Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 36/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M&L FRESH s. r. o.,

Poľná 1060/6, Veľký Krtíš, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou,

Kozačeka 2003/40, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 1

ods. 1, , , , a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 2. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M&L FRESH s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2015 doručená sťažnosť spoločnosti M&L FRESH s. r. o., Poľná 1060/6, Veľký Krtíš

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 35

ods. 1, , a (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 2. júna 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Daňového úradu Banská

Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611401/5/3701446/2013/Ber zo 6. augusta 2013 vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 21,33 eur

a zároveň mu bola vyrubená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume

34 261,30 eur. Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec bolo

potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 1100307/1/543668/2013/4884 zo 14. novembra 2013. Proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky podal sťažovateľ žalobu podľa druhej hlavy,

piatej časti v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ sa proti rozsudku č. k. -46 z 19. marca 2014, ktorým Krajský súd

v Banskej Bystrici podanú žalobu zamietol, odvolal na najvyššom súde, ktorý napadnutým

rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky..., nakoľko tento sa stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici..., bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi svojho postupu a tento vysvetlil. ...

Sťažovateľ namieta porušenie jeho práv..., v súvislosti s absenciou riadneho

zákonného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Porušovateľa práva – rozsudku

zo dňa 02.06.2015, pre ktoré Sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie

za nepreskúmateľné. ...

Sťažovateľ ďalej namieta porušenie jeho práv... v súvislosti Sťažovateľ vzhliada

porušenie svojich práv - práva vlastniť majetok a práva podnikať v tej skutočnosti, že

Porušiteľ práva, aj napriek námietkam Sťažovateľa o nezákonne vedenej daňovej kontrole,

ktorá nebola ukončená zákonným spôsobom, potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu

súdnej moci, čím bol dôvodný nárok Sťažovateľa, na vrátenie nadmerného odpočtu za

zdaňovacie obdobie apríl 2012, vyplývajúci mu ex lege účelovo odopretý a daňový orgán

v tejto súvislosti vyrubil Sťažovateľovi vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty

v sume 34.261,30 EUR. ...

Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že zo znenia citovaného odôvodnenia nie je

zrejmé, ktoré listinné dôkazy vyvracajú a ktoré potvrdzujú, že poľský daňový subjekt bol

v období mesiaca apríl 2012 registrovaný pre daň z pridanej hodnoty, nakoľko to

Porušovateľ práva v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza a teda z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia Porušovateľa práva nie je ani zrejmé, ktoré listinné dôkazy po ich

vyhodnotení každého zvlášť a vo vzájomnej súvislosti Porušovateľ práva považoval

za rozhodujúce pre vyvodenie záveru, či bol alebo nebol poľský daňový subjekt registrovaný

v období apríl 2012 pre daň z pridanej hodnoty. ...

V tejto súvislosti Sťažovateľ namieta, že dôkazy, ktoré Porušovateľ práva uvádza ako

hodnoverné a preukazujúce, že IČ DPH: bolo pridelené p.

až dňa 03.08.2012 s platnosťou od 07.08.2012 (informácia

z medzinárodného dožiadania a informácia zo systému VIES) pochádzajú z rovnakého

zdroja - z daňovej správy Poľskej republiky, rovnako tak ako všetky dokumenty, ktoré

predložil v konaní na súde prvého aj druhého stupňa Sťažovateľ, z ktorých vyplýva, že

menovaný poľský daňový subjekt bol v rozhodujúcom čase registrovaný na daň z pridanej

hodnoty.

Sťažovateľ namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Porušovateľa práva

právne korektným spôsobom nevyplýva, z akého zákonného dôvodu konajúci súd pri vydaní

rozhodnutia neprihliadal na žiaden z dôkazov, získaných od poľskej daňovej správy, ktoré

predložil na podporu svojich tvrdení žalobca... ...

Porušovateľ práva prihliadal pri svojom rozhodovaní výhradne na obsah

dokumentov, poskytnutých poľskou daňovou správou, ktorými disponoval konajúci správca

dane a týmto aj konajúci súd prisúdil väčšiu dôkaznú silu, ako dôkazom Sťažovateľa, hoci

pochádzali z rovnakého zdroja - z daňovej správy Poľskej republiky. ...

