Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 515/2015
PDF · 375.47 KB
No categories available
I. ÚS 515/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn.
Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015, sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015,
sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn. Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn.
Rvp 6245/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami uvedenými
v prílohe tohto rozhodnutia a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015,
sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn.
Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4932/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 2. apríla
2015 do 30. apríla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v prílohe tohto
rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnuté
uznesenia“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení
žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou a Okresným
súdom Prievidza (ďalej len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným
postupom okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala
ako oprávnená.
Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľka
podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 €
podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].
2
Krajský súd napadnutými uzneseniami uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia
rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania
potvrdil ako vecne správne.
3. V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tom ktorom prípade
poukazuje i na „... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204,
1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka
vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle
ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je
podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní.
Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť
z odvolania nevzniká.“.
4. V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný
súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených
práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré
ďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané
finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle
§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
8. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4932/2015 – sp. zn. Rvp 4934/2015, sp. zn. Rvp 5559/2015 – sp. zn. Rvp 5575/2015,
sp. zn. Rvp 6218/2015 – sp. zn. Rvp 6222/2015, sp. zn. Rvp 6226/2015 – sp. zn.
Rvp 6232/2015 a sp. zn. Rvp 6236/2015 – sp. zn. Rvp 6245/2015 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na
4
totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l
výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami
krajského súdu
9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,
ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v
uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich v
odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňa o povinnosti
sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok,
ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že
z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej
právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe
dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, I. ÚS 763/2014,
III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014,
IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností
sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá
dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už
citované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ich
zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľky [týkajúce sa okrem iného
v tom ktorom prípade i poukazu sťažovateľky na časť zápisnice z rokovania
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013
vo veci vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov
(bod 3)], ústavný súd v závere len stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz
vyjadril i k otázke prípadnej rozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych
predpisov v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou
zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej
praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(I. ÚS 199/07, I. ÚS 235/07, I. ÚS 256/08).
11. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu,
ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie
je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.
právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,
III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského
súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
6
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 515/2015
Porsp. zn. sťažností vedenýchsp. zn. uznesení Krajského súdu . č.ústavným súdom (Rvp)v Trenčíne 1. Rvp 4932/2015 sp. zn. 6 Co 895/2014 z 27. januára 2015 2. Rvp 4933/2015 sp. zn. 6 Co 826/2014 z 27. januára 2015 3. Rvp 4934/2015 sp. zn. 4 Co 431/2014 z 15. januára 2015 4. Rvp 5559/2015 sp. zn. 16 Co 163/2014 z 27. januára 2015 5. Rvp 5560/2015 sp. zn. 16 Co 123/2014 z 27. januára 2015 6. Rvp 5561/2015 sp. zn. 16 Co 161/2014 z 27. januára 2015 7. Rvp 5562/2015 sp. zn. 16 Co 121/2014 z 27. januára 2015 8. Rvp 5563/2015 sp. zn. 16 Co 147/2014 z 27. januára 2015 9. Rvp 5564/2015 sp. zn. 17 Co 149/2014 z 29. januára 2015 10. Rvp 5565/2015 sp. zn. 17 Co 157/2014 z 29. januára 2015 11. Rvp 5566/2015 sp. zn. 17 Co 542/2014 z 28. januára 2015 12. Rvp 5567/2015 sp. zn. 17 Co 275/2014 z 28. januára 2015 13. Rvp 5568/2015 sp. zn. 6 Co 893/2014 z 27. januára 2015 14. Rvp 5569/2015 sp. zn. 17 Co 272/2014 z 28. januára 2015 15. Rvp 5570/2015 sp. zn. 6 Co 751/2014 z 27. januára 2015 16. Rvp 5571/2015 sp. zn. 17 Co 16/2014 z 29. januára 2015 17. Rvp 5572/2015 sp. zn. 6 Co 250/2014 z 27. januára 2015 18. Rvp 5573/2015 sp. zn. 4 Co 404/2014 z 15. januára 2015 19. Rvp 5574/2015 sp. zn. 4 Co 434/2014 z 15. januára 2015 20. Rvp 5575/2015 sp. zn. 17 Co 137/2014 z 29. januára 2015 21. Rvp 6218/2015 sp. zn. 16 Co 119/2014 z 17. februára 2015 22. Rvp 6219/2015 sp. zn. 4 Co 480/2014 z 29. januára 2015 23. Rvp 6220/2015 sp. zn. 4 Co 473/2014 z 29. januára 2015 24. Rvp 6221/2015 sp. zn. 16 Co 222/2014 z 17. februára 2015 25. Rvp 6222/2015 sp. zn. 17 Co 34/2014 z 29. januára 2015 26. Rvp 6226/2015 sp. zn. 17 Co 85/2014 z 29. januára 2015
27. Rvp 6227/2015 sp. zn. 16 Co 153/2014 z 17. februára 2015 28. Rvp 6228/2015 sp. zn. 17 Co 117/2014 z 29. januára 2015 29. Rvp 6229/2015 sp. zn. 17 Co 385/2014 z 11. februára 2015 30. Rvp 6230/2015 sp. zn. 17 Co 891/2014 z 25. februára 2015 31. Rvp 6231/2015 sp. zn. 17 Co 393/2014 z 11. februára 2015 32. Rvp 6232/2015 sp. zn. 17 Co 910/2014 z 25. februára 2015 33. Rvp 6236/2015 sp. zn. 6 Co 385/2014 z 27. januára 2015 34. Rvp 6237/2015 sp. zn. 4 Co 412/2014 z 15. januára 2015 35. Rvp 6238/2015 sp. zn. 19 Co 14/2014 z 12. februára 2015 36. Rvp 6239/2015 sp. zn. 17 Co 13/2014 z 29. januára 2015 37. Rvp 6240/2015 sp. zn. 5 Co 713/2014 z 25. februára 2015 38. Rvp 6241/2015 sp. zn. 15 Co 707/2014 z 25. februára 2015 39. Rvp 6242/2015 sp. zn. 16 Co 141/2014 z 10. februára 2015 40. Rvp 6243/2015 sp. zn. 16 Co 176/2014 z 10. februára 2015 41. Rvp 6244/2015 sp. zn. 4 Co 884/2014 z 29. januára 2015 42. Rvp 6245/2015 sp. zn. 6 Co 555/2014 z 10. februára 2015
8