Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 386/2015
PDF · 427.53 KB
No categories available
III. ÚS 386/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudcu Ľubomíra Dobríka a sudkyne Jany
Baricovej prerokoval sťažnosť , a
, všetkých bytom , zastúpených obchodnou spoločnosťou
JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Ján Florián Gajniak, pre namietané porušenie ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/209/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/209/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. , a
p r i z n á v a každému z nich finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e
Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť ,
a trovy konania v sume 469,83 € (slovom
štyristošesťdesiatdeväť eur a osemdesiattri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Ján Florián
Gajniak advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
386/2015 12 z 18. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
a , všetkých bytom (ďalej
len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/209/2010.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3480/15 doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2015,
v ktorom k skutkovej a právnej stránke veci uviedla:
„... Zo správneho registra tunajšieho súdu som zistila, že dňa 16.04.2012 bol postup
súdu, na základe podanej sťažnosti, prešetrený v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
so záverom, že sťažnosť na prieťahy súdu v označenom konaní bola dôvodná. Posudzovaným
obdobím bolo obdobie od podania žaloby do apríla 2012. Konštatovaný prieťah zo strany
súdu bol spôsobený sčasti z objektívnych dôvodov v súvislosti s prechodom výkonu
súdnictva podľa § 18a a nasl. zákona č. 371/04 Z. z. a so zriadením nových okresných súdov
s účinnosťou od 1.1.2008 a sčasti správaním žalobcu (nového správcu), ktorý procesný
návrh na zmenu účastníka konania podal až na viaceré urgencie súdu dňa 2.2.2012,
napriek tomu, že pôvodný správca (žalobca) už správu dlhodobo nevykonával.
Zo sťažnostného spisu Spr. 2011/2015 som zistila, že sťažovatelia sa opätovne
sťažovali na postup súdu z dôvodu súdnych prieťahov v označenom konaní. Predmetná
sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko súd od posledného prešetrenia postupu
súdu vo veci priebežne konal.
Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že súd prejavil aktívny postoj za účelom
odstránenia prieťahov a aj na základe prijatých opatrení na nápravu tohto stavu, súd
vykonával priebežne úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci. Následne súd rozhodol
dňa 05.05.2015 rozsudkom vo veci samej a dňa 25.06.2015 vyhlásil dopĺňací rozsudok.
Podaná sťažnosť tak bola efektívna a splnila účel.
S poukazom na súdom vykonané úkony v danej veci, mám za to, že vec nie je právne
a skutkovo zložitá. Jedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu súdu.
Je pravdou, že doterajšia činnosť tunajšieho súdu v namietanom konaní síce nebola
optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo aj k obdobiam nečinnosti Okresného
súdu Bratislava IV), avšak po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch
predsedovi okresného súdu došlo k náprave a v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sa
v namietanom konaní priebežne konalo, súd meritórne rozhodol, t. j. postup okresného súdu
smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.
Mám za potrebné tiež uviesť, že k celkovej dĺžke konania môže prispieť aj účastník
konania svojím správaním, a to o. i. opakovaným podávaním neúplných procesných
návrhov, pričom súd musí na odstránenie nedostatkov tohto podania vyzvať účastníka
konania, aby ich v určenej lehote odstránil, ako aj aby si následne splnil poplatkovú
povinnosť za podaný návrh, čím odďaľuje rozhodnutie súdu vo veci samej, podobne ako
tomu nastalo v predmetnej veci.
Záverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím
na správanie samotných sťažovateľov v označenej právnej veci, že v napadnutom konaní
nedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Navrhujem
preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaní vedenom pod sp. zn. 24C 209/2010, porušené nebolo...“
Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bola aj chronológia procesných
úkonov, v ktorej sa uvádza:
„... Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 1.6.2007 a súdny poplatok
bol zaplatený dňa 5.6.2007.
Okresný súd Bratislava IV, pracovisko Malacky dňa 2.10.2007 vyzval žalobcu
na doplnenie návrhu na začatie konania.
