca odročil na neurčito a to napriek tomu, že ho moja

právna zástupkyňa žiadala aby pojednávanie odročil na konkrétny termín, sudca

bez zdôvodnenia zotrval na odročení termínu pojednávania na neurčito. ...

Z dôvodu nesprávneho postupu súdu, ale aj z dôvodu prieťahov v konaní som podala

podanie: „Sťažnosť na postup Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn.

“ zo dňa 22. 04. 2015..., ktorou som sa u predsedu okresného súdu domáhala

zjednania nápravy v predmetnom konaní a odstránenia prieťahov v konaní. V uvedenej

Sťažnosti som podrobne vytkla vady konania a prieťahy v konaní, ktoré urobil Okresný súd

Žilina v konaní s ktorými sa v celom rozsahu stotožňujem, preto ich nebudem

opakovať.

Na moju sťažnosť odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu Žilina

JUDr. Panáková, ktorá vyhodnotila moju sťažnosť v liste: „Vyjadrenie k sťažnosti

na prieťahy v konaní“ zo dňa 23. 06. 2015, sp. zn. ..., ktorú vyhodnotila,

že je nedôvodná, nakoľko zo spisu je zrejme, že vo veci sa priebežne koná a vykonávajú sa

procesné úkony v rámci prípravy pojednávania. Ďalej uviedla: „O jednom z 5 návrhov bolo

rozhodnuté a voči tomu bolo podané odvolanie a je na zvážení zákonného sudcu o ďalšom

postupe, keďže bolo podané odvolanie a je nutné nariadiť pojednávanie aj vo veci návrhu

na rozvod. Podľa uvedenia sudcu pojednávanie vo veci rozvodu vzhľadom na ďalšie

skutočnosti v danej veci bude nariadené najskôr v 11/2015 12/2015.“

Z uvedeného vyplýva, že zákonný sudca má vo vedení okresného súdu podporu,

pretože ak by tomu tak nebolo, tak by podpredsedníčka Okresného súdu Žilina prijala

opatrenia na odstránenia prieťahov v konaní. Predsa podpredsedníčka Okresného súdu

Žilina JUDr. Gabriela Panáková veľmi dobre vie, že procesné úkony nie sú dôvodom, aby

súd vo veci samej nekonal. ...

V konaní na rozvod manželstva, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn.

, ktoré bolo začaté dňom podania návrhu, t. j. 03. 09. 2013 bolo prvé

pojednávanie dňa 11. 02. 2014, ktoré bolo zmarené, t. j. po viac ako 5 mesiacoch. Druhé

pojednávanie dňa 26. 09. 2014, t. j. po 8 mesiacoch od predchádzajúceho pojednávania. ...

Ústavnému súdu Slovenskej republiky dávam do pozornosti to, že som

prostredníctvom mojej právnej zástupkyne podala na Okresnom súde Žilina podanie:

„Žiadosť navrhovateľky o nariadenie termínu pojednávania“ zo dňa 16. 12. 2014 ...

Zdôrazňujem, že za necelé dva roky okresný súd nerozhodol o zverení maloletých

detí do výchovy jednému z rodičov, čo mi robí rôzne problémy na Úrade práce sociálnych

vecí a rodiny, pretože z uvedených dôvodov mi nechceli vyplácať materský príspevok a

rodinné prídavky na maloleté detí. Taktiež vôbec nerozhodol o mojom návrhu na rozvod

manželstva.

Tým, že okresný súd vo veci samej nekoná vzniká riziko, že mi

(manžel) niečo vážne urobí a mojím deťom a mne zničí zdravie a psychiku. ...

Postupom okresného súdu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla sťažovateľke značná

škoda, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že sťažovateľka nemá z čoho žiť, pretože

jej mesačný príjem je vo výške 150, EUR + 50 € zameškané výživné (výživné nerozvedenej

manželky), výživné otca na mal. Samuela... vo výške 50, EUR, výživné otca na mal.

... vo výške 35, EUR mesačne + rodinné prídavky vo výške 47 €, čo je spolu:

332 €. Príjem otca mal. detí podstatne vyšší, ako môj príjem a príjem našich detí.

