Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 304/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť maloletých a ,

zastúpených zákonnou zástupkyňou matkou , všetci bytom

, právne zastúpených advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou,

Radlinského 47, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletých a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2017 doručená sťažnosť maloletých a (ďalej len

„sťažovateľky“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že k porušovaniu označených práv

sťažovateliek (bod 1) má dochádzať postupom okresného súdu v exekučnej veci proti

povinnému (ich otcovi), ktorý bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 30. novembra 2010 zaviazaný platením výživného, ako aj tvorbou úspor

s ohľadom na jeho nadštandardné pomery. Povinný sa však podľa sťažovateliek úmyselne

a špekulatívne zbavuje svojho majetku, aby im nemusel platiť výživné (v tejto súvislosti

podal aj návrh na zníženie výživného, konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn.

a jeho priebeh v sťažnosti podrobne opisujú). Okrem toho povinný získal

nemalé finančné prostriedky zo súdneho sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

, ktoré neskôr v priebehu exekučného konania previedol na svojho otca

a neinformoval pritom súdneho exekútora.

3. Sťažovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v sťažnosti opisujú

údajný nezákonný procesný postup okresného súdu v exekučnom konaní a ich výhrady

spočívajú najmä v tom, že okresný súd nerozhodol o námietkach povinného proti exekúcii

v zákonnej lehote 60 dní od ich doručenia, ale až po 8 mesiacoch od ich podania, a to v júni

2015, a tiež o odvolaní povinného zo 14. októbra 2015 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka rozhodla zákonná sudkyňa až 28. júna 2016 na základe ich sťažnosti adresovanej

predsedníčke okresného súdu, pričom právoplatnosť tohto uznesenia vyznačil okresný súd

až v novembri 2016, i to len vo výrokoch I až IV, ale vo výroku V o trovách exekúcie

právoplatnosť nebola dosiaľ vyznačená, čím podľa nich dochádza k mareniu exekučného

konania a k zásahu do označených práv sťažovateliek.

4. Sťažovateľky v závere (v petite) sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že ich základné právo podľa a právo podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. porušené bolo,

a prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov

„predovšetkým aby bez zbytočných prieťahov vyznačil právoplatnosť všetkých výrokov

uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn.: -69 zo dňa 28. 6. 2016,

ktorým súd rozhodol o námietkach povinného v exekúcii“.

Súčasne sa sťažovateľky domáhajú priznania finančného zadosťučinenie každá

v celkovej sume 3 000 € a tiež trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateliek, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a okresný súd svojím postupom spôsobil prieťahy v predmetnom konaní

z dôvodov uvedených v bode 3.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

11. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj

postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , , , ).

12. Na základe skutočností uvedených sťažovateľkami v sťažnosti, ako aj

z vlastných zistení ústavného súdu (dopytom na okresnom súde) nemožno považovať

namietaný postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom aktuálny

stav veci kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“, a to aj napriek tomu, že v správaní

okresného súdu predovšetkým vo fáze rozhodovania o podaných námietkach proti exekúcii

zo strany povinného bola prítomná nesústredenosť a nedostatok efektivity, ktoré zapríčinili,

že o námietkach povinného a o jeho odvolaní okresný súd nerozhodol počas tohto konania

v zákonnej lehote. Na druhej strane v okolnostiach posudzovanej veci však nemožno

prehliadnuť, že doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti

efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany exekučného súdu – bez

významnejších prieťahov, a preto „pre tento čas“ nezakladá reálnu možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva podľa dohovoru.

13. Ústavný súd zistil, že okresný súd v tejto veci 22. septembra 2014 poveril

vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka, Exekútorský úrad, Dolný

Kubín. Dňa 31. októbra 2014 boli okresnému súdu doručené súdnym exekútorom námietky

povinného proti exekúcii a návrh na povolenie odkladu exekúcie a 10. novembra 2014

podanie povinného označené ako „Námietka voči začatiu výkonu exekúcie“. Dňa

10. februára 2015 okresný súd vyzval povinného na predloženie písomností preukazujúcich

ním zaplatené výživné a peňažné prostriedky na tvorbu úspor, ako ho zaväzuje vykonateľné

rozhodnutie, a zároveň okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateliek na vyjadrenie

k námietkam povinného. Uznesením z 10. júna 2015 okresný súd (vyšší súdny úradník)

rozhodol tak, že I ‒ námietky povinného proti exekúcii zamietol, II ‒námietky povinného

proti trovám exekúcie zamietol, III ‒ nepovolil odklad exekúcie, IV ‒návrh povinného na

zastavenie exekúcie zamietol, V ‒uložil povinnému nahradiť trovy exekučného konania.

