Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/22/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L., P. W. L. XXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, proti žalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L., P. W. L. XXX, zastúpenému Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové námestie 93, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. októbra 2021, č. k. - 71 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho práva. Vo výroku II. rozhodol, že žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dňa 22.10.2020 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol o uložení povinnosti žalovaného zdržať sa zásahov do práv žalobcu ako vlastníka parciel KNE č. 2179/2, orná pôda o výmere 74 m2, KNE č. 2179/4, orná pôda o výmere 85 m2 a KNE č. 2179/7, orná pôda o výmere 233 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie, Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele KNE č. 2179/3, orná pôda o výmere 96 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Veľké Košecké Podhradie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele KNE č. 187/23, orná pôda o výmere 36 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor a parcele KNE č. 187/231, orná pôda o výmere 81 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. Veľké Košecké Podhradie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor a to tak, že žalovaný nesmie umiestniť stavbu "Rodinný dom s príslušenstvom" vrátane elektrickej prípojky, o ktorých umiestnenie požiadal obec Košecké Podhradie dňa 3.7.2020 v konaní č. OcÚ/105/2020-005- TS1-A/20, na vyššie uvedených parcelách žalobcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , , . Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území Veľké Košecké Podhradie a to KNE č. 2179/2, KNE č. 2179/4 a KNE č. 2179/7, zapísaných na LV č. XXXX, KNE č. 2179/3 zapísanej na LV č. 1232, KNE č. 187/23 zapísanej na LV č. 379 a KNE č. 187/231 zapísanej na LV č. XXX, ktoré sú vedené Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor. Na stavebnom úrade obec Košecké Podhradie prebieha na základe návrhu žalovaného konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Rodinného domu s príslušenstvom na pozemku parcela registra "C" č. 435/6, a pozemku parcela registra "E" parc. č. 2180, 2179/1 v katastrálnom území Veľké Košecké Podhradie. V konaní uplatnili námietky účastníci konania: Q. X. (teda žalobca) a X. G.. Námietka sa týka priebehu hraníc a výmery pozemkov register "C" parc. č.435/6, register "E" parc. č. 2180, č 2179/1 na ktorých sa navrhovalo umiestnenie stavby, vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve vyššie uvedených účastníkov konania. Rozhodnutím č. OcÚ/105/2020-005-TSI-A/20 z 18.09.2020 (na č.l. 19 spisu) stavebný úrad odkázal podľa

ods. 2 stavebného zákona namietajúcich na podanie návrhu na súd a konanie prerušil. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že námietky sa týkali priebehu hraníc a výmery pozemkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanou žalobou sa podľa jej obsahu žalobca proti žalovanému domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k jeho pozemkom podľa a podľa , a to pred zásahom žalovaného, ktorý má spočívať v plánovanej (doposiaľ nerealizovanej) výstavbe rodinného domu s príslušenstvom. Domáha sa súdneho rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté, že žalovaný je povinný zdržať sa zásahov do práv žalobcu k jeho predmetným pozemkov a to tak, že žalovaný na nich nesmie umiestniť stavbu rodinného domu s príslušenstvom, vrátane elektrickej prípojky, o ktorých umiestnenie požiadal obec Košecké Podhradie dňa 3.7.2020 v konaní č. OcÚ/105/2020-005-TS1-A/20. Súd prvej inštancie uviedol, že ochranu vlastníckeho práva podľa ustanovenia však nie je možné zamieňať, resp. paralelne uplatňovať popri . Vlastnícke právo je potrebné chrániť nielen žalobou podľa , ale najmä vlastníckou žalobou podľa . Ustanovenie treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu . V ustanovení sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia. Pokiaľ jestvuje len nízka intenzita takéhoto rušenia

