Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 703/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo námestie 10520/13B,

Martin, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Pezinok, takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Turanskej, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo

námestie 10520/13B, Martin, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom

doručeným okresnému súdu 1. júna 2011 domáha dodatočného prerokovania dedičstva po

svojom otcovi (ďalej len „poručiteľ“). Okresný súd konanie uznesením

č. k. -10 z 9. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 9. novembra 2011“)

zastavil podľa (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že

sťažovateľka žiadala prerokovať majetok, ktorý už bol raz právoplatným rozhodnutím

(osvedčením o dedičstve sp. zn. , zo 6. júna 2008 vydaným

notárom ako súdnym komisárom) prerokovaný, t. j. z dôvodu, že novému prejednaniu bráni

prekážka veci právoplatne rozhodnutej podľa . O odvolaní sťažovateľky

2

proti uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2011 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 28. januára 2013 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu z 28. januára

2012“) tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd následne po vrátení veci na ďalšie konanie o veci opätovne rozhodol

uznesením č. k. -46 z 5. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie z 5. decembra

2013“) tak, že konanie zastavil, pričom toto svoje rozhodnutie opätovne odôvodnil

existenciou prekážky res iudicata, ktorá bráni opätovnému rozhodnutiu vo veci.

Proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2013 podala sťažovateľka 7. júla 2014

odvolanie a v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

«... od spomenutého rozhodnutia do doručenia tohto rozhodnutia ubehlo viac ako 6

mesiacov. V odvolaní sťažovateľka namietala, že v pôvodnom dedičskom konaní nebola

prejednaná celá nehnuteľnosť, t. j. parcela č. 61/15 – roľa. Počas konania a do času

rozhodnutia Okresného súdu v Pezinku sp. zn. -46 zo dňa 5. 12. 2013

prebehol a bol ukončený ROEP. Z ukončeného ROEP-u i z dostupných katastrálnych

údajov je zrejmé, že existuje „zvyšok“ predmetnej parcely, ktorý doposiaľ prejednaný

nebol. Tento je už v súčasnosti zapísaný Okresným úradom Martin, katastrálny odbor na

ako pozemok parc. č. – orná pôda o výmere 115 m2. Uvedené však bolo

zrejmé už pri podaní návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva.»

Sťažovateľka namieta, že k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru postupom všeobecných súdov

v napadnutom konaní došlo z dôvodu „neúmernej dĺžky konania, ktoré doposiaľ nebolo

ukončené meritórnym rozhodnutím vo veci samej“.

V konkrétnostiach sťažovateľka argumentuje, že napadnuté konanie prebieha

„ku dnešnému dňu už viac ako 4 roky. Je nepochybné, že dĺžka konania je ovplyvnená

viacerými faktormi a takáto dĺžka automaticky nezakladá prezumpciu o prieťahoch. Avšak

ako z kontextu všetkých dôvodov vyplýva, súd má na 4-ročnej dĺžke konania významný

podiel. Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, že Uznesenie Okresného súdu, sp. zn.

-46 zo dňa 05. 12. 2013 bolo sťažovateľke doručené až po tom, čo sa

sťažovateľka obrátila na súd za účelom zistenia, čo je s právnou vecou, t. j. po viac ako

6 mesiacoch od rozhodnutia. Rovnako po podaní odvolania zo dňa 07. 07. 2014 bola

právna vec predložená Krajskému súdu až po 5 mesiacoch, t. j. 22. 12. 2014.“.

Sťažovateľka poukazuje tiež na skutočnosť, že hoci je predmetom konania

prerokovanie dodatočného dedičstva po poručiteľovi, ktoré tvorí nehnuteľnosť o výmere

2

115 m, ide o vec, ktorá má zásadný význam, „nakoľko v tejto časti je spracovaný pomerne

rozsiahly geometrický plán, ktorý však nie je možné zapísať, resp. podľa neho vo veci ďalej

postupovať. Práve na predmetnej parcele, resp. jej časti má byť realizovaná prístupová

cesta pre viaceré pozemky. Skutočnosť, že toto vlastnícky vyriešené definitívne nie je,

spôsobuje problémy aj v oblasti stavebného konania.“.

