Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 511/2015
PDF · 332.71 KB
No categories available
II. ÚS 511/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska
17, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 102/06-31 z 21. júna 2006, za účasti Okresného súdu
Bratislava III, a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 299/98 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. I. ÚS 102/06-31 z 21. júna 2006 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom
šesťtisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet
jej právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej, Trenčianska 17, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, Trenčianska 17, Bratislava, ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa
čl. 19 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)
a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. I. ÚS 102/06-31 z 21. júna 2006 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
2
„Dňa 24. 9. 1998 podala sťažovateľka Okresnému súdu Bratislava III. žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcom
v 1. až 3. rade. Konanie sa vedie pod sp. zn. 6 C 299/98.
Ústavný súd SR už v roku 2006 rozhodoval o sťažnosti voči Okresnému súdu a dňa
21. 6. 2006 vydal nález I. ÚS 102/06-31, v ktorom vyslovil porušenie práva sťažovateľky
na prerokovanie veci v primeranej lehote a prikázal Okresnému súdu konať bez prieťahov.
Súčasne jej priznal odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 80 000 Sk tj. 2 656 Eur.
Ústavný súd SR zistil, že postup Okresného súdu vykazuje známky nečinnosti
a neefektívnosti, celková doba nečinnosti bola 4 roky a 8 mesiacov.
Po vydaní nálezu Okresný súd však prieťahy konania neodstránil, naopak
pokračoval v neefektívnom, nesústredenom konaní, ktoré navrhovateľku udržiava v stave
právnej neistoty a neumožňuje jej usporiadať si ani po 17 rokoch vlastný život a budúcnosť,
keď stále nevie, ako a kedy skončí konanie na tomto súde. V nehnuteľnosti doopatrovala
matku účastníkov konania a žije v nej so svojou dcérou a vnukom, o ktorých sa stará.
Po vydaní nálezu Okresný súd dňa 20. 9. 2006 rozhodol o návrhu, ktorý bol súdu
doručený takmer pred 5 rokmi (dňa 11. 12. 2001). V ten istý deň vydal aj uznesenie, ktorým
nepripustil zmenu petitu vo vzťahu k stavbe, ktorú si nechal zapísať účastník v 1. a 4. rade
počas konania a ktorá sa nachádzala na pozemkoch, ktoré boli a sú predmetom pôvodného
konania, s odôvodnením, že by nebolo hospodárne o takomto návrhu konať. Postup súdu
v tomto smere je absolútne nelogický, keď pripustil účastníčku v 4. rade do konania dňa
13. 12. 2001 len z dôvodu, že táto je spoluvlastníčkou stavby, ktorá bola do katastra
zapísaná, na základe vyhlásenia manželov počas konania o vyporiadaní spoluvlastníctva.
Uznesenia z 3. 2. 2001 o pripustení účastníčky v 4. rade a uznesenia z 20. 9. 2006 sa tak
dostali do vzájomného rozporu. Argumentovať hospodárnosťou konania v čase, keď
konanie už trvalo 8 rokov sa nejaví ako iracionálny argument, najmä ak o tejto stavbe
sa dokazovanie vykonávalo na 4 z 9 pojednávaní a okolnosť zmeny vedľajšej stavby
na samostatnú stavbu vo vlastníctve len niektorých z účastníkov komplikujúce možnosť
vyporiadania nehnuteľnosti.
Následne dňa 24. 11. 2006 sa konalo pojednávanie, v rámci ktorého sa opätovne
riešila otázka platnosti notárskej zápisnice a na záver súd rozhodol o nariadení znaleckého
dokazovania za účelom zistenia reálnej deľby nehnuteľnosti – výlučne pozemkov, vyslovil
právny názor, že stavba – rodinný dom, nie je predmetom vyporiadania z dôvodu
neplatnosti notárskej zápisnice. Súčasne určil termín pojednávania na 23. 2. 2007.
5. 1. 2007 súd nariadil znalecké dokazovanie a určil povinnosť zložiť preddavok
na trovy dokazovania vo výške 2 500 Sk každému z účastníkov.
18. 1. 2007 už nariadené pojednávanie zrušil a odročil konanie na neurčito
za účelom znaleckého dokazovania.
