Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 573/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou MS Lawyers s. r. o., Ružová dolina 8, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky Mgr. Márie Mäsiarovej, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) vo veci

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 12. marca 2003

okresnému súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, v ktorom navrhla, aby bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná

do vlastníctva odporkyne za primeranú náhradu. Konanie bolo vedené pod sp. zn.

. Sťažovateľka uvádza, že odporkyňa podala 3. júla 2003 návrh, o ktorom sa

vedie konanie pod sp. zn. . Okresný súd „pokračoval v oboch konaniach

o tej istej veci s tými istými účastníkmi. Až po piatich rokoch som dostala Uznesenie

-30, v ktorom súd zastavil konanie na môj návrh, ktorý mu bol doručený

o štyri mesiace skôr a pokračoval v konaní na návrh p. ... V období rokov 2005

až do 26. 10. 2012 som neustále žiadala súd, aby vo veci rozhodol, pretože jeho

nečinnosťou a neefektívnou prácou mi bolo bránené a zmarené zo strany navrhovateľky p.

užívať môj majetok...“.

2

Sťažovateľka podala aj sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorý v prípise

z 5. decembra 2012 uznal jej sťažnosť za dôvodnú, konštatoval prieťahy spôsobené

neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu a uviedol, že bude vo veci

vykonávať osobitný dohľad.

Uznesením z 20. februára 2013 okresný súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia

návrhu. Sťažovateľka uvádza: „Ako odporca v rade 1/ som vyjadrila nesúhlas

so späťvzatím, a teda zastavením konania už na pojednávaní dňa 20. 2. 2013 a odporca

v rade 2/ p. doručil dňa 15. 5. 2013 na súd odvolanie proti zastaveniu konania

s odôvodnením, že nesúhlasí so zastavením konania z vážnych dôvodov a navrhol v konaní

pokračovať. Dňa 2. 1. 2014 som doplnila závažné dôvody, pre ktoré nie je možné konanie

zastaviť...“

Sťažovateľka namieta, že okresný súd nepredložil odvolanie ani po 13 mesiacoch

na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vo veci nekonal od podania návrhu v júni 2003

až do 5. decembra 2012, prvé pojednávanie sa konalo až 20. februára 2013, keď konanie

z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd „po preskúmaní

konštatoval, že v predmetnom konaní došlo k prieťahom v trvaní mnohých

rokov, počas ktorých súd konal neefektívne a neodôvodnenou nečinnosťou spôsobil stav,

že sťažovateľka nemôže už jedenásť rokov užívať svoje vlastníctvo (majetok)... a preto jej

prináleží aj finančné odškodnenie vo výške 30 tis. € (slovom tridsaťtisíc), s povinnosťou

vyplatiť do 3 dní od rozhodnutia“.

Okresný súd sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky prípisom č. Spr. 3651/2014

zo 14. novembra 2014, v ktorom sa uvádza:

„Sťažovateľka v uvedenom konaní vystupuje ako odporkyňa v I. rade.

Skutkové okolnosti udávané v ústavnej sťažnosti zo strany navrhovateľky týkajúce

sa jednotlivých úkonov súdu nenamietame.

Konanie vedené pod sp. zn. začalo na podnet navrhovateľky

, pričom predmetom konania bol alternatívny návrh na určenie vlastníckeho

práva resp. zrušenie podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa nehnuteľnosti na

, ktoré sú zapísané na . Navrhovateľka

v priebehu konania niekoľko krát menila, upresňovala a doplňovala návrh, keď tento

jednoznačne upresnila so svojim podaním zo dňa 08. 07. 2012 ako žalobu o určenie, že je

výlučnou vlastníckou sporných nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 20. 02. 2013 návrh

zobrala späť a preto súd uznesením zo dňa 20. 02. 2013 konanie vo veci zastavil.

Odporkyňa v I. rade voči zastavujúcemu uzneseniu odvolanie nepodala.

