Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 691/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. Júlie Vestenickej, Ševčenkova 5, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela

23. decembra 2002 zmluvu o revolvingovom úvere s obchodnou spoločnosťou

(ďalej len „žalobkyňa“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume

995,81 €. Žalobkyňa podala 9. decembra 2005 voči sťažovateľke žalobu s návrhom

na vydanie platobného rozkazu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 855,238 €.

Okresný súd na základe podanej žaloby platobným rozkazom sp. zn.

z 21. marca 2006 (ďalej len „platobný rozkaz z 21. marca 2006“) zaviazal sťažovateľku

na úhradu žalovanej istiny v sume 855,238 € s príslušenstvom.

V nadväznosti na uvedené skutkové okolnosti sťažovateľka v sťažnosti

predovšetkým uvádza:

2

„... platobný rozkaz... nikdy nebol doručený sťažovateľke do vlastných rúk.

Z uvedeného dôvodu je logické, že sťažovateľka voči napádanému rozhodnutiu nepodala

odpor v zákonnej lehote.

Na návrh , sa dňa 31. 10. 2006 začalo exekučné konanie

vedené voči sťažovateľke a to práve na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa názoru

exekútora práve vyššie uvedený Platobný rozkaz sp. zn: zo dňa

21. 3. 2006. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105043574 zo dňa 24. 10. 2007

bol vykonaním exekúcie voči sťažovateľke poverený súdny exekútor JUDr. Martin

Hermanovský.

... na základe skutočnosti o nedoručení platobného rozkazu do vlastných rúk

sťažovateľky, táto podala na Okresný súd Bratislava V návrh na zastavenie exekúcie

sp. zn: -194. Tento bol uznesením súdu zamietnutý ako nedôvodný.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na laxný prístup Okresného súdu Bratislava V,

ktorý bol nesporne preukázaný už v danej dobe. Sťažovateľka dňa 21. 9. 2009 podala návrh

na zastavenie exekučného konania. Tento následne doplnila podaním dňa 01. 10. 2009,

doručeného sťažovateľkou Okresnému súdu Bratislava V dňa 12. 11. 2009. Z obsahu tohto

podania vyplýva, že súd mal vedomosť o tom, že platobný rozkaz sp. zn:

zo dňa 21. 3. 2006 sťažovateľka nikdy neprevzala do vlastných rúk. ...

Okresnému súdu Bratislava V je viac než potrebné ostro vytknúť celý postup, ktorý

aplikoval v súvislosti s exekučným konaním. Ak by bol súd postupoval s náležitou

starostlivosťou, čo je bez akýchkoľvek pochybností jeho povinnosť, potom by nemohol

opomenúť, že súčasťou doplneného Návrhu na zastavenie exekučného konania zo dňa

1. 10. 2009 je čestné prehlásenie sťažovateľky, ktorým prehlasuje skutočnosti viažuce

sa k domnelému doručeniu platobného rozkazu zo dňa 21. 3. 2006, tvoriaceho exekučný

titul v napádanej exekúcii.

Je nesporné, že Okresný súd Bratislava V nemal záujem o preskúmanie dôkaznej

situácie, čo sa prejavilo v jeho rozhodnutí o zamietnutí návrhu sťažovateľky. Súd mal

z úradnej povinnosti pristúpiť k znaleckému dokazovaniu, čo sťažovateľka aj viackrát

žiadala. Ak mal súd za preukázané, že podpis na doručenke viažucej sa k prevzatiu

platobného rozkazu skutočne patrí sťažovateľke, mal predsa jednoznačne povinnosť

pristúpiť k vykonaniu dokazovania a to práve z dôvodu, že toto tvrdenie súdu bolo

sťažovateľkou jednoznačne opakovane a od začiatku konania popierané.

Znalecké dokazovanie bolo požadované ešte v roku 2010, kedy Centrum právnej

pomoci v zastúpení sťažovateľky písomne doplnil návrh na zastavenie exekúcie, kedy

vyslovene súd žiadal o vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom

z odboru grafológie. ...