13. 2. 2007 sa navrhovateľka voči uzneseniu odvolala, s cieľom rozšíriť dokazovanie
tak, aby sa konalo nielen o pozemkoch, ale aj o nehnuteľnosti – rodinnom dome a aby
sa všetky tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania ocenili, keďže súd nariadil
dokazovanie výlučne vo vzťahu k pozemkom. Súčasne sa navrhovateľka odvolala aj voči
preddavku z dôvodu, že navrhovateľka už znalecké konanie platila a ktoré nebolo
použiteľné nie jej zavinením, ale postupom súdu. Navrhovateľka poplatok napriek tomu
včas zaplatila. Voči rozhodnutiu podali odvolania všetci odporcovia. Súd na tento návrh
nijako nereagoval a dokazovanie nedoplnil, i keď 15. 3. 2007 navrhovateľka doručila
opravu notárskej zápisnice a ďalšiu notársku zápisnicu o vlastníctve vedľajšej stavby.
Dňa 22. 10. 2008 bolo súdu doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave,
ktoré potvrdilo uznesenie o preddavku na znalecké dokazovanie. Navrhovateľke bolo
doručené až 23. 6. 2009, t. j. po 8 mesiacoch po urgencii ohľadom stavu konania.
Dňa 17. 11. 2009 znalec vypracoval znalecký posudok, keď spis pre účely
vypracovania posudku mu mal byť doručený až 11. 2. 2009, teda po 2 rokoch a 3 mesiacoch
o rozhodnutí súdu, že nariadi znalecké dokazovanie a toleroval ďalšiu nečinnosť znalca
v dĺžke 9 mesiacov, i keď bol nálezom Ústavného súdu zaviazaný konať bez prieťahov,
k čomu patrí aj vykonávanie opatrení na odstránenie nečinnosti znalca.
Samotný posudok bol doručený navrhovateľke za účelom vyjadrenia po ďalších
7 mesiacoch nečinnosti dňa 9. 6. 2010.
Z dôvodu zmeny právneho zastúpenia sa navrhovateľka vyjadrila k posudku
6. 7. 2010, odporcovia 14. 6. 2010.
Dňa 30. 8. 2010 sa navrhovateľka vyjadrila na základe výzvy súdu k návrhom
odporcov a z jej vyjadrenia bolo zrejmé, zásadne iné stanovisko, napriek tomu, súd žiadal
o opätovné vyjadrenie navrhovateľku, namiesto toho, aby vytýčil termín pojednávania.
4
Súd vytýčil pojednávanie až na 3. 2. 2011, teda po 1 roku 2 mesiacov od kedy mal
súd k dispozícii znalecký posudok, pričom na pojednávaní i tak znovu prejednával
stanoviská k otázke delenia pozemkov a rodinného domu a na záver vyzval na vyjadrenie
odporcov ohľadom vlastníctva oddeľovanej časti pozemkov, i keď tak mohol urobiť
písomnou výzvou pred pojednávaním. Z tohto pohľadu výzvy na účastníkov konania neboli
efektívne a nepriniesli žiaden posun ani v príprave pojednávania ani pre rozhodnutie veci.
Súčasne určil nový termín pojednávania na 29. 3. 2011.
Dňa 3. 2. 2011 súd vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie vo vzťahu k odporkyni
v 4. rade, keďže súd odmietol konať o vlastníctve vedľajšej stavby, navrhovateľka musela
zobrať návrh vo vzťahu k nej späť.
Pojednávanie dňa 29. 3. 2011 sa odročilo bez prejednania veci, keď právna
zástupkyňa odporcov zmarila pojednávanie obštrukciou a ospravedlnením kolíziou, i keď
kolidujúci termín bol určený neskôr, na čo súd nereagoval uložením pokuty. Súd odročil
opäť pojednávanie na neurčito za účelom znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny
nehnuteľnosti – domu s garážou. Nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu tak neurobil už pred
takmer 2 mesiacmi na záver predchádzajúceho pojednávania, keď je evidentné, že nedošlo
k žiadnej zmene vo veci. Navyše potrebu tohto dokazovania sme súdu avizovali podaním
6. 7. 2010, t. j. pred 7 mesiacmi.
Dňa 29. 3. 2011 súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty
nehnuteľnosti rodinného domu a určil preddavky na dokazovanie vo výške celkovo 500 Eur.
Navrhovateľka preddavok na trovy riadne uhradila, odporcovia si svoju povinnosť
nesplnili.
Až dňa 17. 10. 2011, teda takmer 7 mesiacov po nariadení dokazovania, bol súdu
doručený znalecký posudok 63/2011.
