Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 420/2015
PDF · 370.31 KB
No categories available
I. ÚS 420/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného JUDr. Petrom Malachovským, Partizánov 760, Likavka, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 874/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 874/2012.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení povinného
v exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 874/2012 namieta
prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 2 Er 874/2012 po tom, ako okresný súd uznesením
č. k. 2 Er 874/2012 51 z 25. februára 2013 exekúciu pre vymoženie výživného
s príslušenstvom zastavil s tým, že o trovách exekúcie a trovách účastníkov konania
rozhodne samostatným uznesením.
Ako ďalej uviedol, okresný súd „... k dnešnému dňu, po uplynutí 2,5 roka... nevydal
uznesenie, v ktorom by rozhodol o trovách účastníkov konania...
Sťažovateľ... podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky proti exekúcii
z dôvodu, že táto exekúcia nie je dôvodná, nakoľko pohľadávka, ktorú oprávnený uplatňoval
v exekúcii bola zaplatená, čím dlh pred podaním návrhu na exekúciu zanikol splnením
podľa ust. § 559 OZ. Povinný v námietkach navrhol, aby Okresný súd Ružomberok zastavil
exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Dňa 11.01.2013 oprávnený
zobral návrh na vykonanie exekúcie č. EX 2497/2012 v celom rozsahu späť. V námietkach
proti exekúcii č. EX 2497/2012 sťažovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 199,56
€ účelne vynaložené na obranu práv povinného. Okresný súd Ružomberok porušil ust. § 151
ods. 3 OSP.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal na
ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Ružomberok v konaní pod sp. zn. č. k. 2 Er 874/2012 porušil
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €,
(slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Ružomberok povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Ružomberok je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Malachovského, advokáta,
Advokátska kancelária sídlo 034 95 Likavka č. 760, do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu. Predbežné trovy sú v sume 296,44 € (2 úkony po 139,83 eur, 2 x paušálna
náhrada po 8,39 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Er 874/2012 tým, že od času zastavenia exekúcie uznesením č. k. 2 Er 874/2012 51
z 25. februára 2013 do času podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa nerozhodol
samostatným uznesením o trovách exekúcie a i trovách účastníkov konania.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný
súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj
postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak
„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02,
I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovil
porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).
12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
13. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdom
bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany
exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť
vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Až
pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
14. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 874/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv
sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
16. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd v závere poznamenáva, že
vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahy
v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 874/2012 podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a rovnako ústavnému súdu nepreukázal,
že by túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o
ústavnom súde).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety
druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je
povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho
odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti
zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie
nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám
dôsledky.“.
17. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného
súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015