Predmetné uznesenie bolo povinnému doručené 28. septembra 2015. Dňa 13. októbra 2015

podal na pošte povinný odvolanie proti uzneseniu z 10. júna 2015. Odvolanie povinného

bolo 19. októbra 2015 zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni oprávnených a súdnemu

exekútorovi. Na základe podaného odvolania okresný súd (sudca) uznesením z 28. júna

2016 opätovne rozhodol tak, že I ‒námietky povinného proti exekúcii zamietol,

II ‒ námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, III ‒nepovolil odklad exekúcie,

IV ‒ návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, V ‒uložil povinnému nahradiť

trovy exekučného konania. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi povinného

26. júla 2016. Uznesenie vo výrokoch I ‒IV nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2016. Dňa

11. júla 2016 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na odklad exekúcie, o ktorom

rozhodol uznesením z 20. septembra 2016 tak, že návrh povinného zamietol; uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2016.

Dňa 12. augusta 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie povinného proti

výroku V uznesenia z 28. júna 2016 v časti trov exekučného konania. Dňa 11. októbra 2016

bolo zaslané odvolanie povinného na vyjadrenie právnej zástupkyni oprávnených

a súdnemu exekútorovi.

Dňa 19. októbra 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne

sťažovateliek, ktoré bolo následne 27. októbra 2016 zaslané právnemu zástupcovi

povinného a súdnemu exekútorovi. Dňa 29. decembra 2016 bol spis predložený Krajskému

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn.

z 22. marca 2017 uznesenie okresného súdu zrušil v časti týkajúcej sa náhrady trov

exekučného konania vzniknutých zákonnej zástupkyni sťažovateliek a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania bolo teda iba preskúmanie

povinným namietané nesprávne vyčíslenie trov exekučného konania a v tomto uznesení

krajský súd i k argumentácii právnej zástupkyne sťažovateliek v sťažnosti uviedol, že

„Exekučný poriadok neupravuje možnosť rozhodovania o trovách exekúcie počas

exekučného konania a preto nebolo možné po úvahe o možnej neprípustnosti opravného

prostriedku z neho vychádzať... O návrhoch povinného na zastavenie exekúcie, doručených

odvolaciemu súdu počas odvolacieho konania, bude opätovne rozhodovať okresný súd

z dôvodu neobmedzenia účastníka v práve konať o jeho nároku v dvojinštančnom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie povinného za dôvodné...“.

Spis bol vrátený okresnému súdu 4. apríla 2017 a 2. mája 2017 bolo doručované

uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

14. Z uvedeného prehľadu úkonov účastníkov exekučného konania teda vyplýva, že

okresný súd v tejto veci priebežne konal a hoci ústavný súd zistil aj ojedinelú nečinnosť

v trvaní viac ako 8 mesiacov (od 19. októbra 2015, keď okresný súd zaslal odvolanie

povinného na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateliek a súdnemu exekútorovi, až do

28. júna 2016, keď vydal uznesenie, ktorým opätovne rozhodol), v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu 31. januára 2017 už okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh

prvoinštančného konania (pozri bod 13), pretože vec sa nachádzala na odvolacom súde. Bez

ohľadu na to, že o trovách exekúcie nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, pretože

10. februára 2017 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie

(krajský súd k tomu zaujal svoje stanovisko v bode 13, pozn.), v okolnostiach veci je tiež

zrejmé, že predsedníčka okresného súdu prijala konkrétne opatrenia (nariadila dohľad

v pravidelných trojmesačných lehotách) na to, aby sa nečinnosť, resp. neefektívna práca

okresného súdu už neopakovala. Takisto ústavný súd nemohol akceptovať „nosné“

námietky sťažovateliek k údajnému mareniu exekučného konania zo strany okresného súdu

‒ odmietnutiu vyznačiť právoplatnosť vo výroku V svojho uznesenia z28. júna 2016,

pretože okresný súd postupoval napokon procesne správne (aj napriek nesprávnemu

poučeniu, pozn.), že vec z dôvodu podaného opravného prostriedku povinným predložil na

rozhodnutie krajskému súdu, čo konštatoval aj odvolací súd.

15. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom

označeného orgánu verejnej moci (napriek tomu, že nemohlo byť ešte rozhodnuté

právoplatne o trovách exekúcie), ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

16. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

17. Na tomto základe ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej

intenzite zásahu do práv sťažovateliek, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému

porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ( dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietol ich sťažnosť podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne m. m. ).

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateliek (a nevykonateľnej časti petitu v bode 4 označenej kurzívou)

v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že zistil aj nedostatky splnomocnenia

advokátky v posudzovanej veci, keďže v tomto splnomocnení sa neuvádza, akej veci sa

týka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2017