V podaní doručenom ústavnému súdu 9. októbra 2015 sťažovateľka oznámila, že jej

bolo doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. z 31. júla 2015 (ďalej aj

„uznesenie krajského súdu z 31. júla 2015“), ktorým bolo uznesenie okresného súdu

z 5. decembra 2013 zrušené a vec bola opätovne vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v tejto súvislosti argumentuje, že právna vec sa „opätovne neúmerne

predĺžila. Predmetnú právnu vec bude Okresný súd v Pezinku prejednávať a rozhodovať po

3-tí krát.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1,

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn.: a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

4

2. Okresnému súdu v Pezinku prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:

13 D/541/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 eur..., ktoré jej

je Okresný súd v Pezinku povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd v Pezinku je povinný uhradiť trovy konania v sume 355,73 EUR... na

účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 29. októbra 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu

na vyjadrenie k sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predseda okresného súdu v reakcii na výzvu ústavného súdu v prípise sp. zn.

Spr. 3144/2015 zo 7. decembra 2015 predovšetkým uviedol:

„Navrhovateľka až v rámci druhého odvolania dňa 10. 07. 2014 riadne označila

nehnuteľnosť, ktorú chce dodatočne prejednať, a to pozemok, parcela č. o výmere

115 m2, zapísanú na LV..., ktorá je zapísaná na poručiteľa. V nadväznosti na toto odvolanie

a takto riadne označenú parcelu Krajský súd v Bratislave dňa 10. 09. 2015 vrátil

Okresnému súdu Pezinok spis so zrušujúcim rozhodnutím. Dňa 22. 09. 2015 bolo

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave doručené zástupcovi sťažovateľky a úpravou

vyššieho súdneho úradníka zo dňa 04. 11. 2015 je spis zasielaný súdnej komisárke na nové

prejednanie. Sťažovateľka síce dňa 01. 06. 2011 podala návrh na dodatočné prejednanie

dedičstva, ale nehnuteľnosť riadne označila až vo svojom odvolaní voči druhému

prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. 07. 2014, čím podstatne prispela k dĺžke konania.

V tom čase už prebiehalo odvolacie konanie a potom ako odvolací krajský súd vrátil vec

prvostupňovému súdu, čo sa stalo dňa 10. 09. 2015 okresný súd vo veci koná. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti, ako i hodnotu predmetu dodatočného prejednania dedičstva, t. j.

2

pozemku o výmere 115 mje žiadosť sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 10.000,-- zrejme neprimeraná.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného

súdu sp. zn. Spr. 3144/2015 zo 7. decembra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra

2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom v ňom navyše

okrem iného k vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla:

«... že... sú nepravdivé a účelové. V návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva

zo dňa 27. 05. 2011 bola nehnuteľnosť dostatočne špecifikovaná a označená. Uvedené bolo

konzultované i s pracovníčkou Okresného úradu Martin, katastrálny odbor, ktorá

v uvedenej oblasti zapisuje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Tá nám potvrdila, že v čase

podávania návrhu až do ukončenia ROEP-u, bola predmetná nehnuteľnosť evidovaná tak,

ako je uvedené v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva zo dňa 27. 05. 2011. Počas

konania na Okresnom súde v Pezinku (sp. zn. ) prebehol a bol ukončený

ROEP... v dôsledku ktorého došlo k zápisu predmetného pozemku na ... Uvedené

sme oznámili Okresnému súdu v Pezinku v odvolaní zo dňa 07. 07. 2014, kde sme rovnako

poukázali na to, že prebehol a bol ukončený ROEP. Rovnako na naše telefonické a písomné

žiadosti ohľadne informácií, čo je s uvedenou právnou vecou, Okresný súd v Pezinku ani

jediný raz nereagoval tým, že by uvádzal, že nebol predmetný pozemok riadne

špecifikovaný, resp. označený. V neposlednom rade si dovoľujeme poukázať na to, že

