Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/246/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateľa: ELEKTRA NITRA, s.r.o. so sídlom Nitra, Nábrežie mládeže 95, IČO: 36 522 562, zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Trenčianska 56/D, IČO: 47 234 628, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Martinom Vozárom, proti odporcovi: REAL-N, s.r.o. so sídlom Komárno, Záhradnícka 16, IČO: 36 521 949, zastúpený JUDr. Máriou Kanthovou, advokátkou so sídlom Komárno, Záhradnícka 16, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. - 744 zo dňa 28. októbra 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania predmetných hnuteľných vecí na skutkovom základe, že dňa 30.12.1999 uzatvoril ako nájomca s obchodnou spoločnosťou EFFORT, spol. s r.o. ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ohľadne predmetu nájmu /kancelárie a dielne/ nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX a v predmete nájmu umiestnil hnuteľné veci patriace do jeho výlučného vlastníctva, vydania ktorých sa domáha. Spoločnosť EFFORT, a.s. / ako právny nástupca spoločnosti EFFORT, spol. s r.o./ uzatvorila dňa 10.10.2001 ako vlastník a prenajímateľ Zmluvu o prenájme nebytových priestorov s odporcom ako nájomcom, ohľadne predmetu nájmu- nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX, teda aj ohľadne nebytových priestorov užívaných navrhovateľom podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999.Inventúrnym súpisom majetku zo dňa 13.10.2001 vyhotoveným odporcom a spoločnosťou EFFORT, a.s. odporca reálne prevzal bez právneho dôvodu do užívania hnuteľné veci uvedené v návrhu, patriace do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporca dňom 13.10.2001znemožnil navrhovateľovi užívať predmet nájmu a bez právneho dôvodu odmietol navrhovateľovi vydať predmetné hnuteľné veci nachádzajúce sa v predmete nájmu. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac tým, že ako nájomca uzatvoril so spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom dňa 10.10.2001 Zmluvu o nájme nebytových priestorov ohľadne predmetu nájmu- nehnuteľností nachádzajúcich sa v R., I. X, zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. R.. Hnuteľné veci, ktoré má v držbe užíva ako vlastník titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001, ktorú uzatvoril ako kupujúci so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom a predávajúcim, predmetom ktorej boli hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 -zoznam investičného hnuteľného majetku a v prílohe č. 2 -zoznam lízingových strojov a zariadení. Na základe kúpnej zmluvy prevzal od spoločnosti EFFORT, a.s. predmetné hnuteľné veci podľa Inventúrneho súpis majetku spoločnosti EFFORT, a.s. dňa 13.10.2001 nachádzajúce sa v prevádzke v R., I. zo dňa 13.10.2001, podpísaného zástupcami odporcu a zástupcami spoločnosti EFFORT, a.s. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, v súlade s návrhom navrhovateľa zo dňa 23.04.2002 v znení zmeny petitu návrhu pripustenej uznesením č. k. -552 zo dňa 28.01.2010, zaviazal