Sťažovateľka − odporkyňa v danom konaní podávala viacero protinávrhov na reálne

plnenie ale i na zrušenie a vypredanie podielového spoluvlastníctva. V súvislosti

so zastavením konania zo dňa 20. 02. 2013 boli všetky jej návrhy vylúčené na samostatné

konanie, pričom podaním doručeným na súd dňa 25. 02. 2013 všetky svoje protinávrhy

zobrala späť a následne bolo konanie o týchto protinávrhoch vrátane protinávrhu

na zrušenie a vypredanie podielového spoluvlastníctva zastavené uznesením Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 20. 03. 2013 (právoplatnosť nadobudlo

16. mája 2013, pozn.). Voči uzneseniu o zastavení konania sťažovateľka odvolanie

nepodala. Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že súd nemal začať

konať po sp. zn. keď ona podala návrh pod sp. zn. vo veci

vyporiadania podielového spoluvlastníctva dňa 12. 03. 2003, tak v tejto súvislosti

ja poukazujem na to, že toto konanie bolo zastavené podľa pre vady

návrhu a tieto neboli odstránené ani v odvolacej lehote a nebolo podané ani odvolanie voči

uvedenému rozhodnutiu preto konanie bolo právoplatne zastavené.

Ďalej poukazujem na to, že navrhovateľka dňa 25. 07. 2014 podala návrh

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré

je vedené pod sp. zn. . V tejto veci prebieha príprava pojednávania.

Toho času prebieha odvolacie konanie proti uzneseniu o zastavení konania sp. zn.

, ktoré podal odporca v II. rade .“

Ústavnému súdu bol 24. novembra 2014 z Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) doručený spis okresného súdu vedený pod sp. zn. .

4

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -28

z 10. septembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom

z 25. septembra 2015 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej

sťažnosti, k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho požiadal o zaslanie spisu

sp. zn. .

Predseda okresného súdu prípisom č. Spr. 3675/2015 z 18. decembra 2015

(doručeným 31. decembra 2015) zaslal ústavnému súdu vyjadrenie zákonného sudcu

z 18. decembra 2015 k ústavnej sťažnosti, vo vzťahu k vecnej stránke sťažnosti, poukázal na

odpoveď na sťažnosť predsedu okresného súdu č. Spr. 2086/2012 z 5. decembra 2012

a odpoveď na sťažnosť predsedu okresného súdu

. Spr. 2070/2014 z 5. augusta 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Predseda

okresného súdu tiež oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania, a

zároveň zaslal ústavnému súdu súdny spis sp. zn. .

Z vyjadrenia zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti z 18. decembra 2015 vyplýva:

«Vec bola pridelená do môjho súdneho oddelenia dňa 7. 3. 2006 /

. l. 75/.

Na pojednávaní dňa 20. 2. 2013 vzala navrhovateľka svoj návrh

na začatie konania celkom späť, /potom, ako na tomto pojednávaní ho zmenila/, preto som

konanie zastavil, návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania, a preto nesúhlas

odporkyne 1/ so späťvzatím návrhu nebol v zmysle účinný, podotýkam,

že v merite veci sa v konaní vôbec nepojednávalo, teda ani pred uvedenom zmenou návrhu

na začatie konania.

Zároveň som vylúčil na samostatné konanie návrhy odporkyne 1/ /

. l. 616-617/, dňa 25. 2. 2013 boli od odporkyne 1/ súdu doručené späťvzatia

uvedených návrhov, /č. l. 619/, konania v uvedených návrhoch som zastavil uznesením č. k.

-60, zo dňa 20. 3. právoplatným dňa 16. 5. 2013.

Zo spisu veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. , som zistil, že dňa

7. 8. 2014 podala , /v tomto konaní ako odporkyňa 1/, návrh začatie

konania označeného ako „žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,“ ktorá

je predmetom tohto konania, pričom ako odporkyňa 1/ je označená

/v tomto konaní ako navrhovateľka/ a /v tomto konaní ako

odporca 2/.

Podľa návrhu navrhovateľka /v tomto konaní ako odporkyňa 1/ navrhuje, aby

odporkyni 1/ /v tomto konaní ako navrhovateľka/ bola uložená povinnosť uhradiť jej

vo forme mesačného nájomného... za užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto

konania... Určenie vlastníckeho práva však návrh neobsahuje.

Dňa 3. 2. 2015 bolo súdu od navrhovateľky /v tomto konaní ako odporkyni 1/

doručené späťvzatie návrhu, na pojednávaní dňa 10. 2. 2015 súd konanie zastavil,

uznesenie sa stalo právoplatným dňa 27. 3. 2015.

