Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 425/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kancelária

GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a a 2 a Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 16. júla 2015 a takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky a jeho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 16. júla 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)

na účet advokáta JUDr. Jána Gerega, Advokátska kancelária GEREG

& MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5,

, a a 2 (ďalej len

„ústava“) a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa

čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 16. júla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu zo 16. júla

2015“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 10. júla 2015 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu z 10. júla 2015“) bol sťažovateľ prepustený na slobodu s tým, že okresný

súd jeho väzbu nahradil prijatím peňažnej záruky zloženej v sume

30 000 €, ako aj jeho písomným sľubom, pričom mu boli zároveň uložené obmedzenia

a povinnosti spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia, zamestnať sa alebo sa

preukázateľne uchádzať o zamestnanie, ako aj pravidelne dvakrát mesačne dostavovať sa

k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Revúca.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) podal

proti uzneseniu okresného súdu z 10. júla 2015 po jeho vyhlásení sťažnosť priamo do

zápisnice z pojednávania, ktorú písomne odôvodnil 14. júla 2015. Uvedená písomnosť bola

doručená Advokátskej kancelárii GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., až 17. júla 2015.

Krajský súd uznesením zo 16. júla 2015 rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b)

o zrušení uznesenia okresného súdu z 10. júla 2015, žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby podľa zamietol a ponechal ho naďalej

vo väzbe, podľa neprijal peňažnú záruku zloženú

v sume 30 000 € ako náhradu jeho väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. b)

neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa

väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Uznesenie krajského súdu zo 16. júla 2015 podľa sťažovateľa trpí vadami

spočívajúcimi v porušení viacerých článkov , dohovoru, ako aj ustanovení Trestného

poriadku.

Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na to, že krajský súd o sťažnosti

prokurátora rozhodol 16. júla 2015, t. j. jeden deň pred tým, ako boli písomné dôvody

sťažnosti prokurátora doručené jeho obhajcovi do jeho sídla poštou. Sťažovateľovi do

väznice uvedená písomnosť nebola doručená vôbec. Krajskému súdu boli písomné dôvody

sťažnosti prokurátora doručené z okresného súdu faxom.

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa

k dôvodom sťažnosti prokurátora, pretože uvedená písomnosť mu nebola doručená a jeho

obhajcovi bola doručená až deň po rozhodnutí krajského súdu. Uvedeným postupom

krajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k výraznému zásahu do jeho práv obhajoby.

Konanie v predmetnej veci je v štádiu prípravného konania. Sťažovateľ je vo väzbe

od 27. marca 2015 z dôvodov uvedených v a väzba

je vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.

Všeobecné súdy podľa sťažovateľa síce preskúmavali zákonnosť jeho väzby

urýchlene, avšak zároveň mu svojím postupom znemožnili vyjadriť sa k písomným

dôvodom sťažnosti prokurátora a uvedené pochybenie nebolo odstránené ani v konaní

predchádzajúcom vydaniu uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015. Uvedeným postupom,

t. j. nedoručením písomných dôvodov sťažnosti prokurátora sťažovateľovi, bolo

sťažovateľovi znemožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam jeho väzby a k porušeniu

zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý súdny

proces, a to o to výraznejšie, že pred krajským súdom došlo k zmene uznesenia okresného

súdu z 10. júla 2015.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom

vysloví, že uznesením krajského súdu zo 16. júla 2015 došlo k porušeniu jeho základných

práv podľa , 2 a 5, , a a 2 a

ods. 3 listiny a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zruší uvedené uznesenie

a prikáže krajskému súdu prepustiť ho z väzby a zároveň zaviaže krajský súd na úhradu trov

konania v sume 355,73 €.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 zo 4. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa a 4

dohovoru a vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej sťažnosti podaním sp. zn. Spr

1359/15 z 30. novembra 2015 vyjadril krajský súd prostredníctvom svojho podpredsedu,

ktorý vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa v podstatnom uviedol:

«V súvislosti so sťažnosťou uvádzam, že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) nemá momentálne k dispozícii spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

, ale vychádza výlučne zo zberných spisov krajského súdu a to sp. zn.

a .