- ide o nepodstatné zásahy, t.j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí. Imisie, kde ide o priame zásahy do vlastníckeho práva (napr. odvedenie vody na susedný pozemok, umiestnenie vecí a pod.) sú však zásadne (bez ďalšieho) neprípustné. Ochranu proti takémuto druhu zásahu do vlastníckeho práva neposkytuje negatórna žaloba podľa (lebo nejde o nepriamy zásah), ale podľa . Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu na súdnu ochranu nemožno založiť na ustanovení , ale tento nárok treba vyvodiť z . V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci. Rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu, pričom sa však musí jednať o existujúci zásah. Bez existujúceho zásahu ipso facto nie je možná ani súdna ochrana. Medzi stranami nebolo sporné, že stavba žalovaného doposiaľ nestojí, ani sa nezačala stavať. Zatiaľ sa v stavebnom konaní rozhoduje o umiestnení predmetnej stavby žalobcom, pričom konanie je prerušené a žalobca, ako jeden z dvoch namietajúcich účastníkov územného konania, bol stavebným úradom odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorou sa má vyriešiť spornosť priebehu hraníc a výmery predmetných pozemkov. Keďže ani medzi samotnými sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ nič stavať ani len nezačal, nemohlo dôjsť na pozemkoch žalobcu k žiadnemu zásahu. Aj zo znenia žaloby priamo vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou bráni proti plánovanej (budúcej) stavbe. Ak by súd žalobe vyhovel, súd by tak na seba fakticky prevzal právomoc a úlohu stavebného úradu. Ten rozhoduje o umiestnení stavby podľa príslušných právnych noriem. Z rozhodnutia stavebného úradu je zrejmé, že je sporný priebeh hranice medzi pozemkami, resp. ich výmera a tam má stavebný úrad problém v tomto územnom konaní. Žalobca však nepodal žalobu, na ktorú bol s ďalšou účastníčkou územného konania odkázaný. Žaloba je tak od základu nedôvodná. Chýba základná premisa úspešnosti žaloby, resp. na vyhovenie žalobnému návrhu, a to existujúci zásah do vlastníctva pozemkov žalobcu. Voči budúcim imisiám, resp. správnejšie budúcemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k jeho predmetným pozemkom, by mohol žalobca požadovať súdnu ochranu podľa . Takúto žalobu však žalobca nepodal a z okolností daného prípadu pre súd nevyplývajú také skutkové okolnosti, ktoré dobre dopadajú na použitie tejto právnej normy. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s ostatnými predloženými listinnými dôkazmi (najmä nákresmi, technickou správou, nájomnou zmluvou, geometrickým plánom č. ), nakoľko ich oboznámenie by neprivodilo iné rozhodnutie súdu a teda vzhľadom na ich obsah, nemali žiadnu procesnú hodnotu. Rovnako tak to platí aj o navrhovanom výsluchu sporových strán a o administratívnom spise Obecného úradu Košeca, ktorý sa týka predmetného územného konania, a ktorý navrhol pripojiť žalobca. Medzi stranami nebola sporná pre rozhodnutie súdu podstatná okolnosť, a to absencia vyššie uvedeného zásahu. Záverom súd uviedol, že ak súd skutočne nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu geometrický plán č. pred pojednávaním (čo je preukázané obsahom spisu), tak táto okolnosť nemá žiadny vplyv na neúspešnosť žalobcu v spore. Prípadná argumentácia žalobcu vzťahujúca sa na tento geometrický plán, by bola celkom irelevantná. Nemá totiž žiadny vzťah k meritu veci, resp. k žalobnému návrhu. Súd tak svojim postupom rešpektoval zásadu hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania. Ak by z tohto dôvodu odročil pojednávanie za