Súd až do 17. 5. 2012 opäť zostal nečinný, pokiaľ ide o nariadenie úkonov
smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutie veci, vydal výlučne uznesenie o vyúčtovaní trov
znaleckého dokazovania a to napriek tomu, že znalecký posudok ešte nebol prejednaný
a znalkyňu súd predvolal na pojednávanie, teda znalečné nebolo vyúčtované ešte úplne.
Pôvodne nariadený termín pojednávania na deň 29. 3. 2012 súd zrušil a odročil
pojednávanie až na 10. 5. 2012 a nakoniec telefonicky odročil pojednávanie o ďalších 7
dní. Aj na tomto mieste opäť možno vidieť nesústredený postup súdu a bezdôvodnú
nečinnosť ďalších 7 mesiacov.
Na tomto pojednávaní vyplynula potreba doplneného dokazovania. Súd sa opäť
vyporiadaval s návrhmi uplatnenými počas konania, zo dňa 13. 12. 2001, teda opäť
po 11 rokov odmietol návrh odporcu 1. Súd konštatoval, že je potrebné dopočutie
odporcu v 1. rade. Na pojednávaní sa zistili vady posudku výsluchom znalkyne,
pričom táto konštatovala na s. 4 zápisnice, že oprava posudku v namietanej časti by jej
trvala 15-20 minút. Súd napriek tomu vyzval na vyjadrenie navrhovateľku a doloženie
dôkazov, čo navrhovateľka splnila podaním dňa 30. 5. 2012.
Dňa 3. 10. 2012 vydal súd uznesenie o doplnení znaleckého dokazovania a súčasne
zaviazal všetkých účastníkov zložením preddavku na trovy vo výške 150 Eur.
6. 11. 2012 napadli túto časť uznesenia všetci odporcovia, pričom o odvolaní
odporcov rozhodol Krajský súd až 30. 1. 2015.
Okrem ďalšieho obdobia nečinnosti súdu viac ako 4 mesiace. Bol postup súdu
v tomto smere neefektívny a v rozpore s pokynom Ústavného súdu, konať bez prieťahov.
Súd pri nariaďovaní znaleckého dokazovania rozhodol o preddavku na trovy
konania zjavne v rozpore so zásadou hospodárneho a efektívneho konania, keď zloženie
preddavku na trovy konania je len fakultatívna možnosť súdu, nie procesná povinnosť. Súd
pritom z obsahu spisu poznal postup odporcov, ktorí sa vo vzťahu ku všetkým úkonom súdu
práve procesnej povahy odvolávali, snažili sa o prieťahy v konaní rôznymi obštrukciami,
nereagovaním na výzvy, neustanovovaním na pojednávanie a odvolávaním. Navyše
z obsahu spisu súd mohol zistiť, že odporcovia preddavky na trovy nikdy nezložili, všetky
trovy hradila výhradne navrhovateľka, aj keď v odvolaní nikdy neboli úspešní, svoju
povinnosť si nesplnili. Trovy konania vo vzťahu k znalkyni boli uhradené v celom rozsahu
z preddavku zaplateného navrhovateľkou. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17. 5. 2012,
na ktorej sa prejednával obsah posudku a vzišla potreba jeho doplnenia vyplýva, že rozsah
doplňujúceho dokazovania, ktorý sme navrhovali, zaberie znalkyni 15-20 minút (s. 4).
Napriek tomu súd uložil povinnosť zloženia trov, ktoré viac ako dvojnásobne prekračovali
celkové trovy hlavného dokazovania...
Takýto nesústredený postup súdu, vzbudzuje u sťažovateľky pochybnosti o záujme
vec prejednať a rozhodnú, keď počas celého konania sa vývoj dokazovania opakovane
6
menil, otázka posúdenia jej vlastníctva a teda rozsahu vyporiadania bola jednotlivými
zákonnými sudcami posudzovaná odlišne a sťažovateľka tak bola a je v permanentnej
neistote o tom, čo bude výsledkom tohto konania, či je alebo nie je vlastníčka tohto domu,
resp. v akom podieli a či po 17 rokov sa nerozdelia len pozemky, ktoré jej právne
postavenie nijako nevyrieši. Na takýto postup pritom neexistuje žiaden zákonný dôvod, keď
vec nie je ani podľa predchádzajúceho nálezu právne ani fakticky zložitá. Je neprípustné,
aby sa obdobná vec ani po 17 rokoch doteraz nerozhodla a že súd dodnes nebol schopný
vykonať všetky potrebné úkony na vyporiadanie spoluvlastníctva a nevydal ani jedno
rozhodnutie vo veci samej.
Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov, ktoré sa realizovali v danej právnej veci
vyplýva, že v tomto konaní došlo opakovane k zbytočným prieťahom, keď súdy
nepostupovali tak, aby bola vec právoplatne ukončená v primeranej lehote. Súd
tak nepostupoval dokonca ani po príkaze Ústavného súdu konať bez prieťahov. Keďže iný
prostriedok nápravy neexistuje a k porušeniu práv naďalej dochádza, pričom dĺžka
nečinnosti a okolnosti rozhodovania sa dotýkajú života sťažovateľky obzvlášť citeľne, keď
predmet konania sa týka jej obydlia a vyriešenia základnej existencie, došlo nečinnosťou
súdu nielen k zásahu do základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote,
ale aj zásahu do súkromného a rodinného života sťažovateľky.“
Sťažovateľka z uvedených dôvodov podáva opakovanú sťažnosť ústavnému súdu
a navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva
na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy v konaní vedenom pod
spis. zn. 6 C 299/98 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom spis. zn. 6 C 299/98 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
30 000 Eur (slovom tridsaťtisíc eur), ktoré je povinný uhradiť Okresný súd Bratislava III.
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky k rukám advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej vo výške, ktorá bude vyčíslená
po oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu BA III. do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 511/2015-12
z 27. augusta 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)] v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl.
48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 4. novembra 2015 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň
ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3763/2015 k prijatej
sťažnosti z 20. novembra 2015, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 27. novembra 2015,
okrem iného uviedol:
«V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne zo dňa 16. 11. 2015 k ústavnej
sťažnosti, s ktorým sa stotožňujem. V postupe tejto sudkyne som subjektívne prieťahy vo veci
nezistil. Ku dĺžke konania, ktorú sťažovateľka namieta, považujem za potrebné poukázať
najmä na skutočnosť, že po vydaní nálezu Ústavného súdu zo dňa 21. 06. 2006, sp. zn.
I. ÚS 102/2006 v uvedenej veci došlo tri krát ku zmene zákonnej sudkyne (naposledy dňa
06. 03. 2015). Je dôležité tiež prihliadnuť na obdobie, počas ktorého sa spisový materiál
nachádzal na odvolacom súde za účelom rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu
(odo dňa 09. 03. 2007 do 22. 10. 2008 a odo dňa 28. 12. 2012 do 06. 03. 2015)...
8
V danej veci, pridelenej do súdneho oddelenia 16 C, ktoré vybavujem odo dňa
15. 07. 2014, po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky (Dodatok č. 7 Rozvrhu
práce OS Bratislava III. na rok 2014, účinného od 03. 07. 2014), konám plynule, priebežne
a to s ohľadom na množstvo a obtiažnosť vecí ktoré sú mi pridelené na vybavovanie
a s ohľadom na stav konania, v akom mi bola táto vec pridelená.
V čase pridelenia bola predmetná vec predložená od 28. 12. 2012 Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie odporcov v 1) až 3) rade vo veci nariadenia doplňujúceho
znaleckého dokazovania (na návrh právnej zástupkyne navrhovateľky – čl. 514-515) a spis
po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením z 30. 01. 2015, sa vrátil dňa 06. 03. 2015 a kedy
mi bol kanceláriou predložený.
