Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 420/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného JUDr. Petrom Malachovským, Partizánov 760, Likavka, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení povinného

v exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. namieta

prieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. po tom, ako okresný súd uznesením

č. k. z 25. februára 2013 exekúciu pre vymoženie výživného

s príslušenstvom zastavil s tým, že o trovách exekúcie a trovách účastníkov konania

rozhodne samostatným uznesením.

Ako ďalej uviedol, okresný súd „... k dnešnému dňu, po uplynutí 2,5 roka... nevydal

uznesenie, v ktorom by rozhodol o trovách účastníkov konania...

Sťažovateľ... podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky proti exekúcii

z dôvodu, že táto exekúcia nie je dôvodná, nakoľko pohľadávka, ktorú oprávnený uplatňoval

v exekúcii bola zaplatená, čím dlh pred podaním návrhu na exekúciu zanikol splnením

podľa ust. . Povinný v námietkach navrhol, aby Okresný súd Ružomberok zastavil

exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Dňa 11.01.2013 oprávnený

zobral návrh na vykonanie exekúcie č. EX 2497/2012 v celom rozsahu späť. V námietkach

proti exekúcii č. EX 2497/2012 sťažovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 199,56

€ účelne vynaložené na obranu práv povinného. Okresný súd Ružomberok porušil ust. § 151

ods. 3 .“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal na

ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Ružomberok v konaní pod sp. zn. č. k. porušil

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €,

(slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Ružomberok povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Ružomberok je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia

k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Malachovského, advokáta,

Advokátska kancelária sídlo 034 95 Likavka č. 760, do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu. Predbežné trovy sú v sume 296,44 € (2 úkony po 139,83 eur, 2 x paušálna

náhrada po 8,39 eur podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov).“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

tým, že od času zastavenia exekúcie uznesením č. k.

z 25. februára 2013 do času podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa nerozhodol

samostatným uznesením o trovách exekúcie a i trovách účastníkov konania.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , , , ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle ( dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , ).

12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku .

13. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdom

bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany

exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť

vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru. Až

pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

14. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv

sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

16. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd v závere poznamenáva, že

vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a rovnako ústavnému súdu nepreukázal,

že by túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

17. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného

súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015