Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 431/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bartkom, Piaristická 6667, Trenčín, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C

47/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. septembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný úrad“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný súd Piešťany v právnej veci sťažovateľa o náhradu škody z ublíženia

na zdraví vedenej na tomto súde pod sp. zn. doposiaľ právoplatne nerozhodol

o jeho podanej žalobe a v tomto konaní je, napriek podanej sťažnosti sťažovateľa predsedovi

súdu na prieťahy v konaní, dlhodobo nečinný a nekoná bez zbytočných prieťahov. ...

V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. je sťažovateľ

účastníkom konania ako navrhovateľ. Predmetom uvedeného konania je nárok sťažovateľa

na náhradu škody vzniknutej z ublíženia na zdraví, ktoré bolo spôsobené trestným činom

zodpovednej osoby ... označenej ako odporca 1/. ... Zodpovednosť

odporcu 1/ za vzniknutú dopravnú nehodu bola ustálená v trestnom konaní vedenom

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , a to rozsudkom Okresného súdu

Piešťany č. k. zo dňa 01. 12. 2010, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave č. k. zo dňa 08. 03. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2011.

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. zo dňa 01. 12. 2010 bol odporca 1/

uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, nakoľko svojím konaním inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a za to bol odporca 1/ odsúdený na

trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 1 rok. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky. Vyššie uvedeným rozsudkom som

bol sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní postupom podľa

odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe uvedeného sťažovateľ podal na Okresnom súde Piešťany voči odporcovi

1/ dňa 06. 03. 2013 svoju žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví. Vec je vedená

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. a prvé meritórne pojednávanie vo veci

sa uskutočnilo až dňa 10. 02. 2014, t. j. takmer po roku od podania žaloby sťažovateľom.

Toto pojednávanie bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania na neurčito s tým, že

stranám konania bolo umožnené formulovať otázky na znalca. Hneď na to, dňa 12. 03. 2014

sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu jeho listom zo dna 12. 03. 2014, formuloval

otázky na znalca. Napriek tejto skutočnosti bol Okresný súd Piešťany vo veci nečinný

ďalších 12 mesiacov a uznesenie o ustanovení znalca doručil sťažovateľovi

až dňa 02. 03. 2015. Vzhľadom na vážnosť celej situácie a jej dopad do osobného života

sťažovateľa, podal sťažovateľ dňa 05. 03. 2015 predsedovi Okresného súdu Piešťany

sťažnosť na prieťahy v konaní. Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa

24. 03. 2015 predseda Okresného súdu Piešťany sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť

považuje za opodstatnenú, prieťahy v konaní sú však spôsobené veľkým počtom pridelených

vecí. S vybavením sťažnosti však sťažovateľ nesúhlasí, nakoľko aj zo zaslaného

upovedomenia vyplýva, že súd v jeho veci spôsobuje prieťahy napríklad aj tým, že v období

od 29. 04. 2013 do 19. 11. 2013, t. j. 7 mesiacov, konajúci súd len doručoval žalobu

sťažovateľa na vyjadrenie odporcom, čo je absolútne neakceptovateľné časové obdobie

pre tento úkon. V každom prípade aj napriek podanej sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi súdu, v sťažovateľovej veci k náprave nedošlo, a do dnešného dňa, t. j. ďalších

6 mesiacov, Okresný súd Piešťany vo veci nekoná a vo veci vznikajú ďalšie prieťahy

v konaní. Okrem toho sťažovateľ bol nútený voči jednému výroku uznesenia o ustanovení

znalca zo dňa 13. 02. 2015, a to výroku o povinnosti sťažovateľa zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie v sume 400, EUR, podať odvolanie, nakoľko sťažovateľ ako osoba,

ktorej bolo ublíženie na zdraví spôsobené trestným činom, je oslobodený priamo zo zákona

od platenia súdnych poplatkov, čím je tento výrok evidentne nezákonný. Sťažovateľ je

zároveň toho názoru, že uložením nezákonnej povinnosti na úhradu preddavku na znalecké

dokazovanie, konajúci súd súdne konanie opätovne zbytočne predĺžil a zároveň

sťažovateľovi sťažil prístup k súdu. ...