Zo spisu veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. som zistil, dňa

25. 7. 2014 podala navrhovateľka /v tomto konaní ako odporkyňa 1/

návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré

sú predmetom tohto konania, pričom ako odporkyňa 1/ je označená

/v tomto konaní ako navrhovatelia/ a /v tomto konaní ako

odporca 2/, úpravou zo dňa 18. 11. 2015 bolo nariadené pojednávanie na deň 10. 3. 2016.

Úpravou zo dňa 11. 8. 2014 bol spis veci vedenej pod sp. zn.

predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach odporcov 1/ a 2/

proti uzneseniu o zastavení konania.

Prípisom zo dňa 5. 10. 2015 požiadal predseda Okresného súdu Bratislava III

Krajský súd v Bratislave o zapožičanie uvedeného spisu veci z dôvodu vyjadrenia sa

k ústavnej sťažnosti odporkyňou 1/.

Podľa môjho názoru sa vo veci riadne konalo od mojej úpravy zo dňa 2. 10. 2008,

ktorou som nariadil pojednávanie na deň 21. 1. 2009. /č. l. 94/.

6

Pokiaľ ide o moju nečinnosť v období, kedy mi bol pridelený spis veci do prvého

úkonu, tak poukazujem na to, že od 1. 1. 1998 som vykonával funkciu podpredsedu

tunajšieho súdu so špecializovanými agendami Okresného súdu Bratislava III a zrušeného

Okresného súdu Bratislava − vidiek, a to ochrany osobnosti a vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a to všetky veci, staré i nový nápad vecí a bolo to okolo dvesto

vecí, ochrany osobnosti sú rozhodnuté všetky, právoplatne až na pár vecí a vyporiadania

BSM taktiež, po tom, ako som prestal vykonávať dňa 31. 3. 2006 funkciu podpredsedu

tunajšieho súdu mi bol predsedom súdu pustený plný nápad vecí, podotýkam, že vtedy sme

vybavovali aj agendu, ktorá by inak patrila Okresnému súdu Pezinok, ktorý opätovne

vznikol neskôr, nápad vecí bol naozaj vysoký, staré i nové veci sa nedali vybavovať

priebežne.»

Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť č. Spr. 2086/2012

z 5. decembra 2012 uviedol: „Listami doručenými na Okresný súd Bratislava III dňa

26. 10. 2012, 6. 11. 2012, 5. 11. 2012 a 23. 11. 2012 podávate sťažnosť na prieťahy

a postup súdu v konaní .

Vašu sťažnosť som prešetril v súlade s a nasl. ..

Z obsahu spisu som zistil, že žaloba bola podaná dňa 3. 7. 2003...

Napriek tomu, že z pohľadu zaužívanej súdnej praxe sa jedná o štandardnú žalobu,

doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté a nebolo ani otvorené pojednávanie. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by otvoreniu pojednávania bránili závažné okolnosti. Postup súdu možno

v danom prípade charakterizovať ako neefektívny a nesústredený. Súd doposiaľ nerozhodol

o žiadnej zmene návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá návrh postupne menila

od 21. 5. 2009. Prieťahy v konaní som zistil i vzhľadom na odstup času medzi jednotlivými

úkonmi súdu, keď napr. pojednávanie zo dňa 22. 4. 2009 bolo odročené na neurčito,

vzhľadom na avizovanú zmenu návrhu, pričom avizovaná zmena návrhu bola súdu

doručené dňa 21. 5. 2009. O tejto súd nerozhodol a pojednávanie vytýčil na 1. 10. 2010.

Za neefektívny postup súdu kvalifikujem i tú skutočnosť, že súd viacero pojednávaní,

na ktorom boli všetci účastníci odročoval z dôvodu eventuálne zmeny návrhu.