Za necelé dva roky od podania predmetného návrhu na okresný súd vo veci samej,

súd vôbec nerozhodol. Za rok a pol bolo iba jedno pojednávanie čo je príliš málo na tak

jednoduchú vec. ...

Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala

plynúť dňom 03. 09. 2013, t. j. podaním predmetného návrhu na Okresný súd Žilina, nie je

do dnešného dňa právoplatne skončené, naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný

právoplatný rozsudok, ani žiadny rozsudok, tak celé súdne konanie trvá dva roky,

čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľky, ktorý sa týka aj existencie

prežitia jej, ale predovšetkým jej mal. detí a ich bývania, čím dochádza k porušeniu

jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR), ako

aj na spravodlivé súdne rozhodnutie a SR), pretože v danom

prípade je potrebné uprednostniť blaho maloletých detí pred ostatným.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných

prieťahov upravenej v a SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov. ...

Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6000, €..., ktoré

je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu. ...

Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré

je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na jeho účet..., a to do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

sa začalo 3. septembra 2013, keď bol okresnému súdu doručený návrh

sťažovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv

a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Okresný súd uzneseniami

z 3. októbra 2013 rozhodol o návrhu sťažovateľky na predbežné opatrenie podanom

4. septembra 2013 a ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka. Prvé pojednávanie

vo veci bolo nariadené na 11. február 2014, ktoré bolo odročené bez prerokovania veci

z dôvodu ospravedlnenia sa odporcu pre práceneschopnosť a jeho právnej zástupkyne.

O ďalšom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia podanom

5. marca 2014 rozhodol okresný súd uznesením z 3. apríla 2014. Druhé pojednávanie

vo veci bolo okresným súdom nariadené na 26. september 2014, na ktorom bola vec

prerokovaná a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd v posudzovanom konaní

vedenom pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode predbežnými opatreniami rozhodol o úprave

styku otca (odporcu) s maloletými deťmi a o jeho vyživovacej povinnosti k deťom.

Predmetom samostatného konania je úprava práv a povinností rodičov (sťažovateľky

a odporcu) k maloletým deťom na čas do rozvodu ich manželstva, a to na základe návrhu

sťažovateľky doručeného okresnému súdu 16. decembra 2014.

Podľa sťažovateľky postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

15 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom

na čas po rozvode sa vyznačuje takými prieťahmi, ktoré zakladajú porušenie ňou

označených práv ( a a dohovoru).

Podľa sťažovateľky nebola uspokojivým spôsobom vybavená jej sťažnosť na prieťahy

v konaní podaná predsedovi okresného súdu 23. apríla 2015, keď túto podpredsedníčka

okresného súdu v liste sp. zn. z 23. júna 2015 vybavila ako nedôvodnú

s tým, že podľa vyjadrenia zákonného sudcu „pojednávanie vo veci rozvodu vzhľadom na

ďalšie skutočnosti v danej veci bude nariadené najskôr v 11/2015 12/2015“.

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku

konania v trvaní dvoch rokov a úkony okresného súdu sa nevyznačuje prieťahmi takej

intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd prihliadol na to, že nariadenie pojednávania vo veci podľa vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu možno očakávať v novembri a decembri 2015. Vzhľadom

na to, že sťažovateľka odôvodňovala ujmu na svojich právach v dôsledku prieťahov

v namietanom konaní najmä v príčinnej súvislosti s neusporiadanosťou práv a povinností

rodičov k maloletým deťom meritórnym súdnym rozhodnutím, ústavný súd prihliadol

na skutočnosti, že meritórne riešenie sporných práv a povinností rodičov k maloletým

deťom, pokiaľ manželstvo rodičov nie je rozvedené, je predmetom samostatného súdneho

konania, ktoré nebolo predmetom posudzovanej sťažnosti sťažovateľky podanej ústavnému

súdu 28. augusta 2015. Zároveň je nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu

bez meritórneho rozhodnutia vo veci intenzitu prieťahov bude zvyšovať, a tým môže

prispievať k reálnej možnosti porušenia práv účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľkou namietanými

prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia základného práva

sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka odôvodňovala prieťahmi

v postupe okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky v odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015