Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 63/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , a , ,

zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Haškom, Košická 52, Bratislava, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok, postupom Krajského súdu v Bratislave

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačených konaniach,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), a (ďalej len „sťažovateľ“;

spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“), postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ako aj postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v bližšie neoznačených konaniach

„vmiešaním sa Najvyššieho súdu SR do konania Okresného súdu v Trnave“.

Sťažovatelia v sťažnosti vymedzujú toho, proti komu sťažnosť smeruje, takto:

„Slovenská republika za účasti:... Ministerstvo spravodlivosti SR... Najvyšší súd

Slovenskej republiky...“

Následne v sťažnosti uvádzajú, že predmetom ich sťažnosti je:

„1. porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresného súdu v Pezinku a vmiešaním sa Najvyššieho súdu SR

do konania Okresného súdu v Trnave

2. nevydania rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zákonom

stanovenej lehote.“

Sťažovateľka uvádza, že «sa domáha svojho práva nadobudnutia titulu „dedič

zo závetu“ po poručiteľovi , zomr. ...» a sťažovateľ

„vo veci náhrady škody“ od 20. apríla 2010.

Sťažovatelia poukazujú na to, že 21. decembra 2012 sa «po vyčerpaní všetkých

možností na Notárskom úrade , Okresnom súde v Pezinku

a Krajskom súde v Bratislave... obrátili na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou

o prerokovanie „žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci nesprávnym úradným postupom“ v zmysle ..».

Následne sťažovatelia poukazujú na to, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. im a ich právnemu zástupcovi doručil „uznesenie (výzvu) sp. zn.

2

zo dňa 26. 1. 2013 na doplnenie a opravu nám neznámeho spisu tejto

spisovej značky. Keďže nikto z nás v roku 2011 žiadny návrh nepodával, nedoručoval

Okresnému súdu v Pezinku k uvedenej sp. zn. žiadne písomnosti, odpovedali sme,

že sa jedná o omyl a uvedené uznesenie sa nás netýka.“.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -135 z 26. marca 2013

(priloženého k sťažnosti, pozn.) vyplýva, že okresný súd odmietol návrh na obnovu konania

zo 7. októbra 2010, doplnený podaním zo 7. decembra 2012. Zo záhlavia tohto uznesenia

vyplýva, že predmetom konania mal byť návrh sťažovateľov na povolenie obnovy

konania „v dedičskej veci po poručiteľovi: , ,

zomr. “. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že sťažovatelia

prostredníctvom právneho zástupcu 18. februára 2013 doručili okresnému súdu

podanie, podľa ktorého „žiaden z navrhovateľov nepodával návrh na obnovu dedičského

konania...“.

Uznesenie okresného súdu z 26. marca 2013 bolo podľa sťažovateľov doručené ich

právnemu zástupcovi, ktorý ho ale vrátil okresnému súdu „ako mu nepatriace s tým, že toto

uznesenie prevzal ako neoprávnená osoba... Prvým takýmto bolo vydanie uznesenia (výzvy)

pod sp. zn. ...“.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že je zamestnaná na podateľni okresného súdu

a že si ju predvolal predseda okresného súdu a žiadal ju o ospravedlnenie za skutočnosti,

ktoré uviedla v žiadosti podanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“). V tejto súvislosti podala ministerstvu spravodlivosti

sťažnosť, v ktorej žiadala prešetriť postup predsedu okresného súdu. Ministerstvo

spravodlivosti na túto sťažnosť neodpovedalo a podľa sťažovateľky ju odstúpilo predsedovi

okresného súdu.

Ďalej sťažovatelia poukazujú na to, že Okresnému súdu Trnava podali žalobu

o náhradu škody. Konanie o tejto žalobe bolo vedené pod sp. zn. . V tejto

súvislosti sťažovatelia uvádzajú:

«Keďže Ministerstvo spravodlivosti SR neodpovedalo v lehote 6 mesiacov nielen

na sťažnosť, ale ani na „žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom“, podávajúci v 1. − 3. rade podali

dňa 18. 7. 2013 žalobu o náhradu škody na iný všeobecný súd - Okresný súd Trnava pod

sp. zn. zn. ...

Na základe uznesenia (výzvy) zo dňa 23. 8. 2013 vyššej súdnej úradníčky boli

odstránené vady podania návrhu...