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa

k dôvodom sťažnosti prokurátora pri rozhodovaní krajského súdu pod sp. zn. ,

ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015, pretože tieto sťažovateľovi

neboli vôbec doručené a jeho obhajcovi boli dôvody sťažnosti doručené až v deň

rozhodovania odvolacieho súdu.

K obsahu sťažnosti v trestnej veci obvineného uvádzam, že krajský súd

uznesením na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015 prejednal sťažnosť krajského

prokurátora proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 10. júla 2015 a svojim rozhodnutím zrušil uznesenie

sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. júla 2015

v zmysle ust. . Podľa Trestného

poriadku žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol

a obvineného ponechal aj naďalej vo väzbe. Podľa § 81 ods. 1 Trestného

poriadku peňažnú záruku zloženú v sume 30.000,- Eur ako náhradu

väzby obvineného neprijal. Podľa

písomný sľub obvineného neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Predmetná trestná vec napadla na krajský súd dňa 13. júla 2015. Senát 2To má

pojednávacie dni vo štvrtky a preto v rámci urýchleného rozhodovania o väzobných

veciach, čo je zaužívaná súdna prax, bol nariadený termín neverejného zasadnutia na deň

16. júla 2015. Zo zberného spisu nie je preukázateľné, či a kedy bola sťažnosť prokurátora

doručená obvinenému, resp. jeho obhajcovi do advokátskej kancelárie. Je zrejmé, že pokiaľ

by odvolací súd nevyhovel sťažnosti krajského prokurátora a obvinený by bol prepustený

z väzby na slobodu, tak ako rozhodol okresný súd, nebol by podával ústavnú sťažnosť.

Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi explicitne na

strane 3 v súvislosti s prijatím peňažnej záruky poukázal na absenciu výnimočných

okolností prípadu, ktorých preukázanie je zásadné pre nahradenie dôvodov väzby niektorým

zo zákonných spôsobov, kde zdôrazňuje, že obvinený môže reálne pokračovať

v trestnej činnosti, čo je umocnené skutočnosťou, že protiprávneho konania sa mal dopustiť

v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia s výkonom trestu odňatia slobody,

ktorý trest mu bol uložený za rovnakú trestnú činnosť.

Ďalej by som chcel poukázať aj na rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

zo dňa 8. októbra 2015, kedy na neverejnom zasadnutí prejednával sťažnosť krajského

prokurátora a obvinených a proti uzneseniu sudcu pre

prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. októbra

2015, kedy tak isto o tejto väzobnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici konal urýchlene.

Týmto rozhodnutím bol obvinený prepustený z väzby na slobodu. V tomto rozhodnutí

na strane 5 v závere rozhodnutia zo dňa 8. októbra 2015 sp. zn. krajský súd

konštatuje, že ďalšia ponúknutá peňažná záruka a to zvýšená z čiastky 30.000,- Eur oproti

rozhodnutiu zo 16. júla 2015 sp. zn. na 40.000,- Eur; že takáto výška je už

dostatočná, aby odstránila obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, nakoľko

takáto čiastka by predstavovala citeľnú ujmu pre zložiteľa peňažnej zámky.

K argumentácii sťažovateľa, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom

sťažnosti prokurátora uvádzam, že tak sťažovateľ, ako aj jeho obhajca poznali

argumentáciu krajského prokurátora k žiadosti o prepustenie z väzby. Túto argumentáciu

použil prokurátor vo svojom stanovisku k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu (číslo listu 3 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 10. júla 2015), ako i pri záverečnom návrhu po výsluchu sťažovateľa

pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý vo veci rozhodoval. Z týchto dôvodov mám za to,

že tak argumentácia sťažovateľa, ako i prokurátora bola v čase rozhodovania Krajského

súdu v Banskej Bystrici všetkým účastníkom známa a bolo len výlučne na príslušnom súde,

ako sa s touto argumentáciu vysporiada vo svojom rozhodnutí.

Z ust. vyplýva požiadavka, aby orgány činné

v trestnom konaní a súdy vybavovali a rozhodovali väzobné veci prednostne a urýchlene.