Za neefektívny postup možno kvalifikovať i odročenie termínu pojednávania dňa 28. 5. 2011

za účelom zváženia ďalších procesných úkonov a následne bez ďalšieho vytýčenie termínu

pojednávania až na 6. 6. 2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kvalifikujem Vašu sťažnosť na prieťahy

v konaní za dôvodnú. Vo veci budem vykonávať osobitný dohľad. Za uvedené prieťahy

sa Vám v zmysle štátnej správy súdu ospravedlňujem.“

Vo svojej odpovedi na sťažnosť č. Spr. 2070/2014 z 5. augusta 2014 predseda

okresného súdu uviedol: „Dňa 19. 06. 2014 bola Okresnému súdu Bratislava III doručená

Vaša sťažnosť prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

.

Vašu sťažnosť ste doplnili podaním zo dňa 11. 07. 2014 a 25. 07. 2014. Vo svojej

sťažnosti poukazujete na to, že zákonný sudca vo veci zastavil konanie, pričom odporca v II.

rade so zastavením konania z vážnych dôvodov nesúhlasí. Rovnako Vy ste

doplnila dňa 02. 01. 2014 vážne dôvody na nesúhlas so zastavením konania. V doplnenej

sťažnosti žiadate o pridelenie veci inému sudcovi.

Vašu sťažnosť som prešetril v súlade s a nasl.

Úvodom poukazujem najmä na tú skutočnosť, že sťažnosťou som sa zaoberal

už listom zo dňa 05. 12. 2012, č. Spr. 2086/2012, preto v tejto veci sa zaoberám

eventuálnymi prieťahmi v konaní po 05. 12. 2012.

Dňa 20. 02. 2013 bol vo veci vytýčený termín pojednávania, na ktorom došlo

k odsúhlaseniu zmeny návrhu a na ktorom navrhovateľka v celom rozsahu zobrala návrh

späť. Konanie bolo uznesením zo dňa 20. 02. 2013 zastavené. Voči uzneseniu o zastavení

konania ste odvolanie nepodali. Voči uzneseniu o zastavení konania podal odvolanie

, toto odvolanie doručil súdu dňa 15. 05. 2013, následne ste sa vyjadrovali

písomným podaním k dôvodom, pre ktoré nie je možné konanie zastaviť. Vaše podania ako

i podania ostatných účastníkov boli doručované vzájomne všetkým účastníkom na

vyjadrenie.

Prieťah zistený v súvislosti s predložením spisu na Krajský súd v Bratislave bude

bezprostredne odstránený predložením spisu na Krajský súd v Bratislave, ktorý bude

rozhodovať o odvolaní odporcu v II. rade proti uzneseniu o zastavení konania...

8

Vo veciach nariaďujem trojmesačný nepretržitý dohľad až do jej právoplatného

skončenia.“

Ústavný súd prípisom č. k. -37 z 5. januára 2016 vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľky, aby zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu,

ktoré jej v prílohe zaslal, a oznámila ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30

ods. 2 upustilo od ústneho pojednávania.

Dňa 21. januára 2016 doručila sťažovateľka ústavnému súdu stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu z 18. decembra 2015, súčasťou ktorého bol aj jej súhlas s upustením

od ústneho pojednávania. Sťažovateľka potom ako prepísala časť vyjadrenia predsedu

okresného súdu, vo svojom vyjadrení uviedla: „S obsahom oboch odpovedí predsedu

na sťažnosti pre prieťahy sa plne stotožnil aj súčasný predseda

OS BA III. vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd SR zo dňa

18. 12. 2015.

Sťažovateľka trvá na svojom práve na odškodnenie, pretože konanie súdu poznačené

značnými prieťahmi a nečinnosťou súdu má za následok, že nemôže užívať a využívať svoje

vlastníctvo...

Na vysvetlenie sťažovateľka uvádza, že vzala späť svoj návrh na zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva..., ktoré uznesením -60 súd zastavil a ktoré

predtým vyčlenil na samostatné konanie. Po mnohých rokoch skúsenosti s neefektívnou

a nesústredenou prácou zákonného sudcu stratila právnu istotu, že sa vzhľadom na svoj vek

60 rokov v zdraví dožije svojho práva a bude môcť svoje vlastníctvo užívať a využívať

vo svoj prospech, a preto už vo svojej druhej sťažnosti zo dňa 19. 6. 2014 adresovanej

predsedovi OS BA III žiadala o výmenu sudcu, čo však v zmysle právomoci predsedu súdu

nebolo možné. Preto podala nový návrh a v súčasnom období prebieha konanie vo veci

zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sp. zn. , v ktorom je už vytýčený

termín pojednávania.“

Keďže účastníci konania zhodne ústavnému súdu oznámili, že súhlasia

s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z doručeného súdneho spisu vyplýva tento prehľad úkonov okresného súdu:

Navrhovateľka 3. júla 2003 podala okresnému súdu návrh „na vydržanie, prípadne

na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu“.