2

skutočnosť, že ide o pozemok „len“ o výmere 115 m, nie je podľa nášho názoru

rozhodujúci pri posúdení finančného zadosťučinenia, ale dôležitý je prístup a správanie,

resp. nekonanie Okresného súdu v Pezinku, kde po viac ako 4 rokoch nie je možné v právnej

veci rozhodnúť a rešpektovať rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. ... Jedná sa

6

o podstatný a dôležitý pozemok, nakoľko má byť na ňom realizovaná prístupová cesta pre

viaceré stavby k jednotlivým pozemkom.»

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 1. júna 2011 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na dodatočné

prerokovanie dedičstva. Okresný súd 13. júla 2011 vyzval sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh, ktorý bol zaplatený 1. augusta 2011.

2. Dňa 3. augusta 2011 okresný súd uznesením podľa začal

konanie v dedičskej veci po poručiteľovi, zomrelom 6. 12. 2007, a poveril podľa

notárku ako súdnu komisárku (ďalej len „súdna komisárka“)

vykonaním potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva a prípadným vydaním

osvedčenia o dedičstve, ak sú splnené podmienky podľa a .

3. Dňa 9. novembra 2011 okresný súd uznesením napadnuté konanie zastavil, súdnej

komisárke priznal odmenu a sťažovateľku zaviazal na úhradu trov štátu v sume 19,20 €

(ďalej len „uznesenie z 9. novembra 2011“). Sťažovateľka podala 5. decembra 2011

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 9. novembra 2011. Dňa 14. marca 2012 okresný

súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie; sťažovateľka súdny

poplatok zaplatila 3. apríla 2012.

4. Dňa 19. decembra 2012 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľky. Krajský súd uznesením č. k. -22 z 28. januára

2013 uznesenie okresného súdu z 9. novembra 2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie (spis bol okresnému súdu vrátený 7. marca 2013).

5. Okresný súd zaslal 20. mája 2013, vzhľadom na uznesenie krajského súdu

z 28. januára 2013, spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie súdnej komisárke.

6. Súdna komisárka požiadala 1. júla 2013 Správu katastra o vyhotovenie

potrebných dokladov, ktoré jej boli doručené 3. septembra 2013. Dňa 12. septembra 2013

súdna komisárka predvolala dedičov na dedičské konanie nariadené na 1. október 2013 na

Notárskom úrade v Pezinku.

7. Dňa 1. októbra 2013 sa na Notárskom úrade v Pezinku uskutočnilo dedičské

konanie.

8. Okresný súd uznesením sp. zn. z 5. decembra 2013 (ďalej len

„uznesenie z 5. decembra 2013“) napadnuté konanie zastavil, súdnej komisárke priznal

odmenu a sťažovateľku zaviazal uhradiť trovy štátu (rozhodnutie doručované v júni 2014).

9. Dňa 10. júla 2014 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 5. decembra 2013. Okresný súd 3. septembra 2014 vyzval sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 17. septembra 2014.

10. Dňa 22. decembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. júla 2015 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu z 31. júla 2015“) uznesenie okresného súdu z 5. decembra 2013

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený

10. septembra 2015.

11. Uznesenie krajského súdu z 31. júla 2015 doručoval okresný súd 16. septembra

2015 účastníkom konania.

12. Uznesením z 3. novembra 2015 okresný súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku

sťažovateľke a 17. decembra 2015 predložil spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie súdnej

komisárke.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

8

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (prerokovanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi)

tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Výklad a používanie právnej

úpravy v dedičských veciach sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov,

kde je upravená aj metodika ich postupu (obdobne , ), a preto

spravidla nemožno takéto veci považovať z právneho hľadiska za zložité. Ústavný súd

zo súvisiaceho spisu nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať

prípadný záver o skutkovej a právnej zložitosti veci sťažovateľky. Ústavný súd v tejto

