Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 817/2015
PDF · 137.85 KB
No categories available
II. ÚS 817/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej
obchodnou spoločnosťou , , konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta , vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 58/2007 a jeho uznesením z 19. apríla 2013, a vo veci porušenia základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 CoE 115/2013 a jeho uznesením z 31. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 58/2007 a jeho uznesením z 19. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného
súdu“), ako aj vo veci porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
a podľa čl. 47 charty, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu
postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 CoE 115/2013 a jeho uznesením z 31. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského
súdu“).
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd napadnutým uznesením z 19. apríla
2013 rozhodol ex offo tak, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto
uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
napadnutým uznesením z 31. júla 2013 tak, že ho potvrdil.
Následne sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na súdneho exekútora v predmetnom
exekučnom konaní – (ďalej len „súdny exekútor“) – na okolnosti
súvisiace s jeho vymenovaním a s ukončením jeho pracovného pomeru so sťažovateľkou.
2
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že „všeobecný súd:
... rozhodol s konečnou platnosťou (podľa ust.§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku
proti rozhodnutiu všeobecného súdu o námietke zaujatosti nemožno podať opravný
prostriedok) o právnom postavení oprávneného, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne
účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo oprávneného možnosti dosiahnuť vymoženie
svojej pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –
.“.
Sťažovateľka ďalej uvádza rozsiahlu argumentáciu týkajúcu sa námietky zaujatosti
voči súdnemu exekútorovi a možnosti exekučného súdu vylúčiť súdneho exekútora
z výkonu exekúcie pre jeho vzťah k oprávnenému. Sťažovateľka uvádza, že právny
poriadok „neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť súdneho exekútora z vykonávania exekúcie
pre pomer k oprávnenému!“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 19. apríla 2013, ako aj porušenie
jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty, práv
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu
v napadnutom konaní a jeho uznesením z 31. júla 2013, napadnuté uznesenia okresného
súdu a krajského súdu zruší, vec vráti na ďalšie konanie okresnému súdu a zároveň
jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
3
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou, chartou, dohovorom a dodatkovým protokolom postupom
a napadnutým uznesením okresného súdu, ako aj postupom a napadnutým uznesením
krajského súdu.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
4
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd zistil, že sťažovateľka so sťažnosťou nedoručila kópiu napadnutého
uzneseniu okresného súdu a ani kópiu napadnutého uznesenia krajského súdu, proti ktorým
sťažnosť smeruje, a to ani do dňa jej predbežného prerokovania (§ 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde). K sťažnosti rovnako tak nepriložila splnomocnenie na jej zastupovanie
v petite sťažnosti označeným právnym zástupcom (advokátom), hoci toto splnomocnenie
označuje v sťažnosti ako jeho prílohu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe
nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto spojitosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
5
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta), pričom v tejto súvislosti vychádzal ústavný súd
z toho, že podľa údajov uvedených v sťažnosti sťažovateľka mala byť zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom, hoci túto skutočnosť nepreukázala spôsobom
vyžadovaným § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (t. j. predložením kvalifikovaného
splnomocnenia).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015
6