Ako odporcov označila sťažovateľku a , Csc. (ďalej len „odporca 2“).

Dňa 16. septembra 2003 okresný súd k spisu sp. zn. pripojil spis

sp. zn. .

Uznesením z 24. septembra 2003 okresný súd vyzval navrhovateľku na doplnenie

návrhu o potrebný počet rovnopisov a 9. októbra 2003 ju vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku. Navrhovateľka doplnila návrh a zaplatila súdny poplatok 22. októbra 2003.

Okresný súd zaslal 4. decembra 2003 návrh odporcom na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Vyjadrenie sťažovateľky bolo okresnému súdu doručené 15. decembra 2003. Odporca 2

doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu 23. decembra 2003. Spolu s vyjadrením

podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd vyzval 8. januára 2004

odporcu 2 na odstránenie vád podania z 23. decembra 2003 a následne ho nasledujúci deň

vyzval aj na zaplatenie súdneho poplatku. Uznesením z 12. marca 2004 okresný súd

konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil.

Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila 10. februára 2005

okresnému súdu podanie, ktorým žiadala o informáciu, v akom štádiu sa vec nachádza.

Obdobné podanie sťažovateľka doručila okresnému súdu aj 11. marca 2005. Následne

7. apríla 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 30. máj 2005. Dňa 24. mája 2005

10

však okresný súd nariadené pojednávanie zrušil z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne

sťažovateľky, ktorú odôvodnila inými neodkladnými pracovnými povinnosťami.

Dňa 5. decembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu

podanie, ktorým mu oznámila ukončenie zastupovania jej klientky na základe vzájomnej

dohody.

Dňa 7. marca 2006 bol spis pridelený inému sudcovi.

Dňa 25. mája 2006 navrhovateľka doručila okresnému súdu podanie, ktorým

ho požiadala o urýchlenie konania, a zároveň mu zaslala aj návrh na zmier určený

odporcom. Obdobné podanie, ktorým navrhovateľka žiadala o urýchlenie konania, doručila

okresnému súdu aj 7. decembra 2007.

Dňa 19. marca 2008 sťažovateľka okresnému súdu oznámila ukončenie zastupovania

zvolenou advokátkou.

Okresný súd 3. októbra 2008 určil termín pojednávania na 21. január 2009. Dňa

21. januára 2009 sa na pojednávanie ustanovili všetci účastníci. Právny zástupca

navrhovateľky na pojednávaní predložil okresnému súdu doplnenie návrhu, ktorý okresný

súd krátkou cestou doručil odporcom a pojednávanie odročil na 11. marec 2009.

Dňa 10. februára 2009 doručila sťažovateľka okresnému súdu podanie, ktorým

sa vyjadrila k doplneniu návrhu. Odporca 2 sa vyjadril k doplneniu návrhu podaním

doručeným okresnému súdu 2. marca 2009.

Okresný súd sa 11. marca 2009 na pojednávaní, na ktoré sa ustanovili všetci

účastníci, pokúsil o zmier, avšak bezvýsledne. Následne bolo pojednávanie odročené

na 22. apríl 2009.

Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 22. apríla 2009, na ktoré sa opäť ustanovili

všetci účastníci konania, požiadal právny zástupca navrhovateľky okresný súd o odročenie

pojednávania na účely prepracovania návrhu na začatie konania s tým, že ho dodá v lehote

jedného mesiaca. Okresný súd následne pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vyčká na

prepracovaný návrh.

Prepracovaný návrh označený ako „Zmena návrhu“ bol okresnému súdu doručený

21. mája 2009. Dňa 23. decembra 2009 navrhovateľka doručila okresnému súdu ďalšie

podanie označené ako „Zmena návrhu – Žaloba o určenie vlastníckeho práva“.

Dňa 18. augusta 2010 okresný súd určil termín pojednávania na 1. október 2010.