K samotnému znaleckému dokazovaniu vyhotovením znaleckého posudku znalcom

z odboru grafológie súd pristúpil až v roku 2013, kedy Uznesením zo dňa 02. 08. 2013

pribral do konania znalca z odboru písmoznalectva za účelom verfikovania podpisu

na doručenke súvisiacej s doručením platobného rozkazu zo dňa sp. zn:

zo dňa 21. 3. 2006. ...

Zo záveru znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, že sporný podpis

na doručenke zo dňa 02. 05. 2006 deklarujúcej domnelé prevzatie rozhodnutia Okresného

súdu Bratislava V, teda Platobného rozkazu zo dňa 21. 03. 2006, sp. zn:

je s nízkou pravdepodobnosťou pravý podpis sťažovateľky...

Písomným podaním zo dňa 13. 4. 2015 sťažovateľka prostredníctvom právnej

zástupkyne žiadala Okresný súd Bratislava V o zastavenie exekúcie v konaní vedenom

pod sp. zn: , pričom svoju žiadosť dôvodila okrem iného predovšetkým

záverom znaleckého posudku č. 5/2015, vypracovaného znalcom... Napriek uvedenému

ako aj jednoznačnému záveru v znaleckom posudku, do dnešného dňa nedošlo k

rozhodnutiu súdu.“

K postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľka ďalej uvádza, že

„ľahostajný prístup porušiteľa je preukázaný posledným Uznesením Okresného súdu

Bratislava V zo dňa... ktorým porušiteľ pripustil zmenu účastníka v konaní na strane

oprávneného, pričom k tomuto došlo po uplynutí viac ako 5-tich mesiacov po doručení

znaleckého posudku č. 5/2015. Je teda nesporné, že porušovateľ mal v danom čase

k dispozícii predmetný znalecký posudok, s vyššie uvedeným záverom a napriek tejto

skutočnosti ako aj písomnej žiadosti sťažovateľky zo dňa 13. 4. 2015 o zastavenie exekúcie,

sa nezaoberal meritom veci. Uznesením o pripustení zmeny účastníka na strane

oprávneného porušovateľ jednoznačne preukázal svoj záujem na vytváraní ďalších

4

prieťahov v konaní. Ak by tomu tak nebolo, potom by predsa rozhodol o zastavení

exekučného konania bez zbytočného odkladu, čo sa však do dnešného dňa nestalo.“.

Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, ktorú považuje za primeranú „z titulu kompenzácie ňou utrpenej ujmy vzniknutej

v dôsledku konania porušovateľa“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume

296,44 Eur (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie

sťažnosti v roku 2015) na účet advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -23

z 22. októbra 2015 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3576/2015 doručenom ústavnému súdu

8. decembra 2015 predovšetkým uvádza:

„V konaní som prieťahy nezistil. Úkony súdu zamerané

na zabezpečenie listinných dôkazov s podpismi sťažovateľky a lehotu poskytnutú

na vypracovanie znaleckého posudku nie je možné považovať za prieťahy v konaní. Znalec

podal posudok a doručený bol súdu dňa 2. 3. 2015, doručený stranám v apríli 2015.

Nakoľko medzičasom došlo k zmene účastníka na strane oprávneného, súd sa musel s touto

zmenou zaoberať a 1. 7. 2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

Následne dňa 11. 8. 2015 návrh na zastavenie exekúcie zamietol.“ Predseda okresného súdu

zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Dňa 16. decembra 2015 vyzval ústavný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila k vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu

okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

30. decembra 2015 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu

predsedu okresného súdu predovšetkým uviedla:

„... Čo sa týka skutočnosti, že medzičasom došlo k zmene účastníka na strane

oprávneného a súd sa musel podľa jeho vyjadrenia zaoberať touto zmenou uvádzam, že

uvedené sa dialo počas roku 2015. Predmetné konanie je však vedené od roku 2006. ... aj

rozhodnutím porušovateľa v znení ako rozhodol došlo k porušeniu právneho stavu v konaní

a doslovne odignorovaní záveru znaleckého posudku, ktorý potvrdzuje tvrdenie

sťažovateľky o skutočnosti, že jej nikdy predmetný platobný rozkaz 27 zo dňa

21. 3. 2006 nebol doručený do vlastných rúk. Na základe všetkých skutočností bližšie

opísaných v podanej ústavnej sťažnosti ako aj celého obsahu spisového materiálu, mám za

to, že z vykonaného dokazovania sa preukázalo, že celé konanie v previazanosti

s dlhoročnými prieťahmi v konaní voči sťažovateľke je nezákonné a nedôvodné.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

6

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tento priebeh napadnutého konania:

1. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnenej (obchodná spoločnosť )

proti sťažovateľke bol súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému (ďalej len

„súdny exekútor“) doručený 31. októbra 2006.

2. Dňa 15. novembra 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola uznesením okresného

súdu z 2. januára 2007 zamietnutá (ďalej len „uznesenie z 2. januára 2007“).

3. Dňa 7. februára 2007 oprávnená podala proti uzneseniu okresného súdu

z 2. januára 2007 odvolanie, na základe čoho bol spis 9. februára 2007 predložený

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý 20. februára 2007 vyzval

sťažovateľku na prípadné zaujatie stanoviska k odvolaniu oprávnenej a následne

28. júna 2007 uznesením sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Okresný súd 24. októbra 2007 vydal poverenie, ktorým v zmysle § 45 ods. 1

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia

(platobný rozkaz sp. zn. z 21. marca 2006) súdneho exekútora.

5. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 6. júla 2009 podanie označené

ako „odvolanie proti EX 1273/06“ a 21. septembra 2009 návrh na zastavenie exekúcie.

Následne 12. novembra 2009 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na zastavenie

exekučného konania označený ako „doplnenie návrhu z 21. septembra 2009“ a podnet

na zrušenie platobného rozkazu z 21. marca 2006.

6. Okresný súd 8. marca 2010 vyzval sťažovateľku na doplnenie a opravu podania

doručeného mu 6. júla 2009; sťažovateľka na výzvu nereagovala.

7. Dňa 30. júna 2010 sa na okresný súd na účely nahliadnutia do spisu dostavila

z Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum“) a zároveň predložila plnú

moc na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred okresným súdom.

8. Okresný súd podanie sťažovateľky z 21. septembra 2009 odmietol uznesením

z 23. augusta 2010.

9. Dňa 30. augusta 2010 sťažovateľka v zastúpení centrom predložila okresnému

súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom zároveň žiadala o nariadenie

znaleckého dokazovania v odbore grafológie a písmoznalectva.

10. Dňa 13. októbra 2010 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie

o „odvolaní proti EX 1273/06“ zo 6. júla 2009.

11. Dňa 15. februára 2011 okresný súd zaslal krajskému súdu oznámenie o ukončení

zastupovania sťažovateľky centrom.

12. Dňa 11. novembra 2011 sťažovateľka doručila krajskému súdu stanovisko

k nedoručeniu platobného rozkazu z 21. marca 2006.

13. Dňa 18. novembra 2011 okresný súd zaslal krajskému súdu návrh na zastavenie

exekúcie doručený okresnému súdu 12. novembra 2009 (krajský súd 6. decembra 2011 spis

vrátil okresnému súdu s pokynom na odmietnutie podania povinnej zo 6. júla 2009).

14. Dňa 19. januára 2012 okresný súd uznesením sp. zn. podanie

sťažovateľky zo 6. júla 2009 označené ako „odvolanie proti EX 1273/06“ odmietol a vyzval

súdneho exekútora na oznámenie prípadného vymoženia pohľadávky.