odporcu vydať navrhovateľovi hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod č. 1. až 32. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ako aj zisteným skutkovým stavom veci na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol dôvodne podaný. Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne v súlade s . Súd prvého stupňa mal za preukázané na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 30.12.1999 so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ohľadne dvoch kancelárií a dielne, nachádzajúcich sa v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. R.. Spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastník a prenajímateľ uzatvorila dňa 10.10.2001 Zmluvu o nájme nebytových priestorov s odporcom ako nájomcom ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v R. I. X, zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. R. a v čase uzatvorenia tejto zmluvy boli predmetné nebytové priestory čiastočne užívané aj navrhovateľom na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999, ktorý mal v predmete nájmu umiestnené hnuteľné veci -kancelárske zariadenie, ktorých vydania sa ako ich vlastník domáhal. Odporca predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.10.2001 prevzal do užívania a navrhovateľovi neumožnil vstup do predmetu nájmu dňom 13.10.2001. Odporca ako kupujúci dňa 12.10.2001uzatvoril so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu o kúpe hnuteľných vecí, špecifikovaných v prílohe č.1 kúpnej zmluvy, predmet kúpnej zmluvy prevzal Inventúrnym súpisom majetku zo dňa 13.10.2001, podpísaným zástupcami spoločnosti EFFORT, a.s. Arpádom Mácsodim a za odporcu Ing. S. R.. V predmete nájmu účastníkov malo v tom čase sídlo päť obchodných spoločností, ktoré boli navzájom prepojené. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno v konaní, preukázal vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam ku dňu 12.10.2001, vydania ktorých sa domáhal a preukázal aj skutočnosť, že tieto sa nachádzajú v držbe odporcu bez právneho dôvodu, pričom odporca nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v jeho držbe od 13.10.2001, až na kosačku. Rozpornou bola medzi účastníkmi konania skutočnosť týkajúca sa vlastníctva k predmetných hnuteľným veciam, keďže odporca tvrdil, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí titulom kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzatvoril dňa 12.10.2001 so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim. Odporca v konaní nepreukázal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 prevodca spoločnosť EFFORT, a.s. ako vlastník predmetných hnuteľných vecí platne previedla vlastnícke právo k nim na odporcu, keď prehlásenie štatutárnych zástupcov spoločnosti EFFORT, a.s. zo dňa 17.08.2001 ako dlžníka o tom, že hnuteľné veci, uvedené v prílohe č. 1 k Zmluve zo dňa 17.08.2001 uzatvorenej medzi veriteľom Intertel s.r.o. a dlžníkom EFFORT, a.s. o zabezpečení záväzku prevodom práva, tvoria vlastníctvo spoločnosti EFFORT, a.s. /zoznam investičného hnuteľného majetku na 11 stranách/ súd vyhodnotil ako nie relevantný dôkaz, ktorý dôkaz nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu k predmetným hnuteľným veciam a nepreukázal ani vlastníctvo spoločnosti EFFORT, a.s. k predmetným hnuteľným veciam ku dňu 12.10.2001, keďže odporca svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam odvodzoval od právneho úkonu uzatvoreného so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené dôvody potom neposudzoval dôkazy predložené odporcom o úhrade súm fakturovaných odporcovi spoločnosťami Reschka Elektra s.r.o., EFFORT a.s. a iných platieb v prospech EFFORT, a.s.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že utrpela úraz, od 18.07.2013 je práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvá doposiaľ, ktorú skutočnosť preukazuje potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Z tohto dôvodu sa nemohla stretnúť s Ing. Szabóom, ktorý je od 11.03.2013 jediným konateľom odporcu, aby prerokovali a uzatvorili dohodu o skončení právneho zastúpenia. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že poukazuje na všetky skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 04.07.2012. Poukázal na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril dňa 30.12.1999 so spoločnosťou EFFORT, spol. s r.o. Zmluvu o prenájme nebytových priestorov ohľadne dvoch kancelárií a dielne. V návrhu bolo uvedené ktoré konkrétne veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, boli umiestnené v miestnostiach č. 1,3,4,5,6, 7, 9, v kotolni, v malom sklade. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.08.2002 namietal, že faktúry pripojené k návrhu nie sú relevantným dokladom o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Navrhovateľ doklady o úhrade faktúr a o zaradení týchto vecí do zoznamu hmotného investičného a drobného investičného majetku v čase podania návrhu nepripojil.

