Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 435/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

predbežného správcu úpadcu , ,

zastúpeného advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. z 26. mája 2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 154/2015

z 12. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , predbežného správcu úpadcu

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), predbežného správcu úpadcu ,

(ďalej len „úpadca“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na ochranu majetku podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. z 26. mája 2015 zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 154/2015 z 12. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) č. k. 66 z 15. októbra 2014 bolo začaté konkurzné konanie

proti úpadcovi a uznesením okresného súdu č. k. 75 z 29. októbra 2014 bol

sťažovateľ ustanovený úpadcovi za predbežného správcu pre účely zistenia, či majetok

úpadcu bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu v súlade s § 21 ods. 1 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Sťažovateľ v

súlade s § 21 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a uznesením okresného súdu

z 29. októbra 2014 vypracoval a predložil okresnému súdu v stanovených lehotách

štyri písomné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch a okresný

súd uznesením č. k. 99 z 29. decembra 2014 vyhlásil konkurz na majetok

úpadcu.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 19. decembra 2014 požiadal podľa §

21 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 11 ods. 1 a 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

o priznanie odmeny v sume 165,97 € a náhrady preukázaných výdavkov v sume 370,26 €

predbežného správcu.

Okresný súd uznesením č. k. 111 z 9. februára 2015 priznal

sťažovateľovi odmenu v sume 165,97 € (teda v celej uplatnenej výške) a náhradu

preukázaných výdavkov v sume 100,20 € (teda len v časti z celkovej sťažovateľom

uplatňovanej sumy a sťažovateľom uplatnenú náhradu výdavkov v sume 270,06 €

mu nepriznal).

Sťažovateľ svoju nespokojnosť s nepriznaním náhrady výdavkov predbežného

správcu v sume 270,06 € (z toho 90,06 € výdavky na kancelárske potreby a 180 € výdavky

na prenájom motorového vozidla) vyjadril vo svojom odvolaní proti uzneseniu okresného

súdu z 9. februára 2015, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak,

že uznesenie okresného súdu z 9. februára 2015 v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

Podľa sťažovateľa ním označené práva boli porušené uznesením krajského súdu

a vo svojej sťažnostnej argumentácii uvádza:

«Súd mi nepriznal riadne preukázané výdavky na kancelárske potreby vo výške

90,06 eur, čo zdôvodnil tým, že neboli mnou ako predbežným správcom dostatočne

preukázané a to aj napriek tomu, že som riadne doložil fotokópiu pokladničného dokladu

ako dôkaz o zaplatení. Súd tiež v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mnou uplatnený nárok

na náhradu preukázaných výdavkov v časti nákladov na kancelárske potreby nepovažuje

tieto čo do výšky za opodstatnené. Konštatoval, že tieto výdavky predstavujú všeobecné

náklady na správcovskú kanceláriu. Súd však uznal ako riadne preukázaný

a „opodstatnený“ výdavok predbežného správcu na farebný papier pre účely prehľadného

oddelenia častí správcovského spisu.

S uvedeným názorom súdu sa nestotožňujem a mám za to, že všetky tieto položky

obálky, kancelársky papier, šanóny, spony (nielen farebný papier) priamo súvisia a boli

potrebné pre riadny výkon činnosti predbežného správcu v tomto konkrétnom konkurznom

konaní, napríklad na vytvorenie spisu a jednotlivých spisových zložiek, posielanie výziev,

žiadosti a odpovedí jednotlivým subjektom, ako aj, a nie len, riadne prehľadné vedenie

spisu. Všeobecnými nákladmi na riadne zriadenú správcovskú kanceláriu možno považovať

náklady na nájomné, kúrenie, elektrina, vody, zariadenia kancelárie, prípadne upratovacie

služby a pod.

Ďalej mi súd nepriznal ani riadne preukázané výdavky na prenájom motorového

vozidla továrenskej značky Peugeot 308 vo výške 180 eur s DPH na dobu 45 dní (trvanie

predbežnej správy počas konkurzného konania) a bez obmedzenia kilometrov, prenajatého

práve za účelom riadneho výkonu činnosti predbežného správcu v tomto konkurznom

konaní, čo je uvedené aj na faktúre za prenájom motorového vozidla. Odvolací sa stotožnil

s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Rovnako má za to, že prenájom motorového

vozidla za sumu 180 eur/45 dní nie je účelne vynaloženým výdavkom a uviedol, že do úvahy

prichádza použitie ekonomicky výhodnejších prostriedkov prepravy napr. MHD. K cestám

predbežného správcu do a odvolací súd uviedol, že ako predbežný

správca som mal dlžníka a svedka predvolať a vypočuť v kancelárii správcu.