Od uvedenej doby (vrátenia spisu z odvolacieho súdu) boli vo veci vykonané
nasledovné úkony:
- 09. 03. 2015 (najbližší pracovný deň po návrate spisu z KS – pondelok) úprava
sudcu – doručenie rozhodnutia KS v Bratislave z 30. 01. 2015, č. k. 9 Co 676/2012-539 –
realizované 09. 03. 2015;
- 21. 03. 2015 vyznačenie ppl. uvedeného uznesenia KS (posl. doručenka sa vrátila
24. 03. 2015)
- 25. 03. 2015 úprava sudcu – 1) preverenie úhrady preddavkov, 2) pokyn
na príp. vymáhanie, 3) pokyn na doručenie právoplatného uznesenia o nariadení
doplňujúceho znaleckého dokazovania znalkyni Ing. Szabovej spolu so spisom
na vypracovanie doplňujúceho ZP v lehote 60 dní – realizované 26. 03. 2015, 30. 03. 2015
a 23. 04. 2015;
- 30. 04. 2015 doručený spis znalkyni (oznámenie z 13. 05. 2015);
- 12. 08. 2015 úprava sudcu – urgencia na predloženie znaleckého posudku,
príp. oznámenie dôvodov jeho nevypracovania v stanovenej lehote 60 dní – realizované
13. 08. 2015;
- 18. 08. 2015 predloženie doplnenia znaleckého dokazovania spolu s vyúčtovaním
znalca;
- 08. 09. 2015 – úprava sudcu 1) pokyn na doručenie doplnenia znal. posudku
účastníkom, 2) predloženie spisu VSÚ na rozhodnutie o vyúčtovaní znalečného – preverenie
úhrady, príp. vymáhanie preddavkov v lehote 15 dní – realizované 13. 08. 2015;
- 06. 10. 2015 elektronické podanie – odvolanie, bez zaručeného elktr. podpisu,
podané právnou zástupkyňou navrhovateľky voči uzneseniu priznaní trov znalkyni – nebolo
v lehote 3 dní (§ 42 ods. 1 O. s. p.) doplnené – súd naň neprihliada;
- 27. 10. 2015 úprava VSÚ – 1) oznámenie adresované PZN, že súd nebude
na nedoplnené odvolanie z 06.10 podané elektronicky bez ZEP prihliadať 2) pokyn
na predloženie spisu sudcovi – realizované 10. 11. 2015;
- 29. 10. 2015 podanie právnej zástupkyne odporcov v 1) až 3) rade – vyjadrenie
k doplnenému znal. posudku + návrhy na dokazovanie;
- 09. 11. 2015 spis kanceláriou „C“ predložený na sekretariát k Spr. 3763/2015 –
vyznačený ako predložený sudcovi;
- 10. 11. 2015 vrátený kancelárii „C“ – realizovaná úprava VSÚ z 27. 10. 2015;
- 11. 11. 2015 spis predložený sudcovi;
- 13. 11. 2015 úprava sudcu – stanovený TP na dňa 11. 02. 2016
V období máj a august, september 2015 som čerpala dovolenku v dňoch
23. – 30. 05. 2015, 03. – 10. 08. 2015 a od 27. 08. – 06. 09. 2015.
Ako vyplýva z uvedeného prehľadu, od pridelenia veci, v nej konám priebežne
a to aj s ohľadom na množstvo vecí v oddelení ktoré vybavujem, pričom posledným úkonom
bolo procesné rozhodnutie týkajúce sa znalečného podľa § 139 ods. 2 O. s. p. (o ktorom
je povinný súd rozhodnúť do 30 dní od podania posudku) a preverenie úhrad preddavkov
(§ 141 O. s. p. v znení úč. od 17. 04. 2015).
Úpravou sudcu z 13. 11. 2015 bolo vo veci vytýčené pojednávanie na dňa
11. 02. 2016.
Pre úplnosť uvádzam, že po mojom nástupe do práce z rodičovskej dovolenky,
mi bolo na základe Dodatku č. 7 Rozvrhu práce OS Bratislava III. na rok 2014
od 15. 07. 2014 do súdneho oddelenia „16 C“ ktoré vybavujem, naraz pridelené
(prerozdelené) všetky nevybavené veci k 30. 06. 2014, ktoré boli do jednotlivých oddelení
prerozdelené po sudkyni a to pomerom 1 : 15
a nerozhodnuté veci k 30. 6. 2014 zo súdneho oddelenia 43 C, Cpr, a to pomerom 50 %
z vecí od 1 roka do 2 rokov, 50 % z vecí od 2 rokov do 4 rokov a 50 % z vecí starších
ako 4 roky, celkom 158 nevybavených vecí (z toho viac ako 40 reštančných nad 3 roky)
a zároveň od 01. 08. 2014 do 31. 08. 2014 som mala zvýšený nápad nových vecí
10
v porovnaní s ostatnými aktívnymi senátmi občiansko-právneho oddelenia a to v pomere
100/70 % nápadu vecí do jednotlivých oddelení podľa programu elektronickej podateľne.