Sťažovateľka sa 6. septembra 2010 vyjadrila k zmene návrhu.

Dňa 1. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa ustanovili všetci

účastníci konania, kde sa okresný súd pokúsil o zmierne riešenie sporu s tým, že účastníci

zhodne uviedli, že na budúcom pojednávaní oznámia okresnému súdu jeho výsledok.

Okresný súd pojednávanie odročil na 19. november 2010.

Navrhovateľka 10. novembra 2010 doručila okresnému súdu podanie, ktorým

požiadala o „dočasné pozastavenie konania“ do skončenia konania o novoobjavenom

majetku poručiteľa. Následne 15. novembra 2010 doručila okresnému súdu ďalšie podanie,

ktorým opravila svoje predošlé podanie na žiadosť o prerušenie konania z uvedeného

dôvodu.

Pojednávanie nariadené na 19. november 2010 aj napriek tomu, že sa naň ustanovili

všetci účastníci konania, okresný súd odročil na neurčito na účely rozhodnutia o návrhu

navrhovateľky na prerušenie konania.

Dňa 6. decembra 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, v ktorom sa

vyjadrila k návrhu na prerušenie konania v tom zmysle, že s prerušením konania nesúhlasí.

12

Následne 17. decembra 2010 svoje podanie ešte doplnila a 29. decembra 2010 doručila

okresnému súdu návrh na zamietnutie žiadosti navrhovateľky o prerušenie konania.

Dňa 28. januára 2011 doručila sťažovateľka okresnému súdu podanie, ktorým

požiadala o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 28. februára 2011

zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že hmotnoprávne

ani procesnoprávne nesúvisí s meritom prerokúvanej veci. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 29. marca 2011.

Okresný súd 12. apríla 2011 určil termín pojednávania na 25. máj 2011, ktoré,

aj keď na ňom boli všetci účastníci prítomní, bez prerokovania veci odročil na neurčito

s tým, že zváži vykonanie ďalších procesných úkonov.

Dňa 27. mája 2011 sťažovateľka doručila okresnému súdu na vedomie podanie,

ktorého obsahom bol návrh mimosúdnej dohody zaslaný navrhovateľke.

Dňa 21. februára 2012 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na určenie

veľkosti spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti na ,

a žiadosť, aby bol jej návrh prerokovaný v tomto konaní. Nasledujúci deň, t. j. 22. februára

2012, doručila okresnému súdu podanie, ktorým ho požiadala o podanie informácie

a o nariadenie pojednávania.

Okresný súd 24. apríla 2012 určil termín pojednávania na 6. jún 2012.

Dňa 17. mája 2012 doručila navrhovateľka okresnému súdu podanie, ktorým zmenila

petit na návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou domu na

Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 2012, právny zástupca navrhovateľky

oznámil okresnému súdu, že po dohode s navrhovateľkou podá „definitívny návrh

na začatie konania“ v lehote jedného mesiaca, na čo okresný súd pojednávanie odročil

na 14. september 2012 s tým, že právny zástupca predloží upravený návrh do jedného

mesiaca.

Sťažovateľka 12. júna 2012 doručila okresnému súdu podanie, ktorého obsahom bol

jej nesúhlas s postupom navrhovateľky, a 19. júna 2012 doručila ďalšie podanie označené

ako „námietka proti uzneseniu súdu zo 6. 6. 2012“.

Dňa 9. júla 2012 navrhovateľka okresnému súdu doručila podanie, ktorým spresnila

svoj návrh s označením ako „Žaloba na určenie vlastníckeho práva“.

Okresný súd 26. júla 2012 zmenil termín pojednávania z pôvodne určeného

14. septembra 2012 na 12. september 2012. Dňa 8. augusta 2012 a následne aj 13. augusta

2012 sťažovateľka okresnému súdu doručila podania, v ktorých sa vyjadrila k návrhu

a k veci celkovo. Odporca 2 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie 22. augusta 2012.

Na pojednávaní uskutočnenom 12. septembra 2012 okresný súd „krátkou cestou“

doručil účastníkom ich jednotlivé podania a pojednávanie odročil na 24. október 2012.