... a právny zástupca navrhovateľov... obdržali list z Najvyššieho

súdu SR číslo zo dňa 5. 8. 2013 ktorým Najvyšší súd SR suploval úkony

prislúchajúce všeobecnému súdu a žiadal aby sa obaja vyjadrili len ku dvom spisom pod

a/ sp. značkou , ktorý bol právoplatne skončený ešte dňa 9. 7. 2010,

kde nikto z navrhovateľov nebol účastníkom konania,

b/ pod sp. značkou , k dovolaniu podaného ešte dňa 7. 12. 2010

na Krajský súd v Bratislave, na ktoré nikdy neobdržala žiadne rozhodnutie

alebo písomné vyjadrenie, sudkyňa len odkázala po pracovníčke Infocentra že

nie je účastníčkou konania, ale žiadne rozhodnutie nikdy o tom nevydala.

Pritom ale, Najvyšší súd SR vôbec nezaujímalo... to, že dňa 7. 10. 2010 sme podali

spolu s ďalším poškodeným na Okresný súd v Pezinku návrh

na obnovu konania po poručiteľovi... pod sp. zn. ... na ktorý nebolo nikdy

reagované listom, nie to ešte rozhodnutím. Práve do tohto spisu sme smerovali všetky naše

písomnosti, urgencie, zaslali k tejto sp. zn. uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku

ČVS: ORP-549/OJP-PK/2010, kde v odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že poručiteľ

zomrel so zanechaním alografného závetu, čo je podvod... Najvyšší súd SR sa teda vmiešal

do konania všeobecného Okresného súdu v Trnave a začal konať v tom istom predmete,

ktorý sa týka toho istého skutkového deja, nároku... doposiaľ nám nebolo umožnené

navrhnúť všetky dôkazy na žiadnom všeobecnom súde a takto sme aj na Okresnom súde

v Trnave stratili právo vyjadriť sa k možnej aplikácii zisteného skutkového stavu, tak ako ho

majú iní účastníci a zároveň majú možnosť až po samotné rozhodnutie argumentovať,

podložiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a až tak predvídať možné rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR Nevidíme dôvod prečo by nám toto právo dopriate iným občanom

Slovenskej republiky malo byť odopreté... Týmto konaním Najvyššieho súdu SR sme zároveň

4

stratili aj právo na dvojinštančné konanie a vydanie rozhodnutia na všeobecnom a následne

aj na odvolacom súde. Aj Najvyšší súd SR tak pokračuje v neefektívnom konaní,

v spôsobovaní prieťahov, pričom sťažovatelia nemajú žiadny podiel na prieťahoch po dobu

takmer 4 rokov!!!

Naopak svoju nadradenosť a vplyv použil Najvyšší súd SR k vydaniu

zastavujúceho uznesenia vyššej súdnej úradníčky na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.

-243 z 2. 10. 2013 v časti „zaplatiť trhovú cenu

predstavujúcu sumu za 2-izbovú zateplenú chatku so sprchovacím kútom, zavedenou

elektrikou, pitnou vodou nachádzajúcou sa na pozemku v kat. území ... aj

úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z trhovej ceny od 21. 4. 2010 do zaplatenia a to do

3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia“.»

Proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok z 2. októbra 2013 podala sťažovateľka

odvolanie.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že notárka mala ako súdna

komisárka vydať dve rôzne rozhodnutia, ale s rôznymi nadobúdateľmi.

„Dve rozhodnutia o tom istom majetku ale s rôznymi nadobúdateľmi mohli byť

dedičmi používané podľa potreby a okolností aj v iných civilných sporoch, čo sa aj stalo.“

Sťažovatelia zároveň poukazujú na to, že dediča

zastupoval v dedičskom konaní jeho syn ako opatrovník, pričom toto zastupovanie nemalo

byť pripustené pre konflikt záujmov „a porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu...

Majetková ujma nastala výlučne nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej

moci v majetkovej sfére u a následne aj škodou z titulu bezdôvodného

obohatenia a .“.

Na tomto základe sťažovateľka podala najvyššiemu súd podnet, „aby

rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že zastupovanie závetného dediča

... platne vydedeným synom bolo

v dedičskom konaní... v rozpore s ust. ...

... Sťažovateľka... sa domáha svojho ústavného práva – byť dedičom zo závetu,

nepretržite, plynule od 20. 4. 2010.

Predseda Okresného súdu v Pezinku ju odmietol prijať a vypočuť..., preto podala

ešte aj písomnú žiadosť o zbavenie mlčanlivosti dňa 19. 4. 2010, t. j. pred podaním

trestného oznámenia na platne vydedených dedičov v dedičskom konaní...