Nakoľko mi k 15. 07. 2014 bolo naraz pridelených množstvo spisov a z toho väčšie
množstvo reštančných (nad 3 roky), bolo potrebné aby som tieto spisy naštudovala,
čo samozrejme nie je možné vykonať naraz vo všetkých pridelených veciach, pričom
zdôrazňujem, že v mnohých prípadoch sa jedná o veci náročné a rozsiahle tak po skutkovej
ako aj právnej stránke a ktoré práve z tohto dôvodu neboli doposiaľ rozhodnuté,
resp. právoplatne skončené (vybavené), navyše v ktorých sa opakovane menila osoba sudcu,
čo sa negatívne odráža aj na spôsobe a plynulosti konania v týchto veciach.
V súvislosti so zmenami v organizácii súdnych oddelení (zrušenie súd. registrov
„Ro“, „Rob“), sa od 01/2015 do oddelenia ktoré vybavujem, zvýšil nápad nových vecí,
10/2015 priemerne na cca 86 vecí mesačne a k 10/2015 je stav môjho oddelenia 548
nevybavených vecí (z toho 273 nerozh.), pričom som k 10/2015 rozhodla 599 + 33 vecí
(z toho 400 vecí vybavených), pri nápade 653 vecí.
Tiež dávam do pozornosti, že k 01. 07. 2015 v senáte „16 C“ došlo aj k zmene
vyššieho súdneho úradníka (Dodatok č. 7k RP namiesto )
a to aj v súvislosti s absolútne nedostačujúcou prácou VSÚ , tak po
odbornej stránke ako aj z hľadiska precíznosti a dôslednosti, čo sa rovnako odrazilo na
možnosti plynule a bez zbytočných prieťahov konať vo všetkých pridelených veciach,
nakoľko som bola nútená vykonávať úkony, ktoré za bežných okolností vykonáva VSÚ podľa
poverenia, príp. stále činnosť VSÚ kontrolovať a opravovať...
K predloženej sťažnosti záverom uvádzam, že od pridelenia veci v nej konám
plynule, priebežne a to s ohľadom na stav konania, v akom mi bola táto vec pridelená
a aj na množstvo a obtiažnosť vecí v oddelení 16 C, ktoré vybavujem. K úkonom súdu pred
pridelením veci sa nevyjadrujem.»
Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
z 20. novembra 2015 (doručenom ústavnému súdu 7. januára 2016) okrem iného uviedla:
„K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava III. uvádzame, že konanie vo veci
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykazuje hrubé nedostatky, ktoré nie sú
ospravedlniteľné vysokým nápadom vecí, keďže nevznikli len samotným oneskorením
vykonávania úkonov, ale aj nesprávnym postupom súdu, keď súd nevykonával úkony
smerujúce k rozhodnutiu veci v zmysle pokynu Ústavného súdu, ale zaoberal sa najmä
procesnými opatreniami, ktoré konanie ďalej neefektívne zdržiavali a umožnili jeho
predĺženie.
Tvrdenie, že prieťahy konania boli spôsobené aj nečinnosťou Krajského súdu
neobstojí, keďže Krajský súd rozhodoval o veci len z dôvodu, že Okresný súd namiesto
úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci, vydal opätovne procesné uznesenie, ktoré vydať
v zmysle zákona vôbec nemusel. Okresný súd zamieňa vyúčtovanie znalečného
a rozhodovanie o preddavku na znalečné, keď v danom prípade ide o dve rôzne
rozhodnutia, ktoré majú odlišný právny základ. O preddavku na znalečnom súd nemusí
rozhodnúť. V zmysle § 141 O. s. p., tak len urobiť môže. Za okolnosti, že v konaní súd
nariaďoval opätovné znalecké dokazovanie z dôvodu, že stratilo účinnosť práve vzniknutými
prieťahmi a jeho nesprávnym postupom a navrhovateľ trovy tohto dokazovania už raz
zaplatil, nebolo správne, že súd žiadal opätovne zloženie preddavkov, ktoré mal a mohol
v celom rozsahu znášať súd a vysporiadať sa s nimi až na konci konania, v rámci náhrady
trov štátu.