Navrhovateľ do spisu založil iba kópiu nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou EFFORT, spol. s r.o. dňa 30.12.1999. Z tejto zmluvy, ani z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré dve miestnosti si navrhovateľ prenajímal a užíval. Súd neskúmal platnosť nájomnej zmluvy navrhovateľa, pretože vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť prenajaté navrhovateľovi, nebola spoločnosť EFFORT, spol. s r.o., ale EFFORT, a.s. Navrhovateľ náležite neodôvodnil, prečo boli jeho hnuteľné veci umiestnené v miestnostiach pod č. 1,3,4,5,6,7,9 a v malom sklade. V predmetnej nehnuteľnosti jednotlivé miestnosti dodnes nie sú označené číslicami. Veci ktoré má vydať navrhovateľovi, nie sú označené žiadnym identifikačným znakom, preto napadnutý rozsudok nie je vykonateľný. Súd prvého stupňa nezistil hodnotu vecí, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha. Poukázal ohľadne hnuteľnej veci pod č. 1, že faktúrou č. 99/13 splatnou dňa 18.02.1999 vo výške 47.908,50 Sk dodávateľ fakturoval „vyhotovenie a dodanie písacieho stola podľa výkresu“ a v rozsudku pri hnuteľnej veci pod č. 1, je uvedené „ konferenčný stôl - písací stôl“, 2 ks, nadobúdacia hodnota 26.095,-Sk. Z výrokovej časti rozsudku, ani z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, či ide o totožné hnuteľné veci, ani to, či navrhovateľ jeden písací stôl alebo dva kusy nadobudol v hodnote 26.095,-Sk. K hnuteľným veciam pod č. 2 až 8, pod č. 11 až 19 uviedol, že navrhovateľ k nim vlastníctvo preukazoval faktúrou č. 5321, splatnou dňa 19.11.1998. Hnuteľná vec pod č. 20 bola nadobudnutá podľa faktúry č. 36, splatnej 13.11.1998 z ktorej vyplýva, že dodávateľ fakturoval navrhovateľovi cenu za skladové regály po 8.000,-Sk. K hnuteľným veciam pod č. 21 až 31 navrhovateľ preukazoval vlastníctvo faktúrou č. 5321, splatnou dňa 19.11.1998. Z rozsudku nemožno zistiť, kedy a na základe akého dokladu navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k hnuteľnej veci pod č. 9 - telefón Panasonic. Z rozsudku nie je možné tiež zistiť, kedy na základe akého dokladu navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k veci pod č. 32. Vo výroku rozsudku je uvedené, že odporca je povinný vydať kovový trezor - skriňa pod trezor ATYP. inv. č. 024-4 50 1 ks DHIM 50 miestnosť č. 9, nadobúdacia hodnota 7.500,-Sk. Poukázal na faktúru č. 5321 a jej prílohu, z ktorej nemožno zistiť, či ide o kovový trezor spolu so skriňou pod trezor alebo iba skriňu pod trezor. Bol názoru, že ak by išlo o trezor, navrhovateľ mal uviesť výrobné číslo a výrobnú značku trezoru. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v R., I. ul. č. X jednotlivé miestnosti dodnes nie sú označené číslicami, veci ktoré má odporca vydať, nie sú označené žiadnym identifikačným znakom, preto rozsudok súdu nie je vykonateľný. Nadobúdacia cena vecí vymenovaných v rozsudku pod č. 1 až 32 nie je totožná s hodnotou veci, akú mali v čase podania návrhu, teda súd nezistil hodnotu vecí, ktoré sú predmetom konania, z hľadiska výpočtu náhrady trov konania úspešného účastníka.

Navrhovateľ sa vyjadril k podanému odvolaniu odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a súladný s právnym názorom odvolacieho súdu, keďže preukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal, keď i pre odvolací súd bol jednoznačne vlastníkom hnuteľných vecí minimálne k dátumu 12.10.2001. Preukázal, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhal sú vo faktickej držbe odporcu, ktorá skutočnosť nebola až na kosačku sporná, pričom o tejto bolo už právoplatne rozhodnuté. Hnuteľné veci vydania ktorých sa domáhal, sú dostatočne identifikované. Odporca nepreukázal svoje vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa a s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť podľa ako vecne správny.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa žaloba na vydanie veci má charakter žaloby na plnenie . Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať. Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Žaloba na vydanie veci je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Vlastník veci domáha sa od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho moci. Žalobcovi stačí preukázať oprávnenú držbu alebo oprávnenú detenciu veci. Žalobca musí iba preukázať, že nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctva, prípadne iné právo, o ktoré sa dá oprieť žaloba

na vydanie veci. Ak by žalovaný tvrdil, že právo neskôr zaniklo, musí to dokázať. Podmienkou úspešnosti vindikačnej žaloby je, že

- vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva,

- žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi,

- predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu,

- žalovaný vec zadržiava protiprávne, t. j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,

- vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada. Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci. Žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva na odporcovi. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci, a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom odopiera vydanie veci, resp. že sa stal vlastníkom alebo oprávneným držiteľom veci. V prípade, ak predmetom vindikačnej žaloby je hnuteľná vec, žalobca by ju mal opísať takým spôsobom, aby sporná vec bola identifikovateľná. Súdna prax v tejto súvislosti vychádza z toho, že od žalobcu nemožno vždy žiadať, aby vec, ktorej vydania sa domáha, popísal spôsobom, ktorý by ju odlíšil od všetkých existujúcich vecí rovnakého druhu. Postačí, ak ju popíše všeobecnejšie. Pokiaľ by žalovaný tvrdil, že má v držbe (detencii) viac vecí, ktoré by zodpovedali takto špecifikovanej veci, bolo by na ňom ohľadne tohto tvrdenia dôkazné bremeno; v prípade, že by v konaní vyšlo najavo, že to tak skutočne je, musel by žalobca popis vecí upresniť. Žalobca má povinnosť čo najbližšie konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne aj doplniť ich označenie. To však nezbavuje súd povinnosti pokračovať v zisťovaní existencie vecí, ktoré sú medzi stranami sporné, a to vykonaním navrhnutých dôkazov, nevynímajúc ani obhliadku na mieste samotnom. Taký postup jednak umožní žalobcovi podrobnejšie popísať veci, vydania ktorých sa domáha, jednak je v záujme meritórneho rozhodnutia o žalobe.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade ustanovením .

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal, že nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, preukázal, že tieto hnuteľné veci sa nenachádzajú vo faktickej moci navrhovateľa ako vlastníka, ale v moci odporcu, ktorý predmetné hnuteľné veci má u seba a odmieta ich navrhovateľovi vydať, teda bráni navrhovateľovi ako vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva, preukázal, že odporca tieto hnuteľné veci zadržiava protiprávne, t. j. bez právneho dôvodu, pričom predmetné hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha boli individualizované takým spôsobom, že je ich možné odlíšiť od iných vecí. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa 30.12.1999 so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako vlastníkom a prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v R., I. X, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. R.. Navrhovateľ umiestnil v predmete nájmu hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha, ktoré tvorili jeho výlučné vlastníctvo. Odporca ako nájomca podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.10.2001 uzatvorenej so spoločnosťou EFFORT, a. s. ako vlastníkom a prenajímateľom užíval čiastočne aj totožný predmet nájmu ako navrhovateľ podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999. Odporca ako kupujúci dňa 12.10.2001 uzatvoril so spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim kúpnu zmluvu o kúpe hnuteľných vecí, pričom predmet kúpy mal byť podľa tvrdenia oboch účastníkov špecifikovaný v Inventúrnom súpise majetku zo dňa 13.10.2001, ktorý bol podpísaný zástupcami spoločnosti EFFORT, a.s. Arpádom Mácsodim a odporcu Ing. S. R.. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, ktorých

užívanie odporca v priebehu konania nepoprel, s výnimkou kosačky, odporca bez právneho dôvodu užíva odo dňa 13.10.2001 spolu s predmetom nájmu a odmieta ich navrhovateľovi vydať.

