Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 814/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti , zastúpenej

advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, Šoltésovej 20, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 Slovenskej

republiky, ako aj jej základného práva podľa ,

v spojení s a postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

č. k. -110 z 27. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. októbra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, Šoltésovej 20, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

(ďalej len „“), ako aj základného práva podľa

ods. 2 na prejednanie veci v jej prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom v spojení s postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom č. k. -110 z 27. júna 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ-fy namieta porušenie základných práv

a slobôd podľa článkov SR, tak ako vyššie uviedla, a to z dôvodu, že Uznesením

OS BA II. v konaní pod sp. zn. , ktorým súd pojednával bez prítomnosti

označeného odporcu, ktorý sa na toto pojednávanie riadne a včas ospravedlnil písomným

podaním, zároveň žiadal pojednávanie odročiť, súd však aj napriek tomu písomnému

podaniu pojednával a vydal rozhodnutie, ktorým podľa názoru sťažovateľa vážnym

spôsobom zasiahol do základných práv a slobôd, najmä do práva na spravodlivý proces,

a to tým, že:

a) Viedol pojednávanie/otvoril pojednávanie v právnej veci navrhovateľa

c/a

, o vypratanie nehnuteľnosti a uloženie povinnosti odstrániť stavbu... bez prítomnosti

osoby, ktorej zároveň výrokom určil povinnosti, tak ako vyplýva z ftk Rozsudku OS BA II.

zo dňa 27. 06. 2014, ktorého ftk doručila Advokátska kancelária na vedomie s výzvou,

že pristupuje k výkonu rozhodnutia predmetného súdu.

b) Napriek ospravedlnenej neprítomnosti odporcu/sťažovateľa, vydal

rozhodnutie/rozsudok, ktorý doteraz nebol platne a účinne doručený označenému

odporcovi, odporca iba obdržal zásielku „oznámenie o právoplatnom rozhodnutí súdu

a výzva na dobrovoľné plnenie právoplatného rozhodnutia súdu“, ktorá bola doručená

zo strany prav. zast. navrhovateľa.

c) Sťažovateľ je v procesnom postavení povinnej osoby, bez možnosti využitia práva

na prejednanie veci pred nezávislým súdom v riadnom konaní, a pod hrozbou exekučného

konania v časti výroku o povinnosti odstrániť stavbu, ktorý tak ako vyplýva z ftk

(iný rozsudok) rovnopis − účastník/povinný nemá platne a účinne doručený, a tento výrok

2

má byť právoplatný dňa 10. 10. 2014 a 12. 09. 2014 s tým, že listom zo dňa 30. 09. 2014

ho vyzval prav. zast. navrhovateľa, pod hrozbou výkonu rozhodnutia/exekúcie, a nemá inú

procesnú obranu porušenia svojich práv, v kontexte vydaného rozhodnutia OS BA II. sp. zn.

vydaného dňa 27. 06. 2014.

d) Sťažovateľ napáda rozhodnutie OS BA II. pod sp. zn. -110 vydaného

dňa 27. 06. 2014, ako aj konanie, ktoré vydaniu tomuto rozsudku predchádzalo...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal

jej sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. OS BA II. v konaní pod sp. zn. -110, ktoré vydal dňa 27. 06. 2014

týmto svojím konaním a vydaným rozsudkom: sťažovateľovi spôsobil ujmu na jeho právach

a porušil:

- Čl. 2 ods. 2 SR, právo na konanie štátnych orgánov iba na základe ,

v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v spojitosti s SR,

- Čl. 46 ods. 1 , právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde,

- Čl. 46 ods. 2 SR, právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,

- Čl. 48 ods. 2 SR, právo prejednania veci v prítomnosti účastníka a právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom...“

Sťažovateľka ďalej navrhuje ústavnému súdu, aby podľa § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odklade vykonateľnosti

napadnutého právoplatného rozhodnutia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

vydaného 27. júna 2014 z toho dôvodu, že výkon napadnutého rozhodnutia by

neznamenal pre sťažovateľku väčšiu ujmu ako môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti, alebo aby rozhodol o dočasnom opatrení, ktorého výsledkom by bolo

prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu vo vzťahu ku konaniu vo veci.

Ústavný súd vyzval 14. augusta 2015 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila

k sťažnosti sťažovateľky.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 31. augusta 2015 (doručenom

ústavnému súdu 10. septembra 2015) okrem iného uviedla:

«Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že návrh na začatie konania

bol na tunajší súd podaný osobne dňa 30. 1. 2014, pričom vo veci boli súdom nariadené

celkom tri termíny pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 19. 3. 2014 spolu s rovnopisom

návrhu na začatie konania s prílohami a výzvou na predloženie písomného vyjadrenia

k návrhu bolo odporcovi doručené v zmysle uložením na pošte

a neprevzatím zásielky v odbernej lehote, pričom nedoručená zásielka bola súdu vrátená

poštou dňa 19. 3. 2014, a v čase konania pojednávania dňa 19. 3. 2014 o 9.05 hod. ešte

nebola založená v spise a zákonná sudkyňa ju teda nemala k dispozícii.