účelom doručenia geometrického plánu č. , ako to navrhoval právny zástupca žalobcu, tak by postupoval v rozpore s uvedenou zásadou. Išlo by o zbytočné predlženie sporu a navýšenie trov konania, a to aj samotného žalobcu (vzhľadom na vyššie uvedené závery). Navyše súd poskytol právnemu zástupcovi podľa názoru súdu dostatočný časový priestor v rámci vykonaného pojednávania, aby sa tento mohol oboznámiť s obsahom tejto listiny. Právny zástupca sa rozhodol túto možnosť nevyužiť. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces, prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd tak vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces, keď na pojednávaní dňa 21.10.2021 vyšlo najavo, že súd mu omylom nezaslal na oboznámenie a vyjadrenie časť príloh vyjadrenia žalovaného na podanú žalobu. Jednalo sa o prílohy na č. l. 52 až 58, a to konkrétne geometrický plán na č. l. 52 a nasl. a dokumenty ohľadne bodu pripojenia na č. l. 56 a nasl. Súd mu teda neopomenul doručiť len samotný geometrický plán, ale aj ďalšie dôležité listiny na vec sa vzťahujúce. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor na preštudovanie nedoručených listín je nepravdivé, keďže vzhľadom na rozsah listín, predmet prejednávanej veci a potrebu kvalifikovaného oboznámenia sa s nimi bol časový limit 20 minút nedostatočný. Podobne súd prvej inštancie nevypočul účastníkov konania, neoboznámil všetky listinné dôkazy pripojené k žalobe, kde oboznámil len listy vlastníctva, pričom nepripojil ani administratívny spis stavebného úradu. Ďalej uviedol, že žalovaný žiada v územnom konaní o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „rodinný dom s príslušenstvom“, pričom plánuje osadiť rodinný dom tak, že tento má stáť okrem iného na parcele KNC č. 434/1, na ktorú nie je založený list vlastníctva a ktorej súčasťou sú parcele KNE č. 2179/2, KNE č. 2179/3 a KNE č. 2179/4, ktorých je výlučným vlastníkom. Súčasne žalobca plánuje viesť elektrickú prípojku k rodinnému domu cez parcele KNE č. 187/23 a KNE č. 187/231, ktoré sú tiež jeho výlučným majetkom. Žalovanému nedal žiaden súhlas, aby umiestnil rodinný dom spolu s elektrickou prípojkou na pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve. Mal za to, že v danej veci jednoznačne prichádza do úvahy použitie ust. a , nakoľko je to práve žalovaný, ktorý v rozpore s vlastníckymi pomermi plánuje výstavbu aj na nehnuteľnostiach, ktoré sú v jeho vlastníctve. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že k zásahu žalovaného do jeho pozemkov vôbec nemusí dôjsť, a to z rôznych dôvodov, keďže práve rozhodnutím stavebného úradu z 18.09.2020 bol odkázaný na podanie žaloby na súd. Ak by boli podklady predložené žalovaným na stavebný úrad nedôvodné, resp. v rozpore s normami stavebného zákona, tak by ho ako účastníka stavebného konania stavebný úrad neodkazoval na podanie žaloby na súd, ale by žiadosť žalovaného bez ďalšieho zamietol. Skutočnosť, že stavebný úrad vo veci konal a jeho odkázal na podanie návrhu na súd je nesporná a bez ďalšieho spôsobuje vážnu hrozbu pre jeho vlastnícke práva. V tomto smere preto neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že ak by žalobe vyhovel, tak by na seba fakticky prevzal právomoc a úlohu stavebného úradu. Práve skutočnosť, že ho stavebný úrad odkázal na podanie občianskoprávnej žaloby na súd potvrdzuje jeho posúdenie žiadosti žalovaného o vydanie územného rozhodnutia ako oprávnenej, teda z pohľadu stavebného úradu to má byť práve on, kto je účastníkom so „slabším“ právom k veci a ak by žalobu na súd nepodal, tak stavebný úrad by vydal územné rozhodnutie, ktoré by bolo jednoznačne v jeho neprospech a vážne by zasahovalo do jeho vlastníckych práv k pozemkom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca podal tzv. negatórnu žalobu, v ktorej žiadal, aby sa žalovaný zdržal zásahov do jeho vlastníckych práv, pričom žalobca nepreukázal, ako mal žalovaný zasiahnuť do jeho vlastníctva, nakoľko doteraz nezačal s výstavbou rodinného domu. Navyše v územnom konaní bol predložený geometrický plán so zameraním stavby a inžinierskych sietí, z ktorého jednoznačne vyplýva, že umiestnenie stavby a inžinierske siete nebudú zasahovať do pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca navyše podal iný typ žaloby, na aký bol stavebným úradom vyzvaný. Mal

za to, že žalobca len naťahuje čas, ktorým marí jeho zámer postaviť si rodinný dom na pozemkoch vo vlastníctve jeho príbuzných. Plánovaná výstavba a jej osadenie v žiadnom prípade nezasahuje do výlučného vlastníctva žalobcu tak, ako to v žalobe uvádza. V prípade elektriny bol žalovanému určený napájací bod z pozemku KNE č. 2179/8, ktorá je vo vlastníctve brata žalovaného a bratovej manželky. Inžinierske siete taktiež nebudú vedené cez pozemky žalobcu tak, ako to v žalobe uvádza, čo preukazuje mapou s určením napájacím bodom. V konaní neboli porušené práva žalobcu, nakoľko tento podal nesprávnu žalobu podľa výzvy stavebného úradu a zároveň nepreukázal, že by v čase podania žaloby alebo v čase rozsudku zasahoval do jeho práv. Domáhanie sa neurčitého zásahu, ktorý nenastal a v budúcnosti ani nemusí nastať je nezákonné. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva umiestnením stavby rodinného domu na jeho pozemkoch na tom právnom závere, že nárok žalobcu na súdnu ochranu nemožno založiť na ustanovení , ale tento nárok treba vyvodiť z , pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ nič stavať ani len nezačal, preto nemohlo dôjsť na pozemkoch žalobcu k žiadnemu zásahu, a tak je žaloba od základu nedôvodná, keďže chýba základná premisa úspešnosti žaloby, a to existujúci zásah do vlastníctva pozemkov žalobcu. Voči budúcim emisiám resp. budúcemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k jeho pozemkom by mohol žalobca požadovať súdnu ochranu podľa , takúto žalobu však žalobca nepodal a z okolností prípadu nevyplývajú také skutkové okolnosti, ktoré dopadajú na použitie tejto právnej normy. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že nedoručenie geometrického plánu právnemu zástupcovi žalobcu pred pojednávaním nemá žiadny vplyv na výsledok sporu, keď geometrický plán nemá žiadny vzťah k meritu veci. Naviac súd poukázal na to, že poskytol právnemu zástupcovi žalobcu dostatočný časový priestor v rámci vykonaného dokazovania, aby sa tento mohol oboznámiť s obsahom tejto listiny, pričom právny zástupca žalobcu sa rozhodol túto možnosť nevyužiť.

6. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces, prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý proces, poukázal na to, že súd prvej inštancie mu nezaslal na oboznámenie a vyjadrenie časť príloh žalovaného na ním podanú žalobu, jednalo sa o prílohy na č. l. 52 až 58, a to konkrétne geometrický plán na č. l. 52 a nasl. a dokumenty ohľadne bodu pripojenia na č. l. 56 a nasledujúce.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že konanie pred súdom prvej inštancie je postihnuté vadou a týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podľa , , ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

12. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

13. je dôsledne budovaný na princípe rovnosti zbraní, ktorého normatívnym vyjadrením je práve ustanovenie . Podľa článku 9 strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko, v rozsahu, ktorý určí zákon. Princíp rovnosti sporových strán ( ) sa dopĺňa s princípom kontradiktórnosti, v zmysle, že sporovej strane má byť zásadne umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných oprávnení protistrany v záujme zabezpečenia negácie neodôvodnenej procesnej výhody jednej zo sporových strán (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 45 s.).

14. Každá sporová strana má právo vyjadriť sa k výsledku procesnej aktivity protistrany, teda k skutočnostiam uvádzaným protistranou, k dôkazným návrhom i právnej argumentácii, s cieľom zabezpečenia tzv. rovnosti zbraní.

15. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania so všetkými prílohami na vyjadrenie vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho žalovaného právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie (pozri napr. z 16.01.2019).

16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval právnemu zástupcovi žalobcu rovnopis vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vrátane predložených príloh. Na pojednávaní dňa 21.10.2021 však vyšlo najavo, že žalobcovi nebola doručená ako príloha geometrický plán na č. l. 52. Súd prvej inštancie na pojednávaní konštatoval, že žalobcovi skutočne nebol doručený geometrický plán a vzhľadom na hospodárnosť konania navrhol právnemu zástupcovi žalobcu oboznámiť sa s geometrickým plánom s tým, že pojednávanie preruší na 20 minút. Právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že 20 minút je nepostačujúci čas na preštudovanie nedoručených listín. Súd prvej inštancie konštatoval, že bude pokračovať v pojednávaní, keď geometrický plán nemá vplyv na

rozhodnutie v tomto spore a následne vo veci aj meritórne rozhodol. Z podaného odvolania zo strany žalobcu vyplýva ďalej aj to, že okrem geometrického plánu mu neboli doručené ani ďalšie prílohy nachádzajúce sa na č. l. 56 - 58 technické nákresy ohľadne bodu pripojenia a osadenia stavby. Tieto pochybenia súdu prvej inštancie predstavujú taký nesprávny procesný postup, ktorým súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím je jednoznačne naplnený odvolací dôvod podľa a dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže zároveň ide o nedostatky, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, nakoľko nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobcu bola preto dôvodná a vzhľadom na neukončený procesný postup súdu prvej inštancie podľa ustanovení , nebol daný dôvod v danom štádiu sporu zaoberať sa i vecným posúdením sporného nároku žalobcu.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bode č. 16) uviedol, že geometrický plán predložený žalovaným nemal vplyv na neúspešnosť žalobcu v spore, táto argumentácia súdu prvej inštancie je nesprávna, nakoľko pri posudzovaní otázky rešpektovania práva na spravodlivé konanie nie je rozhodujúce, či podanie, ku ktorému sa dotknutý subjekt nemal možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv na rozhodnutie súdu. Túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania, ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s princípom civilného sporového konania, predovšetkým princípom rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania (článok 6. a článok 9. ), teda doručiť žalobcovi geometrický plán a ostatné prílohy predložené žalovaným k podanej žalobe (na č. l. 52 až 58), poskytne žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k týmto prílohám, následne podľa procesnej situácie umožní žalovanému procesne reagovať na skutkové a právne tvrdenia protistrany. Následne súd vo veci nariadi pojednávanie a po postupe podľa vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti podľa , pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ust. .

20. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ).

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).