Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 572/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o.,

Brnianska 10, Trenčín, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozef Sotolářom, PhD., Južná

trieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na podnikanie podľa

a základného práva na inú právnu ochranu podľa

Všeobecne záväzným nariadením mesta

Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta

Námestovo a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o., Brnianska 10,

Trenčín (ďalej „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na podnikanie podľa (ďalej len „“)

a základného práva na inú právnu ochranu podľa Všeobecne záväzným

nariadením mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných

hier na území mesta Námestovo (ďalej aj „napadnuté nariadenie mesta“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Predmetom ústavnej sťažnosti je /neústavnosť/ - neústavné všeobecne záväzné

nariadenie mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných

hier na území mesta Námestovo.

V danej veci sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky na vymoženie ochrany

jeho práv, ktoré mu umožňuje právny poriadok. Domáhal sa nápravy prostredníctvom

orgánov prokuratúry - podaním podnetov na protest - na okresnú, krajskú prokuratúru

i generálnu prokuratúru - nedošlo však k zmene. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nie je

oprávnený použiť iné právne prostriedky zakotvené v osobitných predpisoch, jeho jedinou

možnosťou domáhať sa ochrany svojich základných ústavných práv, ktoré boli porušené, je

táto sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. ...

Mesto Námestovo v rámci svojej normotvornej činnosti schválilo a prijalo Všeobecne

záväzné nariadenie mesta o zákaze prevádzkovania niektorých hazardných hier na území

mesta Námestovo č. 5/2013.

Toto nariadenie nadobudlo účinnosť a je účinné aj ku dnešnému dňu. To znamená, že

právny stav odo dňa účinnosti až doteraz sa nezmenil a protiústavný stav trvá.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o... podnikať podľa

v spojení so základným právom na inú právnu

ochranu podľa vydaním a schválením Všeobecne

záväzného nariadenia mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze prevádzkovania niektorých

hazardných hier na území mesta Námestovo porušené bolo.

2. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Námestovo č. 5/2013 o zákaze

prevádzkovania niektorých hazardných hier na území mesta Námestovo sa zrušuje.

3. Obchodnej spoločnosti PROGRAM spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 12.000,- €, ktoré mu je Mesto Námestovo povinne zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mesto Námestovo je povinné uhradiť obchodnej spoločnosti PROGRAM

spol. s r. o... trovy konania a trovy právneho zastupovania na účet jeho právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

sťažnosťou podľa domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na podnikanie podľa a základného práva na inú právnu ochranu

podľa napadnutým nariadením mesta.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa vo veciach územnej

samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec

(a aj vyšší územný celok) vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré je jedným

z prameňov práva, t. j. právnym predpisom, aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťou

vzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyšší územný celok).

Z vyplýva, že k porušeniu základných práv môže dôjsť

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, t. j. individuálnymi právnymi

aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré ak sú vydané

či už podľa alebo , sú normatívnymi právnymi aktmi, t. j. ústavný súd

v konaní podľa nie je oprávnený rozhodovať o porušení základných

práv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi aktmi.

Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach

(napr. , , ) konštatuje, že v konaní

o sťažnosti podľa nemôže rozhodnúť, že obec porušila svojím

všeobecne záväzným nariadením označené základné práva sťažovateľov.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre predovšetkým zdôrazňuje, že „každé

konanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,

a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na

základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným

súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť

uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným

súdom.“ (, tiež , , ). Z citovaného

okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa nemôže ústavný

súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa

.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127

ods. 1 sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nie

normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť, že

k porušeniu garantovaného práva došlo priamo ustanovením normatívneho

právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (, m. m. ).

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa

viazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich ústavnosti

slúži iný typ konania (konanie o súlade právnych predpisov). Z tohto dôvodu takéto

sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť spočíva

v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili,

a obsahom sťažnosti (m. m. , tiež , ).

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojej

jurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v , a preto môže

uplatňovať svoje právomoci iba v zákonnom a ústavnom rámci, čo sa považuje

v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosť

jeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavky

materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnené

podmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádza

z ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymi

argumentmi sťažovateľky obsiahnutými v jej sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitých

okolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovateľka sa svojou sťažnosťou podanou podľa v časti namietaného

porušenia svojich základných práv napadnutým nariadením mesta domáhala vo svojej

podstate konania o súlade právnych predpisov podľa , a preto jej sťažnosť v

súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015