Dôkazy žalobcu aj žalovaného poskytnuté poľskou daňovou správou by mali mať

v tomto konaní, čo do váhy, rovnakú dôkaznú silu, nakoľko pochádzajú z rovnakého

zdroja.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa

02.júna 2015 bolo porušené základné právo Sťažovateľa, obchodnej spoločnosti M&L

FRESH s.r.o., so sídlom: Poľná 1060/6, 990O1 Veľký Krtíš, IČO:44 236 841, zapísaná

v OR OS Banská Bystrica, odd.: Sro., vl. č. 19253/S, ZI: 5.000 Eur, RS: 5.000 Eur,

vyplývajúce z ustanovení zákona číslo v znení neskorších predpisov (Ústava

Slovenskej republiky) a to prvého oddielu -

princíp právnej istoty, druhého oddielu -

práva vlastniť majetok a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, piateho oddielu - práva

podnikať a práva na pokojné užívanie majetku a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, siedmeho oddielu

Slovenskej republiky - práva na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného

práva podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, článok 47 ods. 3 a článok 48 ods. 2

- práva na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základného práva podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 02.júna

2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi, obchodnej

spoločnosti M&L FRESH s.r.o. so sídlom: Poľná 1060/6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO:44 236

841, zapísaná v OR OS Banská Bystrica, odd.: Sro. vl.č. 19253/S, ZI: 5.000 Eur,

RS: 5.000 Eur trovy konania vo výške 279,66 € do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Márie Kuttnerovej,

vedený v .“

Sťažovateľ ďalej navrhoval, aby ústavný súd v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej

len „“) rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého právoplatného rozhodnutia:

„Sťažovateľ sa v tejto súvislosti domáha, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uložil

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý podľa Sťažovateľa porušil základné práva

Sťažovateľa, aby sa zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia - Rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 02.júna 2015 a rovnako, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky uložil Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému

úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec, aby sa do rozhodnutia vo veci o tejto sťažnosti

proti porušovaniu základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa , dočasne

zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím - Rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 02. júna 2015.“

Návrh na dočasné opatrenie sťažovateľ odôvodnil tak, že „... hrozí závažná ujma,

spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť,

nakoľko rozhodnutie o nepriznaní uplatneného nadmerného odpočtu vo výške 21,33 Eur

a uložení platobnej povinnosti vo výške 34.261,30 Eur, možno bez ďalšieho považovať za

rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by Sťažovateľovi hrozila závažná ujma

predpokladaná procesných predpisom.“.

II.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní,

ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva

alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis ,

, , ) a tiež by mali za následok porušenie niektorého

z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom)

postupe všeobecných súdov.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide

o povinnosť najvyššieho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie, tak ústavný súd konštatuje, že

tejto povinnosti nezodpovedá povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom strany a dať

naň podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď.

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza:

«Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom

administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie

dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočne východiská pre

vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Základnou podmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného

z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim... je, aby nadobúdateľ bol osobou

identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie od dane musí platiteľ

dane preukázať.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový

subjekt. ...

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca nepreukázal v zmysle

§ 43 ods. 5 zákona o DPH, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Žalobca

neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno. ...

V administratívnom spise sa síce nachádzajú aj dôkazy, podľa ktorých bol poľský daňový

subjekt v období apríla 2012 osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, avšak

v spise sú doložené aj listinné dôkazy, ktoré túto skutočnosť vyvracajú. ... Z priložených

listinných dôkazov, po ich vyhodnotení každého zvlášť a vo vzájomnej súvislosti, nemožno

vyvodiť, že poľský daňový subjekt bol v období mesiaca apríl 2012 registrovaný pre daň

z pridanej hodnoty.

Najvyšší súd mal v konaní za preukázané, a to nielen z údajov zo systému VIES, ale

aj na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií, že IČ DPH: ,

bolo pridelené p. až dňa 03.08.2012 s platnosťou od 07.08.2012.

Týmto dokladom bolo potvrdené, že registrácia na DPH, už realizovanie

intrakomunitárnych transakcií, mu bola pridelená až od 03.08.2012 a preto žalobca

nemohol v zdaňovacom období apríl 2012 dodať tovar odberateľovi v Poľsku s oslobodením

od dane podľa § 43 zákona o DPH. ...

Kontaktné oddelenie Poľska vo Formulári „SCAC 2004“ – odpoveď zahraničnej

daňovej správy zo dňa 02.01.2013 (na Základe čl. 7 Nariadenia. Rady č. 904/2010) uvádza

na str. 6, že je aktívnym platiteľom DPH od 03.08.2012, obchodnú

činnosť registroval od 07.02.2012, registráciu na DPH urobil kvôli realizovaniu

IC transakcií od 03.08.2012.

Pravdivosť údajov v predloženom „Potvrdení o platcovi dane od tovarov a služieb“

zo dňa 08.02.2013, podľa ktorého mal byť p. od dňa 07.02.2012

zaevidovaný ako platca DPH... bola vyvrátená výsledkom medzinárodného dožiadania. ...

Súd považuje za hodnoverný a smerodajný dôkaz zistený správcom dane prostredníctvom

medzinárodnej výmeny informácií - opakovane potvrdenú odpoveď príslušných finančných

orgánov Poľskej republiky, potvrdenú informáciami získanými prostredníctvom systému

VIES.»

V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa , dohovoru,

listiny a dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom súdnictve

bolo podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva,

ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať

„zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo

právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1

), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-

právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Bolo treba vziať preto

do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje

iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy

().

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami , dohovoru, listiny

a dodatkového protokolu, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016