Výdavok za prenájom predmetného motorového vozidla pre účely konkurzného

konania som príslušnému súdu riadne preukázal faktúrou č. 101/2014 + príjmovým

pokladničným dokladom/dokladom o zaplatení. Predmetné motorové vozidlo som

niekoľkokrát využíval na cestu do a , keďže dlžník má trvalý pobyt

v a p. , ktorú bolo potrebné pre účely zistenia majetnosti

dlžníka vypočuť, sa zdržiava v meste . Navyše, je matkou troch maloletých detí,

o ktoré sa sama stará. Pre krátkosť času bolo nevyhnutné upustiť od ich písomného

predvolania na dostavenie sa do mojej kancelárie v za účelom podania

vysvetlenia. Považoval som za časovo hospodárnejšie dohodnúť si telefonicky stretnutie

s vyššie uvedenými osobami priamo v mieste ich pobytu, kde som súčasne vykonal ďalšie

zisťovania majetku dlžníka, aby som následne mohol podať správy súdu v ním stanovených

lehotách. O výsluchu som ručne spísal aj úradný záznam.

Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia taktiež uviedol, že mu nebol z mojej strany

predložený už spomínaný úradný záznam o poskytnutí súčinnosti p.

v ani cestovné príkazy. Poukazujem na skutočnosť, že rovnaký súd mi uznesením

priznal výdavky vynaložené na poštovné bez predloženia jednotlivých odoslaných listov,

preto som nepovažoval za potrebné predkladať súdu v tomto prípade záznamy spísané

počas úkonov vykonaných mimo správcovskej kancelárie, avšak pre úplnosť som ich

predložil ako prílohu odvolania, Krajský súd v Košiciach ich teda mal pri rozhodovaní

k dispozícii.

Čo sa týka cestovných príkazov na jazdu predmetným motorovým vozidlom, tieto

neboli potrebné, nakoľko išlo o prenájom motorového vozidla bez obmedzenia kilometrov

a nie o prípad, kedy napríklad správca počas konkurzu používa vozidlo patriace úpadcovi,

ktorý musí viesť zo zákona účtovníctvo. Pokiaľ by som k činnosti predbežného správcu mimo

svoju správcovskú kanceláriu používal svoje motorové vozidlo a účtoval ako výdavok

predbežného správcu tieto cesty na základe cestovných príkazov, som presvedčený,

že náklady predbežnej správy by sa značne navýšili, preto som v danom prípade zvolil

finančne menej náročný variant. K uvedenému rozhodnutiu som dospel na základe svojich

bohatých niekoľkoročných skúseností z činnosti predbežného správcu.

O všetkých uvedených skutočnostiach a úkonoch pri výkone činnosti predbežného

správcu som priebežne a podrobne konkurzný súd informoval v štyroch podrobných

správach tak ako mi to ukladá , súd teda mal priebežne vedomosť o mojom riadnom

výkone funkcie predbežného správcu, pričom túto som vykonával svedomito s dôrazom

na správne a dostatočné zistenie majetkových pomerov dlžníka.

S poukazom na uvedené mám za to, že som prvostupňovému aj odvolaciemu súdu

dostatočne preukázal výdavky, ktoré mi ako predbežnému správcovi vznikli. Konštatovanie

konkurzného súdu, že mnou riadne preukázané výdavky nie sú dostatočne opodstatnené,

považujem za konanie nad rámec kompetencií konkurzného súdu pri rozhodovaní o nich.

