Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 376/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti , zastúpenej

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 533,58 €

(slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej,

Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 zo 16. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané exekučné konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo doručené

16. júla 2010 upovedomenie o začatí exekúcie súdnym exekútorom voči nej, proti ktorému

podala 26. júla 2010 (2. augusta 2010) námietky. Namietala v nich, že exekučný titul

(platobný rozkaz) jej nebol nikdy doručený, a teda nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť.

Okresný súd (prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka) vydal 25. októbra 2010

uznesenie, ktorým zamietol námietky sťažovateľky. Proti uzneseniu podala sťažovateľka

10. novembra 2010 odvolanie. Napriek tomu, že o námietkach bol povinný rozhodnúť

v lehote 60 dní, okresný súd jej právnej zástupkyni až 20. mája 2015 doručil uznesenie

zo 14. mája 2015, ktorým jej odvolaniu nevyhovel. Dňa 3. júna 2015 podala sťažovateľka

návrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.

3. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že okresný súd napriek tomu, že

už v máji 2011 samotný oprávnený v namietanom exekučnom konaní navrhol okresnému

súdu exekúciu zastaviť, o tomto návrhu tiež ešte nerozhodol. Vzhľadom na dĺžku tohto

konania, ktorá je zjavne neprimeraná, je sťažovateľka toho názoru, že sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu nie je už účinným prostriedkom nápravy, preto

ju nepodala.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný

súd nálezom rozhodol, že okresný súd v namietanom exekučnom konaní porušil

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Súčasne navrhuje ústavnému súdu, aby prikázal okresnému súdu konať

v namietanom exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov, a domáha sa aj priznania

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

5. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaniami

sp. zn. z 11. augusta 2015 a 27. októbra 2015, v ktorých okrem iného

uviedol:

„Súd dňa 15. 7. 2009 poveril vykonaním exekúcie vo veci oprávneného

proti povinnej bytom

, o vymoženie 167,63 EUR s prísl. súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka.

Dňa 24. 8. 2010 exekútor doručil súdu námietky povinnej proti exekúcií. Uznesením

č. k. -40 zo dňa 25. 10. 2010 súd námietky povinnej proti exekúcií zamietol.

Dňa 15. 11. 2010 povinná doručila súdu odvolanie proti uzneseniu. O odvolaní

proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodol sudca uznesením

č. k. -58 zo dňa 14. 5. 2015.

Dňa 4. 6. 2015 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie. O tomto návrhu

súd zatiaľ nerozhodol.

Keďže sudca rozhodol o odvolaní povinnej proti uzneseniu č. k. -40,

ktoré vydal vyšší súdny úradník až 14. 5. 2015, t. j. po 4 rokoch a 7 mesiacoch, považujem

túto lehotu aj vzhľadom na zaťaženosť súdu za neprimeranú...

Na Vašu žiadosť sp. zn. -20 z 14. 10. 2015 o podanie informácie

o vykonaných procesných úkonoch vo veci sp. zn. od 11. 9. 2015 Vám

oznamujem nasledovné:

V súdnom spise sp. zn. sa nenachádza návrh oprávneného

na zastavenie exekúcie z 9. 2. 2011, ktorý mal súdu postúpiť súdny exekútor Mgr. Štefan

Marček dňa 10. 5. 2011.

Dňa 23. 10. 2015 boli fotokópie návrhov na zastavenie exekúcie postúpené do spisu

sp.zn. a ešte v tento deň sudkyňa dala pokyn vyžiadať si od súdneho

exekútora kompletný spis sp. zn. EX 4717/09, aby o predmetných návrhoch mohol súd

rozhodnúť...“

6. Sťažovateľka k vyjadreniam predsedu okresného súdu doručila ústavnému súdu

23. novembra 2015 toto vyjadrenie:

«Chronológia priebehu exekučného konania na Okresnom súde Košice I obsiahnutá

vo vyjadrení Okresného súdu Košice I z 11. 8. 2015 zodpovedá priebehu konania,

predovšetkým vo vzťahu k rozhodovaniu o námietkach sťažovateľky proti exekúcii.

Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Košice I z 27. 10. 2015, v ktorom tento

uvádza, že sa v súdnom spise 37Er nenachádza návrh oprávneného na zastavenie exekúcie

z 9. 2. 2011, ktorý mal postúpiť súdu súdny exekútor Mgr. Štefan Marček, dávam

do pozornosti ústavnému súdu, že som spolu so sťažnosťou sťažovateľky predložila

ústavnému súdu aj fotokópie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie z 9. 2. 2011,

postúpenie tohto návrhu súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom a fotokópiu

doručenky, z ktorej vyplýva, že písomnosť súdneho exekútora opatrená spisovou značkou,

pod ktorou sa exekučné konanie viedlo u súdneho exekútora, ako aj označením obsahu

zásielky „návrh oprávneného na zastavenie exekúcie“, bola doručená Okresnému súdu

Košice I dňa 10. 5. 2011.

Zásielku prevzal splnomocnenec s preukazom č. 2302/10.

Vzhľadom na uvedené, tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení zo dna 27. 10. 2015 teda

nezbavujú Okresný súd Košice I zodpovednosti za to, že o návrhu oprávneného

na zastavenie exekúcie doposiaľ (do dnešného dňa nebolo sťažovateľke doručené

rozhodnutie o zastavení exekúcie) rozhodnuté.

Je pritom potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade návrhu

na jej zastavenie podaného oprávneným je obligatórnym.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku – „Súd exekúciu zastaví, ak jej

zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie“.

Sťažovateľka považuje postup súdu tak pri rozhodovaní o jej odvolaní proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o jej námietkach proti exekúcii, tak aj o návrhu

oprávneného na zastavenie exekúcie, nielenže za porušenie jej namietaných práv,

ale za taký postup, ktorý ju vystavil nielenže bez zákonného dôvodu, ale priamo v rozpore

s ustanoveniami zákona neistote, ktorá ovplyvňovala niekoľko rokov jej život a doposiaľ

je tejto neistote vystavená.

Predmetom (istinou) vymáhaným v exekučnom konaní je suma 167,63 €, ktorá

je úročená úrokom z omeškania vo výške 17,6 %, teda za 5 rokov exekúcie uvedená suma

vzrástla, len pokiaľ ide o úroky z istiny, o 88 %.

Sťažovateľka teda 5 rokov nevedela či nebude povinná zaplatiť sumu 167,63 €,

ale aj sumu 1021,94 € vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie, teda sumu niekoľko

násobne prevyšujúcu pôvodnú istinu.

Sťažovateľka je osobou, ktorá pracuje v zamestnaneckom pomere a úhrada takejto

sumy by mala pre ňu vážne dôsledky. Z uvedených dôvodov vníma porušovanie

namietaných práv osobitne citlivo.

Zdôrazňujúc, že už viac než 4,5 roka mohla byť táto neistota odstránená rozhodnutím

o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, považuje postup Okresného súdu Košice I

za neospravedlniteľný.

Sťažovateľka si zároveň uplatňuje a vyčísľuje trovy konania vo výške 533,58 €, ktoré

pozostávajú z úkonov právnych služieb:

01. 06. 2015 prevzatie a príprava zastupovania 177,86 €

18. 06. 2015 podanie sťažností 177,86 €

23. 11. 2015 vyjadrenie 177,86 €

(odmena za 1 úkon právnej služby (1/6 výp. základu § 11, ods. 3, Vyhlášky 655/2004

Z. z.) 139,83€ + režijný paušál vo výške 8,39 €, čo je spolu 148,22 € + 20 % DPH (29,64 €)

- 177.86 €).»

7. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky v namietanom

exekučnom konaní (obdobne napr. ).