10

súvislosti konštatuje, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neospravedlňoval

doterajšiu dĺžku napadnutého konania jeho právnou či faktickou zložitosťou.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by sťažovateľka

mohla prispieť k vzniku prieťahov v napadnutom konaní. V súvislosti s vyjadrením

predsedu okresného súdu, že k predĺženiu napadnutého konania prispela svojím správaním

aj samotná sťažovateľka, a to tým, že nehnuteľnosť patriacu do dedičstva po poručiteľovi,

ktorá mala byť predmetom dodatočného prerokovania, „riadne označila až v odvolaní

z 10. júla 2014 proti uzneseniu okresného súdu z 5. decembra 2013“, ústavný súd

poukazuje na obranu tvoriacu obsah stanoviska sťažovateľky k citovanému vyjadreniu

predsedu okresného súdu, s ktorou sa stotožňuje (pozri časť I tohto nálezu). Navyše,

z uznesenia krajského súdu z 28. januára 2013 vyplýva, že dôvodom zrušenia uznesenia

okresného súdu z 9. novembra 2011 (prvé rozhodnutie okresného súdu vo veci, pozn.) bola

nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, keďže okresný súd sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal so základnou otázkou, že nehnuteľnosť označená sťažovateľkou bola

súčasťou prerokovania v základnom dedičskom konaní (neúplné a nezrozumiteľné

odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a absencia argumentov na preukázanie tohto

záveru).

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v napadnutom konaní, bol postup samotného okresného súdu, a to aj vrátane

postupu poverenej notárky ako súdnej komisárky v konaní o dedičstve, keďže jej úkony sa

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu považujú za úkony súdu, ktorými možno

spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (, , ). Ústavný

súd pri svojom rozhodovaní o existencii zbytočných prieťahov vychádzal zo svojej

konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda

takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, ktoré sa začalo 1. júna 2011, trvá viac ako 4 roky a dosiaľ nie je právoplatne

skončené.

Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu napadnutého konania došlo

opakovane k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od apríla 2012, keď

sťažovateľka zaplatila súdny poplatok, do decembra 2012, keď okresný súd predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku, a od decembra 2013, keď okresný

súd uznesením sp. zn. napadnuté konanie zastavil, do júna 2014, keď bolo

citované rozhodnutie doručované účastníkom konania). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na neprimerane dlhé obdobie 5 mesiacov, ktoré okresný súd potreboval na

predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku, ktorý

sťažovateľka podala okresnému súdu v júli 2014 (v tomto období vykonal okresný súd

jediný procesný úkon spočívajúci vo výzve sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku).

Na celkovú dĺžku napadnutého konania negatívne vplýva opakované zrušenie

rozhodnutí okresného súdu o zastavení konania v odvolacom konaní z totožných dôvodov

(aj z uznesenia krajského súdu z 31. júla 2015 vyplýva, že dôvodom zrušenia uznesenia

okresného súdu z 5. decembra 2013 bolo nedostačujúce odôvodnenie záveru o tom, že

nehnuteľnosť, o dodatočné prerokovanie ktorej sťažovateľka žiadala, už bola prerokovaná

v základnom dedičskom konaní), preto je namieste záver, že posudzované konanie ako

celok charakterizuje aj neefektívny postup okresného súdu. Neefektívnosť konania sa

prejavuje najmä v nesústredenom postupe okresného súdu pri zisťovaní skutkového stavu

veci a následnom vydaní nepreskúmateľných rozhodnutí, keďže predmetné uznesenia

okresného súdu boli opätovne zrušené v odvolacom konaní a vec bola vrátená na ďalšie

konanie (obdobne ).

12

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím

porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ako aj s prihliadnutím na

celkovú dobu nečinnosti a neefektívny postup okresného súdu, ktorý sa prejavil v zrušení

jeho rozhodnutí krajským súdom, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo

predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

14

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu po zvýšení o 20 % (právna zástupkyňa je platiteľkou DPH,

pozn.) predstavuje sumu 355,73 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016