Odvolací súd v danej odvolacej veci s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.04.2002 domáhal od odporcu vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v petite návrhu na skutkovom základe, že mu vlastnícky patria a odporca ich užíva bez právneho dôvodu. V pôvodnom návrhu na začatie konania zo dňa 23.04.2002 špecifikoval tieto hnuteľné veci označením názvu vecí, počtu vecí, s uvedeným označenia miestností, kde sa hnuteľné veci nachádzali v čase pred podaním návrhu. Následne hnuteľné veci bližšie špecifikoval z hľadiska svojej evidencie HIM a DHIM. Teda navrhovateľ z hľadiska určitosti petitu návrhu a vykonateľnosti rozsudku netvrdil, že miestnosti, tak ako ich značil v návrhu na začatie konania a v ktorých sa hnuteľné veci nachádzali v čase pred podaním návrhu, sú totožné s predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999. Navrhovateľ v konaní tvrdil a preukázal, najmä výsluchom svedkov, že v predmete nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999 umiestnil predmetné hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha a označil konkrétne miesto, kde sa tieto jednotlivé veci nachádzali v čase pred podaním návrhu /čísla miestností/, keď nie je daný dôvod, aby toto miesto bolo totožné s umiestnením hnuteľných vecí v predmete nájmu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.1999 v čase ich nadobudnutia navrhovateľom, resp. v čase ich užívania navrhovateľom v predmete nájmu. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že navrhovateľ z hľadiska určitosti petitu návrhu označil predmetné hnuteľné veci vydania ktorých sa domáha postačujúcim spôsobom, ktorý ich odlíšil od všetkých existujúcich vecí, s poukazom na tú preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ vychádzal pri špecifikácii petitu návrhu z Inventúrneho súpisu majetku spoločnosti EFFORT, a.s. zo dňa 13.10.2001 / č.l.11 až 23 spisu/, ktorý bol vyhotovený a podpísaný zástupcami spoločností EFFORT, a.s. a zástupcami odporcu v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 10.10.2001 medzi spoločnosť EFFORT, a.s. /ako právnym nástupcom spoločnosti EFFORT, spol. s r.o./ ako vlastníkom a prenajímateľom s odporcom ako nájomcom, ohľadne predmetu nájmu nachádzajúceho sa v kat. úz. R., zapísaného na LV č. XXXX a najmä v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 medzi odporcom ako kupujúcim a spoločnosťou EFFORT, a.s. ako predávajúcim o kúpe hnuteľných vecí. V Inventúrnom súpise majetku zo dňa 13.10.2001 bolo zo strany odporcu ako kupujúceho a spoločnosti EFFORT, a.s. ako predávajúceho v tom čase akceptované také označenie miestností, v ktorých sa nachádzali predmetné konkrétne hnuteľné veci, ktoré označenie je totožné s označením miestností v návrhu na začatie konania, pričom aj celková identifikácia jednotlivých hnuteľných vecí ku dňu 13.10.2001 v Inventúrnom súpise majetku korešpondovalo s petitom návrhu, /v ktorom Inventúrnom súpise majetku navrhovateľ až pri vypracovaní návrhu dopísal rukou označenie HIM, DHIM k tým veciam vydania ktorých sa domáhal/.Teda takéto označenie jednotlivých hnuteľných vecí bolo zjavne dostatočne určité a postačujúce z hľadiska určenia druhu vecí a ich umiestnenia aj pre odporcu, ako aj pre spoločnosť EFFORT ku dňu 13.10.2001, /aj bez označenia druhu majetku, inventúrneho čísla, vstupnej ceny v predmetnom Inventúrnom zozname/. Z vyššie uvedených dôvodov nie je právne významné tvrdenie odporcu v odvolaní v tom smere, že predmetom nájmu boli len dve kancelárie a dielne a v ktorej miestnosti sa jednotlivé hnuteľné veci nachádzali v čase ich užívania navrhovateľom a odvolací súd považuje až následné tvrdenia odporcu v priebehu konania o neurčitosti petitu návrhu a o nevykonateľnosti rozsudku len za účelovú obranu odporcu, aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu, resp. jeho právnej zástupkyne už na pojednávaní dňa 16.06.2004, kde táto uviedla, že „hnuteľné veci tvoriace predmet sporu žalovaný až na niektoré veci, ktoré dodatočne by som špecifikovala má v držbe, ale nadobudol ich platnou kúpnou zmluvou od spoločnosti EFFORT, a.s., Komárno“ , „veci vymenované v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.05.2002 /č.l. 35-36/ až na kosačku na trávu uvedenú pod pol.č.20 boli žalovaným prevzaté od spoločnosti EFFORT, a.s., Komárno, v čase podania žaloby sa nachádzali v držbe žalovaného až na kosačku na trávu.“