Rovnako na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 14. 5. 2014 mal odporca

vykázané doručenie predvolania (spolu s rovnopisom návrhu na začatie konania

s prílohami a výzvou na predloženie písomného vyjadrenia k návrhu) v zmysle § 48 ods. 2

uložením na pošte a neprevzatím zásielky v odbernej lehote.

Dňa 3. 6. 2014 odporca riadne prevzal predvolanie na pojednávanie nariadené

na deň 27. 6. 2014 o 8.30 hod., a to spolu rovnopisom návrhu na začatie konania

s prílohami, rovnopisom podania navrhovateľa obsahujúceho návrh na zmenu návrhu

na začatie konania uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. 5. 2014 pod

č. k. -101 (pripustenie zmeny návrhu na začatie konania) a výzvou súdu

na predloženie písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania s prílohami

a k zmenenému návrhu v lehote 15 dní...

Na pojednávanie konané dňa 27. 6. 2014 o 8. 30 hod. sa odporca nedostavil, pričom

zo spisu je zrejmé, že v čase konania pojednávania zákonná sudkyňa nemala k dispozícii

žiadosť odporcu o ospravedlnenie účasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania

nariadeného na deň 27. 6. 2014 z dôvodu PN štatutárneho zástupcu odporcu. Z úradného

záznamu založeného v spise na č. l. 111 a) vyplýva, že predmetná žiadosť odporcu zo dňa

25. 6. 2014, podaná na súd osobne 25. 6. 2014, bola predložená do príslušnej spisovej

kancelárie a založená do predmetného spisu až dňa 26. 8. 2014. Súd rozhodol vo veci

rozsudkom zo dňa 27. 6. 2014 pod č. k. -110, ktorý bol odporcovi,

4

t. j. obchodnej spoločnosti (právnickej osobe) doručený v zmysle

uložením na pošte a neprevzatím zásielky v odbernej lehote. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 8. 9. 2014 a vykonateľnosť dňa 12. 9. 2014.

Zo spisu je zrejmé, že žiadosť odporcu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

a o odročenie pojednávania nariadeného na deň 27. 6. 2014 bola na súd podaná

25. 6. 2014, t. j. dva dni pred konaním predmetného pojednávania a jeho prílohou bolo

„Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ č. N 511429 vystavené dňa 25. 6. 2014,

avšak jeho prílohou nebolo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav

konateľa odporcu neumožňuje jeho účasť na pojednávaní, t. j. vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že konateľ odporcu nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania ( ). Súčasne považujem

za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že odporca napriek riadnemu prevzatiu všetkých

písomností súdu dňa 3. 6. 2014 nepredložil súdu v stanovenej lehote 15 dní, a ani neskôr,

písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Pokiaľ ide o doručovanie samotného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa

27. 6. 2014 pod č. k. -110, je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporcom

v danom konaní bola právnická osoba − obchodná spoločnosť, pri ktorej prichádza

do úvahy fikcia doručenia v zmysle v prípade, ak nie je možné doručiť

písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri. Konateľ

odporcu bol povinný konať v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou, čo zahŕňa

aj zabezpečenie riadneho preberania poštových zásielok, a to aj v prípade neprítomnosti

štatutárneho zástupcu spoločnosti na adrese sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom

registri.

Predmetné konanie vedené pod sp. zn. je právoplatne ukončené s tým,

že v súčasnosti je predmetný spis pripojený ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod

sp. zn. , v ktorom bol podaný návrh na povolenie obnovy konania.»

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ako vyplýva z obsahu i petitu sťažnosti, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a 2 a

rozsudkom okresného súdu č. k. -110 z 27. júna 2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť 8. septembra 2014 a vykonateľnosť 12. septembra 2014. Sťažovateľka pritom

tvrdí, že označený rozsudok jej „doteraz (t. j. v čase spísania sťažnosti ústavnému súdu

24. októbra 2014, pozn.) nebol platne a účinne doručený“ a že sa o ňom dozvedela až z listu

právneho zástupcu navrhovateľa.

Keďže príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu

označených práv sťažovateľky je v tomto štádiu konania okresný súd, ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky je neprípustná, a preto ju z uvedeného dôvodu

uplatnením zásady ratio temporis odmietol podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v judikatúre ústavného súdu

sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ustálil právny názor

(napr. , ), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho

opravného prostriedku (obnovy konania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o obnove konania.

Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m.

, , , , ), že lehota

6

na podanie sťažnosti po rozhodnutí o obnove konania bude považovaná v zásade

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou

prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné,

aby sťažovateľka v prípade podania návrhu na obnovu konania podala zároveň aj sťažnosť

podľa , pretože aj za predpokladu, že by príslušný súd dospel k záveru,

že obnovu konania nepripustí, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu

proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu príslušného rozhodovať o obnove

konania, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04,

alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská

verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky ako celku bolo už ďalej bez

právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal jej návrhom na odloženie vykonateľnosti

napadnutého rozsudku okresného súdu č. k. -110 z 27. júna 2014.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015