12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

a ani skutkovej stránke nemožno rozhodovanie o návrhu na zastavenie a odklade exekúcie

v rámci exekučného konania, ktoré patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, hodnotiť

ako zložité.

12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd pri preskúmaní spisu

okresného súdu sp. zn. nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka

prispela k zbytočným prieťahom v konaní, hoci na druhej strane na jej ťarchu možno

pričítať, že od 15. novembra 2010, keď doručila okresnému súdu odvolanie proti jeho

uzneseniu zamietnutí jej námietok proti exekúcii, prakticky až do 3. júna 2015, keď podala

návrh na zastavenie a odklad exekúcie, sa o svoju vec vôbec nezaujímala (vigilantibus iura),

čo ústavný súd zohľadnil pri priznaní výšky finančného zadosťučinenia.

12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd preskúmal spis okresného súdu sp. zn. a zistil,

že okresný súd bol nečinný od 25. októbra 2010, keď vydal (prostredníctvom súdneho

úradníka) uznesenie, ktorým zamietol námietky sťažovateľky proti exekúcii,

až do 14. mája 2015, keď o jej odvolaní rozhodol sudca okresného súdu (nečinnosť viac

ako 54 mesiacov bez akejkoľvek zákonnej prekážky). Dňa 4. júna 2015 podala sťažovateľka

návrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom tiež nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Navyše ústavný súd z príloh k sťažnosti zistil, že 9. februára 2011 oprávnený v exekučnom

konaní podal na exekútorskom úrade návrh na zastavenie exekúcie proti povinnej

sťažovateľke o vymoženie 167,63 € s prísl. a následne súdny exekútor 4. mája 2011 vo veci

vedenej pod sp. zn. EX 4717/09 (k sp. zn. , pozn.) postúpil tento návrh

okresnému súdu (na doručenke je podpis splnomocneného zástupcu okresného súdu

s dátumom 10. máj 2011). V spise okresného súdu sa však tieto podania nenachádzali

a nie sú zaevidované, čo možno pripísať na ťarchu okresného súdu a jeho administratívy.

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel ku záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli

porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

15. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v namietanom exekučnom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku nálezu).

16. Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

17. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodu, že celková doba konania o výkone rozhodnutia pred okresným súdom, ktorá

uplynula od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. od 26. októbra 2009, „hoci

odpadli už všetky procesné dôvody na jej pokračovanie je neprimeraná, ničím

neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná“.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(). Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (bod 12.2), pričom zohľadnil

aj okolnosť „čo je v hre“.

19. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru (pozri body 6, 12.2

a 12.3) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné

zadosťučinenie, a to v sume 300 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľke

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).

20. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 300 €. Zobral pritom do úvahy aj to,

že na ochranu jej práv postačuje, že ústavný súd vo veci vyslovil porušenie jej označených

práv, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal aj trovy právneho

zastúpenia v nemalej sume. Navyše mu nie je známy iný dôvod na ďalšie pokračovanie

tohto exekučného konania so zbytočnými prieťahmi, keďže z priložených listín a vyjadrení

účastníkov je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie podala aj samotná oprávnená v tomto

exekučnom konaní a okresný súd by mal na základe tohto nálezu ústavného súdu

a jej návrhu, čo v najkratšej dobe rozhodnúť o zastavení exekúcie proti sťažovateľke.

Ústavný súd sa tiež na základe už uvedeného nedomnieva, že sťažovateľke bola spôsobená

taká závažná ujma, ako uviedla vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu jej právna

zástupkyňa. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

21. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke,

ktorá bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu

jej právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou. Advokátka vykonala

v roku 2015 tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie

a podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu. Odmena za jeden úkon

právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Odmena za jeden

právny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 €

predstavuje sumu 148,22 €. Odmena advokátke za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna

náhrada predstavuje sumu 444,66 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je aj platcom

DPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli teda priznané

v celkovej sume 533,58 € (bod 4 výroku nálezu), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015