Sťažovateľ považuje v právnom štáte za neprípustné, aby v súdnom konaní o náhradu

škody z ublíženia na zdraví spôsobenej trestným činom, ktoré predstavuje štandardnú

a zvlášť citlivú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, od ktorého výsledku závisí kvalita

ďalšieho života sťažovateľa, ktorý v dôsledku spôsobených zranení zostal invalidným,

sa za 30 mesiacov uskutočnilo len jedno súdne pojednávanie a aby znalecké dokazovanie

na posúdenie spôsobených, a už raz lekárskym posudkom ustálených, následkov trvalo

19 mesiacov. ...

Skutočnosť, že Okresný súd Piešťany v tejto právnej veci bez viny sťažovateľa

doposiaľ právoplatne nerozhodol, vyvoláva u sťažovateľa dlhodobý stav právnej neistoty...

Sťažovateľ považuje za neprípustné, aby v právnom štáte, ktorý má garantovať

plynulosť a rýchlosť súdnej ochrany bola žaloba sťažovateľa zasielaná odporcom

na vyjadrenie 7 mesiacov. Sťažovateľ považuje v právnom štáte za neprípustné, aby prvé

súdne pojednávanie vo veci bolo uskutočnené až 11 mesiacov od podania žaloby a zároveň,

sťažovateľ považuje za porušenie jeho ústavného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov aj to, aby ustanovenia znalca na znalecké dokazovanie

na preverenie už raz znalecky posúdeného zdravotného stavu trvalo 12 mesiacov. Zároveň

sťažovateľ považuje za neprípustné a za porušenie jeho ústavného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov aj to, aby samotné znalecké dokazovanie, ktoré posudzuje

už raz posúdený zdravotný stav trvalo viac ako 6 mesiacov. Na základe uvedeného

je sťažovateľ toho názoru, že v jeho právnej veci vznikli prieťahy v konaní minimálne

v rozsahu 25 mesiacov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v či. 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj jeho základného právo na súdnu a inú právnu ochranu

zaručené v postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

7.500, EUR... ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

355,72 EUR... ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného úradu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. sa začalo 6. marca 2013, kedy bol okresnému súdu doručený návrh

sťažovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody na zdraví v sume 1 301,40 €

s príslušenstvom, ktorá mu nebola uhradená z celkovej náhrady škody vyčíslenej

podľa bodového ohodnotenia bolestného spolu v sume 10 194,30 €. Sťažovateľ si uplatnil

svoje nároky proti odporcovi v prvom rade ako osobe zodpovednej za vznik škody

a odporcovi v druhom rade Allianz ̶Slovenskej poisťovni, a. s., u ktorej bola zodpovedná

osoba poistená. Dôvodom poskytnutia len čiastočného plnenia z celkovej vyčíslenej sumy

náhrady škody podľa bodového ohodnotenia bolo spochybnenie správnosti bodového

ohodnotenia bolestného odporcom v druhom rade, a to v rozsahu 90 bodov (z celkových

705 bodov).

V doterajšom priebehu konania počnúc od 6. marca 2013 okresný súd vykonal

prvotné úkony vrátane doručovania žaloby odporcom, nariadil a vykonal jedno

pojednávanie 10. februára 2014 a uznesením z 13. februára 2015 (doručeným sťažovateľovi

2. marca 2015) nariadil vo veci znalecké dokazovanie na posúdenie sporného bodového

ohodnotenia bolestného, proti ktorému v časti uloženej povinnosti zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie sťažovateľ podal odvolanie. Podľa sťažovateľa napriek tomu,

že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi okresného súdu 5. marca 2015 bola

vybavená listom predsedu okresného súdu z 24. marca 2015 ako dôvodná, do podania

sťažnosti ústavnému súdu k náprave vo veci nedošlo.

Podľa sťažovateľa postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sa vyznačuje takými prieťahmi, ktoré zakladajú porušenie ním označených práv (čl. 46

ods. 1, a dohovoru).

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ústavný súd

konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku

konania v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov a úkony okresného súdu sa vyznačujú

prieťahmi, avšak nie prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia

označených práv sťažovateľa. Zároveň je nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu

bez meritórneho rozhodnutia vo veci bude intenzitu prieťahov zvyšovať, a tým môže

prispievať k reálnej možnosti porušenia základných a iných práv účastníkov konania.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , ktoré sťažovateľ odôvodňoval prieťahmi v postupe

okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti so sťažovateľom

namietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označeného

základného práva sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015