Máme za to, že Okresný súd sa vôbec neriadil príkazom Ústavného súdu SR
a spôsoboval ďalšie prieťahy v konaní svojím nesústredeným rozhodovaním a nečinnosťou,
tým umožnil vznik ďalších prieťahov aj na vyššom stupni súdu, ktoré by však nevznikli, ak
by Okresný súd konal v súlade so zákonom. Podstatné je, že odvolací súd nerozhodoval vo
veci samej, ale len o procesnom uznesení, na čo nebolo potrebné ani predloženie celého
spisu. Z tohto dôvodu je potrebné, aj v zmysle rozhodovacej praxe ESĽP, pričítať celú dobu
konania o veci na prvom stupni pričítať ako zodpovednosť tomuto súdu.
Z týchto dôvodov sa v celom rozsahu pridržiavame obsahu sťažnosti a navrhujeme,
aby Ústavný súd SR rozhodol nálezom o porušení práv sťažovateľky a o priznaní
primeraného zadosťučinenia.“
12
Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
1. Predmetom napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C 299/98
je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
k nehnuteľnostiam. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako
navrhovateľka. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť
14
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej ani skutkovej
zložitosti.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako odporkyne (povinnej) v napadnutom konaní
nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré
začalo v roku 1998.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť
nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu
ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol 24. septembra 1998 doručený návrh sťažovateľky
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd
nálezom č. k. I. ÚS 102/06-31 z 21. júna 2006 vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Nález ústavného súdu bol doručený okresnému súdu 14. augusta 2006. Ústavný súd
v tomto konaní skúma a hodnotí činnosť okresného súdu od právoplatnosti tohto nálezu
až do posudzovania sťažnosti sťažovateľky.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 24. november 2006, keď ešte predtým
uzneseniami č. k. 6 C 299/98-264, resp. č. k. 6 C 299/98-265 čiastočne pripustil zmenu
návrhu sťažovateľky z 11. decembra 2001.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 24. novembra 2006 vypočul
odporcov v 1., 2. a 3. rade a odročil pojednávanie na 23. február 2007. Uznesením č. k.
6 C 299/98-274 z 5. januára 2007 nariadil vo veci dokazovanie znalcom z odvetvia
geodézie, odboru geodézie – kartografie. Pojednávanie nariadené na 23. február 2007
sa nekonalo; 18. januára 2007 bolo odročené na neurčito.
Proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania sa odvolal odporca v 1. rade,
ako aj sťažovateľka s cieľom rozšíriť žalobu. Okresný súd doručil 9. marca 2007 predmetný
spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaniach.
Krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 118/2007 z 18. júla 2008 napadnuté uznesenie
okresného súdu potvrdil.
Okresný súd zaslal 12. januára 2009 spis súdnemu znalcovi, ktorý upozornil okresný
súd, že dosiaľ mu nebolo doručené uznesenie z 5. januára 2007 o jeho ustanovení za znalca
v napadnutom konaní.
Sťažovateľka požiadala 14. mája 2009 okresný súd o nariadenie termínu
pojednávania. Okresný súd 15. mája 2009 požiadal znalca o vrátenie spisu, keďže uplynula
60-dňová lehota na vypracovanie znaleckého posudku; znalec reagoval tým, že mu stále
nebolo doručené uznesenie okresného súdu, ktorým bol ustanovený za znalca v predmetnom
spore. Po priznaní preddavku znalcovi uznesením č. k. 6 C 299/98-315 z 10. augusta 2009
a po jeho doručení znalcovi znalec oznámil okresnému súdu, že uznesenie, ktorým bol
ustanovený, mu síce bolo medzičasom doručené, nie však preddavok. Súčasne poukázal
16
na to, že okresný súd mu okrem toho dlhuje znaleckú odmenu v iných konaniach, v ktorých
už v minulosti podal znalecké posudky.
Znalec doručil 17. novembra 2009 okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok
č. 4/2009.
Po zaslaní znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie sa odporcovia
v 1. a 2. rade vyjadrili podaniami doručenými okresnému súdu 14. júna 2010. Sťažovateľka
sa vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 6. júla 2010.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 3. február 2011. V jeho rámci okresný súd
zastavil konanie vo vzťahu k odporkyni vo 4. rade (keďže sťažovateľka voči nej pred
pojednávaním vzala návrh späť) a nepriznal jej náhradu trov konania. Ďalšie pojednávanie
okresný súd nariadil na 29. marec 2011.
Pojednávanie nariadené na 29. marec 2011 (uskutočnilo sa bez účasti odporcov a ich
právnej zástupkyne) bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké
dokazovanie na zistenie súčasnej trhovej ceny predmetného domu s garážou.