Posudzovanie opodstatnenosti výdavkov súdom by bolo namieste v prípade zjavného excesu

v predbežným správcom uplatnenom nároku alebo ak by ich namietal zložiteľ preddavku

alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. Ak pripustíme, aby súd

posudzoval a vyhodnocoval opodstatnenosť riadne preukázaných výdavkov predbežného

správcu tak, ako to urobil v tomto prípade, ,,dovolíme“ súdu, aby napr. prehodnocoval

aj to, či bolo v rámci činnosti predbežného správcu účelné vyzvať na súčinnosť všetky banky

a pobočky zahraničných bánk a nepriznal predbežnému správcovi náhradu preukázaných

výdavkov bankami fakturované poplatky za poskytnutú súčinnosť, ak boli všetky odpovede

na výzvu o súčinnosť negatívne, teda predbežný správca nezistil žiaden majetok dlžníka,

a súd tieto úkony vyhodnotí ako neúčelné. Nejde pritom o zanedbateľnú sumu, keďže banky

za poskytnutie súčinnosti fakturujú poplatky vo výške cca 20 30 eur, čo pri oslovení len

piatich bánk znamená výdavok 150 eur. Predbežný správca tak vždy bude konať s obavou,

že mu súd neprizná náhradu nákladov, ktoré mu reálne vznikli a riadne ich preukázal.

Mám za to, že okrem prípadov zjavných excesov, by sa mal súd pri rozhodovaní

o návrhu predbežného správcu na priznanie náhrady preukázaných výdavkov obmedziť na

formálne posúdenie splnenia dvoch podmienok, a to, že 1. predbežným správcom uplatnené

výdavky súvisia so zisťovaním majetnosti dlžníka v predmetnom konkurznom konaní

(výkonom funkcie predbežného správcu konkrétneho dlžníka) a 2. predbežný správca

priloženými dokladmi preukázal vznik výdavkov, náhradu ktorých si uplatňuje. V opačnom

prípade súd stavia osobu riadne vykonávajúcu funkciu predbežného správcu do právnej

neistoty, čoho dôsledkom môže nastať stav, kedy predbežný správca z dôvodu obavy

z „neuznania“ jeho výdavkov z opatrnosti nevykoná niektorý z úkonov potrebných pre

zistenie majetnosti dlžníka (taký úkon, ohľadom ktorého mu súd v inom prípade v minulosti

nepriznal náhradu výdavkov z dôvodu ich neopodstatnenosti) a na základe predbežným

správcom nedostatočne zisteného stavu následne súd nesprávne posúdi vec. ...

Arbitrárnosťou (svojvôľou) pri výklade a aplikácii vyššie uvedených ustanovení

a vyhlášky sa Krajský súd v Košiciach (a pred ním Okresný súd Košice I) natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam...

Navyše, prvostupňový aj odvolací súd rozhodli o mojom návrhu na priznanie

náhrady preukázaných výdavkov vo výške 370,26 eur tak, že rozhodli len o priznaní

náhrady preukázaných výdavkov vo výške 100,20 eur, t. j. nižšej sumy výdavkov ako som si

uplatnil, pričom s rozdielom 270,06 eur (nepriznanou časťou výdavkov) sa zaoberali len

v odôvodnení svojich rozhodnutí a nerozhodli, že mi ich nepriznávajú alebo môj návrh

v tejto časti zamietajú. Takýmto postupom už prvostupňový súd svojim uznesením

č. k. znemožnil, aby som podal odvolanie len voči tej výrokovej časti

rozhodnutia, ktorou mi v časti náhradu výdavkov nepriznáva a nepriamo ma donútil, aby

som podal odvolanie voči výrokom rozhodnutia, ktorými mi náhradu preukázaných

výdavkov vo výške 100,20 eur priznáva a ukladá učtárni vyplatiť ich k mojim rukám. Výroky

prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožňujem, tak nemohli nadobudnúť

právoplatnosť, a teda nemohlo dôjsť ani k úhrade aspoň časti priznanej náhrady

preukázaných výdavkov k mojim rukám. Súd tak tiež znemožnil, aby došlo k vyplateniu

odmeny za výkon funkcie predbežného správcu, ktorá mi bola priznaná v plnej výške, keďže

som pri absencii výroku o nepriznaní preukázaných výdavkov v časti 270,06 eur musel

podať odvolanie aj voči výroku o uložení povinnosti učtárni vyplatiť mi odmenu a náhradu

čiastočne priznanej náhrady výdavkov. Považujem za dôležité poukázať na skutočnosť,

že výdavky vznikli v priebehu mesiacov november december 2014, odmena a náhrada

časti výdavkov mi boli súdom priznané rozhodnutím zverejneným v Obchodnom vestníku

vo februári 2015, pričom prinajmenej do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu

v Košiciach v auguste 2015 mi tieto neboli (a pri vyššie popísanom postupe súdu

ani nemohli byť) uhradené. Skoro rok teda financujem konkurzné konanie z vlastných

prostriedkov a navyše po rozhodnutí odvolacieho súdu je zrejmé, že pokiaľ nedôjde k jeho

zrušeniu, v časti 270,06 eur som toto konkurzné konanie nedobrovoľne „dotoval“.