Navrhovateľka 23. októbra 2012 oznámila okresnému súdu, že sa nedostaví

na pojednávanie a vznáša námietku zaujatosti proti predsedovi senátu, ktorú odôvodní

do 14 dní, preto okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2012, na ktorom

boli prítomní odporcovia, pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vyčká na odôvodnenie

námietky zaujatosti. Odôvodnenie námietky zaujatosti navrhovateľka okresnému súdu

doručila 5. novembra 2012.

Okresný súd 14. januára 2013 určil termín pojednávania na 20. február 2013,

a zároveň prípisom oznámil navrhovateľke, že jej námietku nepredloží krajskému súdu,

pretože nebola podaná v určenej lehote.

Sťažovateľka 4. februára 2013 doručila okresnému súdu podanie, ktorého obsahom

bol návrh na vykonanie dokazovania a doplnenie jej žaloby zo 14. marca 2011.

14

Dňa 20. februára 2013 prebehlo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní,

kde okresný súd doručil vzájomne účastníkom ich návrhy, rozhodol o pripustení zmeny

návrhu na začatie konania. Navrhovateľka na pojednávaní oznámila, že berie späť svoj

návrh v celom rozsahu, sťažovateľka vyhlásila, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu, okresný

súd následne vyhlásil uznesenie o zastavení konania a uznesenie o vylúčení návrhov

sťažovateľky na samostatné konanie.

Dňa 25. februára 2013 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, ktorým vzala

späť svoje návrhy. Okresný súd uznesením č. k. -60 z 20. marca 2013 zastavil

konanie o vylúčených nárokoch sťažovateľky.

Dňa 9. mája 2013 podala navrhovateľka odvolanie proti výroku o nepriznaní

náhrady trov konania a 15. mája 2013 doručil okresnému súdu odvolanie odporca 2

proti uzneseniu o zastavení konania. Okresný súd 9. decembra 2013 zaslal odvolanie

odporcu 2 navrhovateľke a sťažovateľke, zároveň pripojil spis sp. zn. .

Sťažovateľka 3. januára 2014 doručila okresnému súdu e-mailové podanie označené

ako „Doplnenie odvolania proti zastaveniu...“, ktoré 13. januára 2014 doplnila aj písomne.

Dňa 14. januára 2014 navrhovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie

k odvolaniu odporcu 2. Okresný súd 27. júna 2014 zaslal doplnenie dôvodov sťažovateľky

navrhovateľke a odporcovi 2, zároveň sťažovateľke a odporcovi 2 zaslal vyjadrenie

navrhovateľky k odvolanou odporcu 2.

Sťažovateľka sa k podaniam navrhovateľky písomne vyjadrila 11. júla 2014.

Predseda okresného súdu prípisom č. Spr 2070/2014 z 5. augusta 2014 informoval

sťažovateľku o vybavení jej sťažnosti na prieťahy v konaní.

Dňa 11. augusta 2014 okresný súd pripravil predkladaciu správu, ktorú krajskému

súdu spolu s odvolaním odporcu 2 doručil 18. augusta 2014.

Konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Vzhľadom na to, že si ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, nemožno z uvedeného dôvodu v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

16

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania na okresnom súde pod sp. zn.

po viacerých zmenách petitu navrhovateľkou bolo rozhodovanie o návrhu vo veci zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti patrí k štandardným konaniam

všeobecných súdov. Uvedené potvrdil aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi

na sťažnosť č. Spr. 2086/2012 z 5. decembra 2012, v ktorej sa vyjadril, že z pohľadu

zaužívanej praxe ide o štandardnú žalobu. Aj z pohľadu ústavného súdu sa napadnuté

konanie nejaví zložité či už po stránke skutkovej, alebo právnej. Napriek tomu napadnuté

konanie trvá už takmer 13 rokov.

2. Druhým hodnotiacim kritériom významným pre rozhodnutie, či došlo k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je správanie účastníka

konania. Sťažovateľka riadne a včas reagovala na výzvy okresného súdu a ustanovovala

sa aj na nariadené pojednávania. Adresovala okresnému súdu viacero podaní, ktorými

sa snažila domôcť ochrany svojich práv. Podala viacero návrhov na začatie konania, ktorých

predmetom bola nehnuteľnosť, o ktorej sa pojednávalo v napadnutom konaní, čím čiastočne

prispela k namietanej dĺžke napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj hodnotením napadnutého konania podľa

tretieho kritéria, t. j. postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie na okresnom

súde pod sp. zn. začalo 3. júla 2003, keď navrhovateľka podala svoj návrh.