Okresný súd uznesením č. k. 6 C 299/1998-414 z 29. marca 2011 nariadil znalecké
dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností.
Po vykonaní obhliadky nehnuteľnosti znalkyňa 17. októbra 2011 doručila znalecký posudok
okresnému súdu.
Po doručovaní výziev na vyjadrenie účastníkom konania okresný súd nariadil
pojednávanie na 29. marec 2012; po ospravedlnení právnej zástupkyne odporcu ho odročil
na 17. máj 2012. Návrh na uzavretie súdneho zmieru predložený spolu s vyjadrením právnej
zástupkyne odporcu právna zástupkyňa navrhovateľky (sťažovateľky) odmietla; okresný
súd odročil pojednávanie na neurčito.
Okresný súd ďalej nariadil uznesením č. k. 6 C 299/98-527 z 3. októbra 2012
doplňujúce dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty
nehnuteľností. Proti tomuto uzneseniu podali 6. novembra 2012 odvolanie odporcovia v 1.,
2. a 3. rade. Okresný súd doručil 28. decembra 2012 odvolanie spolu so spisom krajskému
súdu.
Zmenou rozvrhu práce bol spis pridelený 5. apríla 2013 sudkyni z oddelenia
občianskoprávnych vecí. Krajský súd rozhodol uznesením č. k. 9 Co 676/2012-539
z 30. januára 2015 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Okresný súd znovu požiadal znalkyňu o vypracovanie znaleckého posudku
a po urgencii doplňujúci znalecký posudok z 12. augusta 2015 bol doručený 17. augusta
2015.
Okresný súd doručoval 9. septembra 2015 doplňujúci znalecký posudok účastníkom
konania na vyjadrenie. Odvolanie sťažovateľky doručené 7. októbra 2015 proti výroku
o trovách znalkyni neakceptoval, pretože nebolo doručené v lehote 3 dní. Odporcovia
doručili 29. októbra 2015 vyjadrenie okresnému súdu spolu s ďalšími návrhmi
na dokazovanie.
Okresný súd nariadil pojednávanie na 11. február 2016.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,
IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,
zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako deväť a pol roka od vydania nálezu
ústavného súdu v roku 2006, ale aj z priebehu konania v tomto období uzavrel,
že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 299/98 bolo
opakovanou nesústredenou činnosťou okresného súdu i jeho nečinnosťou porušené základné
právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
18
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd už nálezom č. k. I. ÚS 102/06-31 z 21. júna 2006
prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, nepovažoval za potrebné uložiť túto povinnosť
okresnému súdu opakovane.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €, ktoré
odôvodňuje takto: „Žiadam Ústavný súd SR, aby okrem vyslovenia porušenia mojich práv,
ma aj odškodnil priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, pretože čas, ktorý
uplynul mi nikto nevráti a môj život je vďaka nečinnosti súdov neusporiadaný,
poznamenaný permanentnou neistotou o mojej budúcnosti a budúcnosti mojich blízkych.
Napriek môjmu veku, kedy som očakávala, že môj život bude už vyjasnený a pokojný,
nemám vyriešenú základnú otázku existencie a to, kde budem s mojou rodinou bývať a ako
sa dorieši vyporiadanie spoluvlastníctva k domu, kde žijem a či na to po právoplatnom
rozhodnutí, ktoré je v nedohľadne budem mať ešte sily a financie, keďže moje majetkové
a zárobkové pomery sa počas 17 rokov prirodzene menia. Svoju osobnú situáciu ťažko
znášam a prežívam hlbokú frustráciu z toho, do akej miery mám možnosť sa v tomto štáte
domôcť svojich práv, keď ani súdy nerešpektujú rozhodnutia najvyššej súdnej autority.
Navrhujem preto, aby Ústavný súd vyvodil zodpovednosť súdu za jeho nečinnosť priznaním
adekvátneho zadosťučinenia a priznal mi aj náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu
povinného zastúpenia v konaní, keď tieto výdavky som musela vynaložiť na obranu mojich
ústavných práv.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
6 C 299/1998, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,
ústavný súd považoval priznanie sumy 6 000 € sťažovateľke za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Evou
Braxatorisovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
20
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá
bola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za tri úkony právnej
služby vykonané v roku 2015 (3 x 139,83 €) predstavuje spolu s režijným paušálom 3 x
8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) sumu 444,66 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2016