Je zjavné, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach bolo porušené moje právo

na spravodlivý proces (the right to a fair trial) a správne právne posúdenie veci, čoho

dôsledkom je porušenie základného práva vlastniť majetok a základného práva na ochranu

majetku. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Ústavný súd SR rozhodol, že moje základné

práva porušené boli, zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vrátil mu vec

na ďalšie konanie.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok a základné právo

na ochranu majetku podľa SR uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. zo dňa 26. 05. 2015 zverejneným v Obchodnom vestníku

č. 154/2015 zo dňa 12. 08. 2015 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 26. 05. 2015

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 154/2015 zo dňa 12. 08. 2015 zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 eur, ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 199,36 eur na účet jeho advokátky , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je namietanie nesprávnych záverov

krajského súdu o nepreukázateľnosti a nedôvodnosti sťažovateľom uplatnenej náhrady

výdavkov v súvislosti s výkonom funkcie predbežného správcu úpadcu, a to v sume

270,06 € (z toho 90,06 € výdavky na kancelárske potreby a 180 € výdavky na prenájom

motorového vozidla) z celkovej sťažovateľom uplatnenej sumy 370,26 €. V ďalšej časti

svojej argumentácie sťažovateľ namietal aj nesprávne rozhodovanie okresného súdu o ním

uplatnenom nároku na náhradu odmeny a preukázaných výdavkov predbežného správcu

úpadcu, keď o nepriznaní časti výdavkov okresný súd nerozhodol samostatným výrokom

a jedným výrokom rozhodoval o uložení povinnosti učtárni súdu zaplatiť sťažovateľovi

priznanú odmenu a výdavky. V dôsledku toho bol sťažovateľ nútený podať odvolanie proti

výroku uznesenia okresného súdu z 9. februára 2015 o náhrade výdavkov a výroku

o uložení povinnosti učtárni súdu, čím sa zablokovalo správoplatnenie týchto výrokov,

a tým realizácia platby priznanej sumy odmeny a náhrady výdavkov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd poukazuje na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by

vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je v poradí

ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež poukazuje na to,

že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom,

sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým

súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu ().

Vzhľadom na uvedené bolo vylúčené z prieskumnej právomoci ústavného súdu ako

súdu, ktorý nie je „skutkovým súdom“, vyhodnocovať skutkové závery okresného súdu

a krajského súdu namietané sťažovateľom v súvislosti s preukázateľnosťou a dôvodnosťou

jeho výdavkov na kancelárske potreby v sume 90,06 € a prenájom motorového vozidla

v sume 180 € v súvislosti s výkonom činnosti predbežného správcu úpadcu.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že v danej veci ide o náhradu výdavkov predbežného

správcu v sume 270,06 €, t. j. z hľadiska premetu sporu ide o tzv. bagateľnú vec. Za daných

okolností už samotný predmet veci v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej

judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokúvaní. Ak totiž zákon o konkurze a reštrukturalizácii vylučuje (obdobne

ako vylučuje u tzv. bagateľných vecí) prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho opravného

prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý

do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa

v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov,

ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie

(). V danom prípade však podľa názoru ústavného súdu nie je možné

uvažovať o extrémnom vybočení všeobecného súdu pri rozhodovaní o odmene a náhrade

preukázaných výdavkov predbežného správcu.

Ústavný súd preto uzatvára, že argumentácia sťažovateľa nenasvedčuje možnosti

porušenia označených práv napadnutým uznesením krajského súdu a nie je spôsobilá

spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Sťažovateľom uvádzané námietky

proti záverom krajského súdu nezakladajú dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého

uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v .

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia označených práv sťažovateľa

uznesením krajského súdu, je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku sa ústavný súd ďalšími

jeho nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015