Táto skutočnosť musí byť sťažovateľovi a jeho obhajcovi známa.

... súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.»

Právny zástupca v podaní z 9. decembra 2015 doručenom ústavnému súdu

11. decembra 2015 uviedol:

„... trvám na pôvodnom stanovisku a k vyjadreniu Krajského súdu udávam, že toto je

neopodstatnené a teda aj právne bezvýznamné. ... súhlasím s tým, aby sa upustilo od

ústneho pojednávania o prijatom návrhu...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, podľa ktorého nedoručením

dôvodov sťažnosti prokurátora došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania,

porušeniu jeho práva na obhajobu, a tým aj práva na spravodlivé súdne konanie pri

rozhodovaní o väzbe.

Podľa názoru krajského súdu k porušeniu práv sťažovateľa nedošlo, pretože tak

sťažovateľ, ako aj jeho obhajca poznali argumentáciu prokurátora k podanej sťažnosti,

pretože túto použil už vo svojom stanovisku k žiadosti sťažovateľa o prepustenie na

slobodu.

Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na svoju doterajšiu

judikatúru (napr. sp. zn. ), v ktorej už uviedol, že súdne konanie v súvislosti

s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy

vyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje

na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené v odseku 1 nemožno bez

ďalšieho uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že

určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru

pri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť

predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručená

kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska c. Poľsko

a ďalšie).

Osoba vo väzbe musí mať možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti

ponechaniu vo väzbe. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo

oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu

o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola

obvinenému, resp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť

obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej

pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie

kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú

základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej

slobody väzbou (, ).

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľa

názoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné

alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania.

Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (, , ).

Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny

proces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci

preskúmavania dôvodnosti väzby ().

Pri skúmaní daného prípadu je potrebné z pohľadu ústavného súdu najprv

konštatovať, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že dôvody sťažnosti prokurátora

neboli sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi zo strany súdov zúčastnených na rozhodovaní

v tejto veci vôbec doručené pred vydaním uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015,

a preto sa sťažovateľ nemohol k týmto dôvodom vyjadriť. Podľa presvedčenia ústavného

súdu stanovisko krajského súdu nemožno akceptovať. Posúdenie otázky, či dôvody

sťažnosti prokurátora obsahujú nové okolnosti a či je preto z pohľadu sťažovateľa potrebné

sa k nim vyjadrovať, je výlučne vecou sťažovateľa, lebo iba on môže posúdiť otázku

potreby reagovať na argumentáciu protistrany.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd uznesením z 10. júla 2015 v predmetnej

veci rozhodol a prokurátor pri vyhlásení tohto uznesenia podal sťažnosť priamo

do zápisnice. Písomné dôvody sťažnosti prokurátora boli okresnému súdu doručené osobne

15. júla 2015, avšak spis v predmetnej veci sa od 13. júla 2015 nachádzal už na krajskom

súde. Krajská prokuratúra svoje podanie zo 14. júla 2015 doručila v ten istý deň 17. júla

2015 sťažovateľovi i jeho obhajcovi. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol uznesením

zo 16. júla 2015.

Povinnosťou súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci bolo v záujme

naplnenia, resp. zachovania práva sťažovateľa na obhajobu presvedčiť sa, či bola

sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi poskytnutá dostatočná a primeraná možnosť

na vyjadrenie sa k podaniu zo 14. júla 2015 ešte pred rozhodovaním v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , ako aj

jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Z vyjadrenia krajského súdu z 30. novembra 2015 vyplýva, že krajský súd uznesením

sp. zn. z 8. októbra 2015 okrem iného rozhodol aj o prepustení sťažovateľa

z väzby. S ohľadom na túto skutočnosť sa už rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na

zrušenie uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015 a prikázanie jeho prepustenia na slobodu

ústavným súdom stalo bezpredmetným.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 355,73 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 296,44 € vrátane režijného paušálu. Právny

zástupca si uplatňoval aj nárok na zvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšak

ústavnému súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH. Ústavný súd nepriznal úhradu

trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 (stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie

ústavného súdu.

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016