Dňa 8.11.2007 žalobca doplnil spresnil návrh na začatie konania.
V januári 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa § 18a a nasl.
zákona č. 371/04 Z. z., o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a so zriadením
nových okresných súdov (súčinnosťou od 1.1.2008) bol spis sp. zn. 35Ro 3866/2007
doručený Okresným súdom Malacky na Okresný súd Bratislava IV na ďalšie konanie, spolu
s množstvom ďalších spisov čo spôsobilo neúmerne veľký počet vecí v súdnom oddelení Ro.
Preto až v novembri 2009 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz, ktorým
žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v lehote do 15
dní odo dňa jeho doručenia žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania.
Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovaným v 1. až 3. rade, preto tunajší súd
zisťoval ich pobyt prostredníctvom Centrálnej evidencie obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne
a nakoniec uznesením zo dňa 14.4.2010 vydaný platobný rozkaz zrušil.
Dňa 10.6.2010 bol spis sp. zn. 35Ro 3866/2007 prevedený na základe právoplatného
uznesenia tunajšieho súdu o zrušení platobného rozkazu z oddelenia Ro do oddelenia 24C.
Dňa 22.6.2010 právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že žalobcovi vypovedala
plnú moc a zároveň oznámila, že žalobca už nevykonáva správu bytového domu
vo vlastníctve žalovaných a všetky svoje práva a záväzky postúpil na nového správcu
spoločnosť KOM BYT s.r.o.
Vzhľadom na uvedené súd čakal na procesný návrh na zmenu účastníka konania.
No napriek viacerým urgenciám súdu (06.09.2011, 23.09.2011) tento návrh bol podaný až
dňa 2.2.2012.
Tunajší súd následne uznesením zo dňa 12.3.2012 pripustil, aby do konania na
strane žalobcu namiesto doterajšieho účastníka: DOMING s.r.o. vstúpil účastník:
Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o.. Táto spoločnosť prevzala správu bytového domu
od spoločnosti KOM BYTs.r.o.
Proti predmetnému uzneseniu podali dňa 2.4.2012 odvolanie žalovaní.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2012, právoplatným dňa
17.12.2013, bolo odvolanie žalovaných 1. 3. odmietnuté.
Dňa 04.01.2013 podali žalovaní vo veci protinávrh a dňa 04.04.2013 vzájomný
žalobný návrh.
Dňa 04.04.2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom
posúdenia vzájomného návrhu žalovaných.
Uznesením zo dňa 15.07.2013 súd uložil žalovaným 1. 3. zaplatiť súdny poplatok
za podaný vzájomný návrh.
Dňa 23.08.2013 sa žalovaní odvolali voči uzneseniu zo dňa 15.07.2013.
Výzvou zo dňa 05.09.2013 súd žiadal žalovaných 1. 3., aby súdu oznámili ustálenie
predmetu konania.
Dňa 07.11.2013 súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku.
Uznesením zo dňa 09.01.2014, právoplatným dňa 27.02.2014, súd zastavil konanie
o vzájomnom návrhu žalovaných 1. 3. a rozhodol o trovách konania.
Dňa 17.03.2014 doručili žalovaní 1. 3. súdu podanie označené ako opravné
uznesenie.
Dňa 21.03.2014 súd zaslal žalovaným odpoveď na podanie doručené dňa
17.03.2014.
Dňa 07.04.2014 doručili žalovaní súdu vzájomný návrh.
Dňa 09.05.2014 súd zaslal žalovaným tlačivo o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením zo dňa 19.06.2014 súd žalovaným 1. 3. nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 30.06.2014 zaplatili žalovaní súdny poplatok.
Dňa 09.07.2014 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vzájomnému návrhu
žalovaných.
Dňa 08.08.2014 súdu doručila právna zástupkyňa žalobcu vyjadrenie.