E-mailom zo dňa 18. 4. 2010 boli požiadaní: platne vydedený syn poručiteľa... a syn

spoluzávetného dediča takisto platne vydedený... aby sa zdržali konania a nezamlčali

ďalšieho dediča zo závetu − .

Oboch platne vydedených potomkov ešte oslovili listom 30. 4. 2012, aby im nahradili

škodu ktorú spôsobili pri dedičskom konaní po poručiteľovi... Teda z našej strany bolo

vyvinuté maximálne úsilie aby od 20. 4. 2010 konala notárka ,

Okresný súd v Pezinku, Krajský súd v Bratislave, Ministerstvo spravodlivosti SR a...

aj Najvyšší súd... − aby vydal rozhodnutie na argument, ktorý je pre rozhodnutie Okresného

súdu v Trnave v konaní o náhrade škody... rozhodujúci. Vyčerpali sme všetky možnosti

smerujúce k tomu aby niektorý súd začal konať...“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„... základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru... postupom

Okresného súdu v Pezinku, Krajského súdu v Bratislave a teraz aj vmiešaním

sa Najvyššieho súdu SR do konania Okresného súdu v Trnave porušené bolo.

... prikazuje, aby... Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom, že zastupovanie závetného

dediča platne vydedeným synom

bolo v dedičskom konaní po poručiteľovi

v rozpore s ust. , a vydal o tom rozhodnutie

v lehote 30 dní.

6

... Najvyššiemu súdu SR prikázať, aby vec vrátil Krajskému súdu v Trnave, na ďalšie

konanie aby účastníkom bolo zaručené právo na vydanie rozhodnutia odvolacím súdom −

Krajským súdom v Trnave, ako aj právo na vydanie rozhodnutia Okresným súdom v Trnave,

na ktorom je založená príslušnosť pod sp. zn. .

... priznal primeranú finančnú náhradu:

a/ sťažovateľke 1/ v sume 5.000,- €, ako aj trovy právneho

zastúpenia ktoré zaplatila dňa 7. 2. 2014 vo forme preddavku právnemu zástupcovi

v sume 200,- €,

b/ sťažovateľovi 2/, v sume 4.500,- €.

ktoré je povinná Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR

a Najvyšší súd SR nerozdielne vyplatiť na účty obom sťažovateľom...“

Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 21. augusta 2014

oznámil, že podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie

mimoriadneho dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 13. mája 2014, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu

krajského súdu sp. zn. z 30. septembra 2011.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. (m. m.

, , , ).

Ústavný súd poukazuje na to, že popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou

sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite odôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu svojich základných

práv poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí

8

odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie

predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné procesné

dôsledky (m. m. , , ).

Sťažovatelia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite sťažnosti

namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu týchto práv malo dôjsť postupom okresného súdu,

postupom krajského súdu a postupom najvyššieho súdu v bližšie neoznačených konaniach

„vmiešaním sa... do konania Okresného súdu v Trnave“. Sťažovatelia v petite sťažnosti

nijako neidentifikovali konania – uvedením spisovej značky, v ktorých mali byť porušené

označené práva.

1. V ďalšej časti petitu sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu

súdu rozhodnúť rozsudkom, ktorým rozhodne, že zastupovanie závetného dediča bolo

v rozpore s . Zároveň navrhujú, aby ústavný súd prikázal

najvyššiemu súdu vec vrátiť krajskému súdu.

2. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda,

ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd k tejto časti sťažnosti uvádza, že podľa § 56

ods. 2 ústavný súd nemá právomoc rozhodovať spôsobom

a v rozsahu, v ako sa sťažovatelia domáhajú rozhodnutia ústavného súdu.

3. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti sťažnosti ústavný súd nemá právomoc

rozhodovať o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú.

Ústavný súd tiež dospel k záveru, že jednotlivé časti petitu sťažnosti spolu vecne

nesúvisia a ako celok je petit sťažnosti nezrozumiteľný a nejednoznačný.

Odôvodnenie sťažnosti odkazuje na viaceré podania sťažovateľov a tiež na rôzne

konania pred všeobecnými súdmi. Ako celok však toto odôvodnenie neodstraňuje

nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť samotného petitu sťažnosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľov, nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (, , ,

).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Uvedené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľov boli

dôvodom na jej odmietnutie podľa . Vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľov na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

10

V Košiciach 28. januára 2016