Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 644/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou VOZÁR s. r. o., Trenčianska 56/D,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod spisovými značkami: ,

, , a a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. augusta 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: , ,

, a .

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že na okresnom súde prebiehalo konanie

o vydanie hnuteľných vecí, v ktorom vystupovala ako žalobkyňa na základe žaloby podanej

osobne 23. apríla 2002. Ešte v roku 2002 sa sťažovateľka vyjadrila na základe výzvy

okresného súdu k hodnote hnuteľných vecí a k vyjadreniu žalovaného v predmetnom spore.

V roku 2003 okresný súd realizoval iba dva úkony – vyzval sťažovateľku, aby preukázala

vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré žiada vydať od žalovaného, a odročil pojednávanie

zo 4. septembra 2003. Po viacerých úkonoch okresného súdu bol v roku 2008 vyhlásený

rozsudok, ktorým okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a sťažovateľke uložil

povinnosť uhradiť trovy konania. Sťažovateľka proti uvedenému rozhodnutiu podala

odvolanie, ktorému krajský súd vyhovel, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Následne okresný súd návrh sťažovateľky po márnom uplynutí lehoty

na odstránenie chýb návrhu na začatie konania, ktorá bola na žiadosť sťažovateľky

okresným súdom predĺžená, návrh na začatie konania odmietol. Proti uvedenému

rozhodnutiu sa sťažovateľka odvolala, krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po viacerých pojednávaniach okresný súd vydal

meritórne rozhodnutie 12. júla 2010, proti ktorému sa sťažovateľka odvolala a krajský súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Dňa 6. júna 2012 bol vo veci

vydaný ďalší rozsudok, proti ktorému sa opätovne odvolal tentoraz účastník konania

na strane žalovaného, ktorému krajský súd vyhovel a rozhodnutie zrušil. Aj proti ďalšiemu

rozsudku okresného súdu z 28. októbra 2013 bolo podané odvolanie, avšak v tomto prípade

krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Tým sa konanie

na okresnom súde, ako aj odvolacie konanie právoplatne skončilo. Sťažovateľka považuje

postup okresného súdu a krajského súdu v predmetných konaniach za protiústavný, ktorý

porušuje jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

4. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol tak, že okresný súd a krajský súd svojím postupom porušili jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Súčasne

navrhuje, aby ústavný súd uložil obom súdom zaplatiť jej finančné zadosťučinenie

v celkovej sume 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Predmetná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi ako

sudcovi spravodajcovi, ktorý bol členom III. senátu. Na základe prijatého dodatku č. 1

zo 14. septembra 2016 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2016

do 28. februára 2017 bola sťažnosť po skončení funkčného obdobia sudcu Ľubomíra

Dobríka, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté, náhodným výberom pridelená sudcovi Petrovi

Brňákovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom I. senátu.

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu a krajského súdu v už uvedených

konaniach, v ktorých malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

11. Ako vyplýva zo samotného obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, konanie

pred okresným súdom a konania pred krajským súdom boli právoplatne skončené. Krajský

súd vydal 7. mája 2015 rozsudok, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

Dňa 20. júla 2015 nadobudlo rozhodnutie krajského súdu a napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa právoplatnosť.

12. Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom a krajským súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený záver vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k porušovaniu označených práv postupom okresného súdu, ako ani krajského súdu

v napadnutých konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

13. Na základe zistených skutočností ústavný súd považoval za nesporné, že konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. skončilo (bod 11) a v čase podania

ústavnej sťažnosti (bod 1) už okresný súd, resp. krajský súd, nedisponoval právomocou

vo veci konať. Sťažovateľka odoslala ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu

20. apríla 2016, pričom okresný súd v sťažnosťou napadnutom konaní vo veci rozhodol

14. apríla 2016.

14. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani

porušiť základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Vydaním prvostupňového rozhodnutia vykonal okresný súd všetky

relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a svoju úlohu v tomto

smere splnil. Krajský súd taktiež rozhodol o podanom odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu a nemá právomoc vo veci ďalej konať.

15. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu

a krajského súdu bola pre sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého

prebiehalo v jej veci prvostupňové a odvolacie konanie.

16. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už

ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016