Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 426/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti a , obaja

bytom , zastúpených spoločnosťou GARANT

PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Martin Dočár, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 2. marca 2011, takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 2. marca 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur

a sedemdesiatdva centov) na účet spoločnosti GARANT PARTNER legal s. r. o.,

Einsteinova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 8. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a

(ďalej aj „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 2. marca 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v predmetnom súdnom konaní účastníkmi

konania v procesnom postavení navrhovateľov. Konanie, v ktorom sa sťažovatelia

domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy, začalo podaním návrhu 31. októbra 2003.

Ústavný súd už nálezom sp. zn. z 2. marca 2011 rozhodol,

že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľov boli postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému

v sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v ich právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhli prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon

sa domáhali aj priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 5 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr 1786/15 doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2015, v ktorom

okrem iného uviedol všetky procesné úkony vykonané od začiatku napadnutého konania

až do vyhlásenia rozsudku na pojednávaní uskutočnenom 12. októbra 2015, ktoré dosiaľ

nebolo právoplatne skončené. Vo vyjadrení okresný súd taktiež poukázal na procesné úkony

účastníkov konania, v súvislosti s ktorými bolo potrebné súdny spis opakovane predkladať

na rozhodnutie súdom vyššieho stupňa.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia stanovisko nezaujali.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a predloženého súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 2. marca 2011takýto priebeh napadnutého konania:

- 7. marec 2011: súdny spis bol z ústavného súdu vrátený okresnému súdu,

- 10. marec 2011: súdny spis bol predložený Krajskému súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o vznesenej

námietke zaujatosti,

- 3. máj 2011: okresnému súdu bol vrátený súdny spis, pričom

krajský súd uznesením z 25. marca 2011 rozhodol, že zákonná

sudkyňa nie je z rozhodovania vo veci vylúčená,

- 11. máj 2011: okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. júl 2011,

- 23. jún 2011: okresnému súdu bol doručený návrh odporcu v 1.

rade na prikázanie veci inému súdu,

- 22. august 2011: opatrením predsedu okresného súdu z 22.

augusta 2011 bola vec z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

zákonnej sudkyne pridelená inej sudkyni,

- 25. október 2011: okresný súd uznesením uložil odporcovi v 1.

rade uhradiť súdny poplatok za návrh na prikázanie veci inému

súdu z dôvodu vhodnosti, pričom svojím ďalším uznesením

z 19. decembra 2011 pôvodné uznesenie okresného súdu

z 25. októbra 2011 zrušil,

- 30. január 2012: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 26. januára

2012 návrhu na prikázanie veci nevyhovel,

- 10. február 2012: okresný súd nariadil pojednávanie na 3. marec

2012, ktorý následne odročil na neurčito,

- 16. máj 2012: najvyšší súd opakovane zamietol návrh

na prikázanie veci Okresnému súdu Pezinok,

- 19. júl 2012: okresný súd nariadil termín pojednávania na 28.

september 2012, ktoré sa uskutočnilo o bolo odročené na 14.

november 2012,

- 27. november 2012: okresný súd prípisom odporkyni v 3. rade

oznámil, že nebude prihliadať na ňou podané námietky

zaujatosti, a preto ich ani nepredloží na rozhodnutie

nadriadenému súdu,

- okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. február 2013,

ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito,

- 25. február 2013: - okresný súd odporkyňu v 3. rade vyzval,

aby zaujala stanovisko k výsluchu svedkýň,

- okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby súdu

oznámil, či berú návrh voči odporcom v 1. a 3. rade späť,

- 5. september 2013: okresný súd uznesením konanie voči

odporcom v 1. a 3. rade zastavil, pričom po podaní odvolaní

proti uzneseniu okresného súdu z 5. septembra 2013 krajský súd

uznesením sp. zn. predmetné uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 18. február 2014: - okresný súd uznesením konanie voči

odporcom v 1. a 3. rade opätovne zastavil,

- 31. júl 2014: po podaní odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

z 18. februára 2014 krajský súd uznesením z 31. júla 2014

odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku uznesenia

okresného súdu o pripustení zmeny návrhu odmietol a vo výroku

o zastavení konania a o trovách konania potvrdil,

- 25. november 2014: okresný súd vstup do

konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov

nepripustil,

- 30. marec 2015: krajský súd uznesenie okresného súdu z 25.

novembra 2014 zmenil tak, že vstup do

konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov pripustil,

- 11. august 2015: okresný súd nariadil pojednávania na 30.

september 2015, ktoré bolo odročené na 12. október 2015 pre

účely vyhlásenia rozsudku,

- 12. október 2015: okresný súd rozsudkom návrh sťažovateľov

zamietol, pričom písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené

právnym zástupcom účastníkov.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti meritórnemu rozsudku okresného súdu

bolo 21. októbra 2015 podané odvolanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhali vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa ich vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Ústavný súd v zhode s hodnotením vysloveným v predchádzajúcich nálezoch

týkajúcich sa tejto veci konštatuje, že predmetom napadnutého konania vedeného okresným

súdom je návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, pričom sťažovatelia sú v konaní

v procesnom postavení navrhovateľov v 1. a 2. rade. Podľa názoru ústavného súdu spory

o takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim aj dostatočné množstvo stabilizovanej

judikatúry všeobecných súdov. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o mimoriadnej faktickej zložitosti veci, a teda by mohli ovplyvniť zásadným spôsobom

priebeh napadnutého konania.

2. Ústavný súd posudzoval aj správanie sťažovateľov vo vymedzenej etape

napadnutého konania (v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 2. marca 2011) a nezistil také skutočnosti, ktoré by v súvislosti

s predĺžením priebehu napadnutého konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov.

Čo sa týka hodnotenia procesných návrhov sťažovateľov podaných v priebehu

napadnutého konania, ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr.

), podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom konania však neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť

v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vo vymedzenej etape

napadnutého konania. Podľa názoru ústavného súdu aj keď postup okresného súdu

bol v zásade plynulý, na druhej stane nebol dostatočne efektívny. V súvislosti s uvedeným

ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. , ),

podľa ktorej je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľov v napadnutom konaní nebola

odstránená po uplynutí viac ako 12 rokov od začatia konania, a to ani napriek tomu,

že ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. z 2. marca 2011 konštatoval

existenciu zbytočných prieťahov a okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konaní

postupoval bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné osobitne skúmať

vykonané procesné úkony a berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh napadnutého konania

konštatuje, že neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 2. marca 2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľmi

označených práv.

IV.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

sp. zn. z 2. marca 2011.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každý

v sume 5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného uviedli, že je

„otrasená ich dôvera v súdny systém v Slovenskej republike, najmä pokiaľ ide o rýchlosť

a dĺžku konania a využitie účinných prostriedkov vedúcich k odstráneniu právnej neistoty“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,

ako aj skutočnosť, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze

sp. zn. z 2. marca 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto

veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy každému

zo sťažovateľov po 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti spoločnosťou

GARANT PARTNER legal s. r. o. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu a DPH v sume 355,72 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným

súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľom úhradu trov

konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015