Okresný súd navrhovateľku vyzval na doplnenie potrebného počtu rovnopisov až po viac

ako dvoch mesiacov. V predmetnej veci bolo nariadených 9 pojednávaní. Pojednávania boli

odročované aj napriek tomu, že účastníci konania sa na nich riadne zúčastňovali.

Pojednávania boli nariaďované vo veľkom časovom odstupe. Prvé pojednávanie okresný

súd nariadil až 7. apríla 2005, t. j. po viac ako roku a deviatich mesiacoch, následne až

do 7. marca 2006, keď bol spis pridelený inému sudcovi, okresný súd v predmetnej veci

nevykonal žiaden úkon. Nasledujúce pojednávanie od pridelenia veci inému sudcovi bolo

nariadené až na 21. január 2009. Ďalším neefektívnym krokom zo strany okresného súdu

bolo odročenie pojednávania z 22. apríla 2009 na neurčito z dôvodu avizovanej zmeny

18

návrhu. Napriek tomu, že avizovaná zmena návrhu bola okresnému súdu doručená

už 21. mája 2009, o tejto okresný súd nerozhodol a pojednávanie nariadil

na 1. október 2010. Za rovnako neefektívny postup okresného súdu možno označiť

aj pojednávanie z 25. mája 2011, keď okresný súd bez bližšieho odôvodnenia odročil toto

pojednávanie na neurčito s tým, že zváži vykonanie ďalších procesných úkonov.

Pričom nasledujúce pojednávanie po tomto postupe okresného súdu bolo nariadené

až na 6. jún 2012. Postup okresného súdu v období od 3. júla 2003 do 5. decembra 2012

označil za neefektívny a nesústredný aj vtedajší predseda okresného súdu vo svojej

odpovedi na sťažnosť (č. Spr 2086/2012 z 5. decembra 2012) sťažovateľke, ktorá v tom

čase podala štyri sťažnosti na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu tiež v odpovedi

konštatoval, že otvoreniu pojednávania nebránili žiadne závažné okolnosti. Na druhej strane

ústavný súd nemohol prehliadnuť, že k namietanej dĺžke napadnutého konania prispeli

aj samotní účastníci, keď podávali návrhy na spresnenie predmetu konania, ako aj ďalšie

procesné návrhy „na ktoré sú/boli oprávnení podľa “, s ktorými sa musel okresný súd

vysporiadať, avšak rozhodovanie o týchto návrhoch, ktoré ovplyvnili dĺžku napadnutého

konania, nemôžu ísť na vrub okresnému súdu.

Vo veci konajúci sudca, ktorému bola vec pod sp. zn. pridelená

7. marca 2006, svoju nečinnosť zdôvodnil vysokým nápadom vecí. Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu (napr. , ) nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , ). Ústavný súd

zistil, že prieťahov v konaní sa okresný súd dopustil aj v nasledujúcom období.

Na pojednávaní uskutočnenom 20. februára 2013 okresný súd zastavil konanie z dôvodu,

že navrhovateľka zobrala svoj návrh späť. Odporca 2 podal proti uzneseniu o zastavení

konania 15. mája 2013 odvolanie, pričom k predloženiu veci krajskému súdu na konanie

o odvolaní došlo až 18. augusta 2014.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd uzavrel, že možno konštatovať,

že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. bolo neefektívne

a nesústredené, a preto týmto svojím postupom porušil základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €,

čo odôvodňuje tým, že konanie je poznačené značnými prieťahmi a nečinnosťou okresného

súdu, čo ma za následok, že nemôže užívať a využívať svoje vlastníctvo už takmer

13 rokov.

20

Po posúdení okolností prípadu vrátane doterajšej dĺžky napadnutého konania, jeho

skutkovej a právnej zložitosti, významu pre sťažovateľku a jej správania ústavný súd

považoval v konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 500 € sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , , ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka v sťažnosti nepožadovala náhradu trov konania, ústavný

súd o trovách konania nerozhodoval.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016