Skutočnosť, že predmetné hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa boli umiestnené navrhovateľom v predmete nájmu a že odporca bez právneho dôvodu dňom 13.10.2001 navrhovateľovi zabránil v užívaní predmetu nájmu, ako aj v užívaní predmetných hnuteľných vecí, tiež vyplýva z výsluchu svedkov B. Z., Ing. G. I., K. F., A. N.. Keďže odporca predmetné hnuteľné veci od tej doby užíva a považuje ich za svoje výlučné vlastníctvo a nepoprel v priebehu konania, že má predmetné hnuteľné veci v držbe aj po začatí konania, vznikla mu potom povinnosť a aj možnosť predmetné hnuteľné veci vydať navrhovateľovi ako ich vlastníkovi. Navrhovateľ v konaní nesporne preukázal, že nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctvo k sporným hnuteľným veciam a to faktúrou č. 99/13 splatnou dňa 18.02.1999 a výdavkovým pokladničným dokladom, faktúrou č. 5321 splatnou dňa 19.11.1998 a prílohou predaného

HIM a DIM na č.l. 31, 32 spisu , faktúrou č. 36 splatnou dňa 13.11.1998 a dodacím listom, keď nie je právne významná tá skutočnosť, koľko a aké hnuteľné veci boli uvedené ako predmet predaja v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach a ich prílohách, ale tá skutočnosť, ktorá z nich je predmetom konania o vydanie veci. Skutočnosť, či nadobúdacia hodnota hnuteľných vecí uvedených vo výroku rozsudku pod č 1 až 32 je, resp. nie je totožná s hodnotou vecí v čase podania návrhu, je v konaní vo veci samej o vydanie hnuteľných vecí právne irelevantná i s poukazom na skutočnosť, že odporca netvrdil v priebehu konania, že by predmetné hnuteľné veci nemal v držbe. Odporca v konaní na svoju obranu tvrdil a preukazoval kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2001 svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, avšak v konaní nespochybnil, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa navrhovateľ domáha, sú hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v rozhodnom období ku dňu 13.10.2001 v predmete nájmu a ku ktorým navrhovateľ preukázal svoje výlučné vlastníctvo ku dňu 13.10.2001. Odporca v konaní nepoprel, že by mal predmetné hnuteľné veci v držbe, avšak v konaní nepreukázal, že on sa stal vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, resp. ich oprávneným držiteľom, keď naviac prílohy č.1. a č.2 kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001 nie sú totožné s obsahom Inventúrneho súpisu majetku zo dňa 13.10.2001, keďže práve obsah tohto Inventúrneho súpisu majetku zo dňa 13.10.2001 na č.l. 11 až 23 spisu považoval sám odporca za predmet kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2001. Teda odporca v rámci svojej obrany nepreukázal, že navrhovateľ nie je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, teda že právom mu odopiera vydanie vecí, resp. že on sa stal vlastníkom alebo oprávneným držiteľom hnuteľných vecí.

Odvolací súd v konaní nezistil taký postup súdu prvého stupňa, ktorým by bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia , keďže odporca bol riadne predvolaný na pojednávanie určené na deň 28.10.2013, predvolanie súdu na pojednávanie prevzal dňa 01.10.2013, ako aj cestou svojej právnej zástupkyne dňa 01.10.2013, odporca a ani jeho právna zástupkyňa neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadali pojednávanie odročiť.

Odvolací súd z vyššie uvedených podstatných dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa .

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.