Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 344/2017
PDF · 112.22 KB
No categories available
I. ÚS 344/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť a
, obaja bytom , zastúpených advokátom
Mgr. Michalom Zemanom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, Medená 18, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 72/2012 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 626/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2017
doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 72/2012
a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Co 626/2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že k porušovaniu označených práv
sťažovateľov (bod 1) malo dochádzať postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie sumy
10 842, 01 € s prísl., ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. 11 C 72/2012 z 10. apríla 2014,
a postupom krajského súdu, ktorému bola vec po odvolaní predložená 18. augusta 2014.
3. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v sťažnosti opisujú údajný
prieťahový procesný postup okresného súdu v uvedenom konaní a ich výhrady súčasne
smerujú k tomu, že krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku až po 32 mesiacoch
od predloženia veci, t. j. 19. apríla 2017, čím podľa nich dochádza k zásahu do ich
označených práv (na postup krajského súdu podali aj sťažnosť na zbytočné prieťahy
6. apríla 2017, na ktorú im odpovedal podpredseda krajského súdu prípisom
z 25. apríla 2017 v tom zmysle, že ich sťažnosť nie je dôvodná, pozn.).
4. Sťažovatelia v závere (v petite) sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 11 C 72/2012
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 626/2014 porušené bolo,
a prikázal krajskému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Súčasne sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenie spoločne
a nerozdielne v sume 6 000 € a tiež náhrady trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) si ústavný súd osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu
a krajského súdu v označených konaniach došlo k porušeniu ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
a z dôvodov uvedených v bode 3.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
11. Na základe skutočností uvedených sťažovateľmi v sťažnosti, ako aj
z vlastných zistení ústavného súdu (dopytom na okresnom súde) nemožno považovať
namietaný postup okresného súdu a ani krajského súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä
vzhľadom na aktuálny stav veci kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“. Okresný súd vo veci
samej rozsudkom rozhodol dávno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (10. apríla
2014), a teda v danej etape konania už nemohol ovplyvniť jeho priebeh a ani porušiť
základné práva sťažovateľov v bode 1. Vydaním prvostupňového rozhodnutia (dokonca
v ich prospech) vykonal okresný súd všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu
právnej istoty sťažovateľov a svoju úlohu v tomto smere napokon splnil aj krajský súd,
ktorý taktiež rozhodol o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu už
19. apríla 2017, o čom sa sťažovatelia dozvedeli z odpovede podpredsedu krajského súdu
(bod 3). Okresný súd 2. júna 2017 odoslal sťažovateľom potvrdzujúce rozhodnutie
krajského súdu, čiže v tejto veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (8. jún 2017) už
nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom, ako to tvrdia sťažovatelia.
12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06,
I. ÚS 420/2015) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2
listiny) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto
ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto
prípade okresným súdom aj krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť
bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu
označeného základného práva postupom označeného orgánu verejnej moci, ústavný súd
sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
13. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
14. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú
(obdobne m. m. I. ÚS 95/2014, I. ÚS 644/2016), a preto sa už ďalšími návrhmi uplatnenými
v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2017