Dodatkom č. 6 zo dňa 30.09.2014 k Rozvrhu práce na rok 2014 pre Okresný súd
Bratislava IV, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2014, z dôvodu trvalého preloženia
JUDr. Ing. Maria Dubáňa na Krajský súd v Bratislave, bol predmetný spis sp. zn. 24C
209/2010 pridelený dňom 01.10.2014 JUDr. Miriam Oswaldovej ako zákonnej sudkyni.
Dňa 26.11.2014 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 05.02.2015, ktorý
bol následne zmenený na termín 17.02.2015. Právna zástupkyňa navrhovateľa,
, listom zo dňa 11.12.2014 požiadala o odročenie pojednávania na iný neskorší
termín z dôvodu kolízie termínu pojednávania na Okresnom súde Bratislava V, ktoré bolo
vytýčené rovnako na deň 05.02.2015. Úpravou zákonného sudcu zo dňa 11.12.2014 bol
ihneď vo veci nariadený nový termín pojednávania na deň 17.02.2015.
Pojednávanie zo dňa 17.02.2015 bolo odročené na termín 05.05.2015 a na tomto
pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
zaslal súdu dňa 18.05.2015 odvolanie, v ktorom požiadal, aby
súd rozhodol o vzájomnom návrhu, ktorý podali na súd dňa 07.04.2014.
Na pojednávaní dňa 25.06.2015 súd vyhlásil dopĺňací rozsudok s poukazom na ust.
§ 166 O.s.p., nakoľko nebolo rozhodnuté o celom predmete konania a chýbalo rozhodnutie
o vzájomnom návrhu žalovaných v 1. 3. rade.
zaslal súdu dňa 09.07.2015 odvolanie proti Dopĺňaciemu
rozsudku zo dňa 25.06.2015 s tým, aby odvolací súd vrátil vec 1. stupňovému súdu
na dokazovanie a nové rozhodnutie.
Právna zástupkyňa doručila súdu e mailom dňa 10.07.2015 a následne aj písomne
odvolanie proti výroku dopĺňacieho rozsudku zo dňa 25.06.2015 týkajúceho sa vrátenia
súdneho poplatku žalovaným v 1. 3. rade.
Úpravou z 28.07.2015 súd zaslal odvolania na vyjadrenie účastníkom konania.
Predkladacou správou z 18.09.2015 súd predložil spis spolu odvolaniami
na rozhodnutie odvolaciemu súdu...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 24 C/209/2010 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania
o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že
by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne
neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v trvaní 8 rokov a 5 mesiacov
na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.
Dňa 1. júna 2007 bol na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu. V novembri 2009 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz. Dňa 14. apríla
2010 okresný súd uznesením zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť
sťažovateľom. Dňa 5. mája 2015 okresný súd vyhlásil rozsudok. Dňa 18. mája 2015 podali
sťažovatelia odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Dňa 25. júna 2015 okresný súd
vyhlásil dopĺňací rozsudok. Dňa 9. júla 2015 podali sťažovatelia odvolanie proti
dopĺňaciemu rozsudku.
Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 1. júna 2007, kedy bol
na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, do novembra 2009, kedy
okresný súd vydal platobný rozkaz (prieťah v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov). Do dnešného
dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že aj samotná dĺžka
predmetného konania na okresnom súde je neprimeraná.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 24 C/209/2010, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože okresný súd 5. mája 2015 (teda po podaní sťažnosti) vyhlásil rozsudok
vo veci samej a predložil spis druhostupňovému súdu na rozhodnutie o odvolaní,
neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 C/209/2010 konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav
právnej neistoty, v ktorej sa nachádzali sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu
vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 3 500 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 C/209/2010, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,
považoval priznanie sumy 1 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľov trovy konania vyčíslil sumou 804 €, a to za tri úkony právnej služby
(prevzatie, príprava, vypracovanie).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie troch sťažovateľov (podľa
§ 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 419,49 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľov aj nárok
na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania,
ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 469,83 €.
Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľov náhradu za tretí úkon,
ktorý sťažovatelia nazvali „príprava“, vzhľadom na to, že príprava a prevzatie veci sú
zahrnuté v jednom úkone právnej služby.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2015