15. Súdny exekútor okresnému súdu 21. februára 2012 oznámil, že v exekučnom

konaní bola čiastočne uhradená vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom, trovy konania

a trovy exekúcie.

16. Sťažovateľka požiadala okresný súd podaním z 8. februára 2012

o „prehodnotenie exekútorských požiadaviek“, na doplnenie ktorého ju okresný súd vyzval

18. apríla 2012. Sťažovateľka na výzvu reagovala „doplnením“ doručeným okresnému súdu

30. apríla 2012.

17. Dňa 11. júla 2012 okresný súd návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie

z 8. februára 2012 zamietol a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na podaní

8

z 30. augusta 2010; sťažovateľka 23. júla 2012 okresnému súdu oznámila, že na podaní

z 30. augusta 2010 trvá.

18. Dňa 11. októbra 2012 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľky

proti trovám exekúcie.

19. Okresný súd sťažovateľku 27. novembra 2012 vyzval, aby v súvislosti s návrhom

z 30. augusta 2010 oznámila, či trvá na znaleckom dokazovaní vo veci pravosti podpisu

na doručenke preukazujúcej doručenie platobného rozkazu z 21. marca 2006. Sťažovateľka

súhlas so znaleckým dokazovaním vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu

14. decembra 2012, v ktorom zároveň požiadala o oslobodenie od platenia preddavkov

na znalecké dokazovanie.

20. Okresný súd uznesením z 24. januára 2013 námietky povinnej z 11. októbra 2012

odmietol a v ten istý deň vyzval sťažovateľku na preukázanie osobných, majetkových

a zárobkových pomerov, ktoré mu boli predložené 20. februára 2013.

21. Dňa 24. apríla 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na preukázanie skutočnosti,

že priznaný nárok na poberanie príspevku v hmotnej núdzi naďalej pretrváva; na výzvu

sťažovateľka reagovala podaním zo 16. mája 2013.

22. Okresný súd sťažovateľke 2. augusta 2013 priznal oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov a zároveň nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru

písmoznalectva.

23. Dňa 19. augusta 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie

objektívnych zdrojov ukážky jej podpisu a zároveň zaslal spis súdnej znalkyni

na vypracovanie znaleckého dokazovania; sťažovateľka ich predložila okresnému súdu

5. septembra 2013, ktorý ich následne 23. septembra 2013 predložil súdnej znalkyni.

24. Dňa 8. októbra 2013 súdna znalkyňa doručila okresnému súdu stanovisko

k vypracovaniu znaleckého posudku, v ktorom žiadala doplniť porovnávací materiál;

v zmysle požiadaviek súdnej znalkyne okresný súd 7. januára 2014 vyzval sťažovateľku

na predloženie potrebných materiálov, ktorá na výzvu reagovala podaním doručeným

okresnému súdu 23. januára 2014 (okresný súd ich následne 26. februára 2014 predložil

súdnej znalkyni).

25. Dňa 7. marca 2014 súdna znalkyňa opätovne požiadala o doplnenie

porovnávacieho materiálu z nezávislých zdrojov.

26. Dňa 1. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na vykonanie skúšky

podpisu, ktoré sa malo uskutočniť 7. mája 2014 a zároveň príslušné štátne orgány

na spoluprácu vo veci znaleckého dokazovania predložením podpisov sťažovateľky.

Štátne orgány na výzvu reagovali podaniami z 22. apríla 2014 a 25. apríla 2014, ktoré boli

následne predložené súdnej znalkyni 7. mája 2014.

27. Dňa 7. mája 2014 bola na základe žiadosti súdnej znalkyne na okresnom súde

vykonaná skúška podpisu sťažovateľky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava

zapožičal 9. mája 2014 okresnému súdu spis na účely znaleckého dokazovania. Daňový

úrad Bratislava predložil 13. mája 2014 požadované listiny opatrené podpisom sťažovateľky

na účely znaleckého dokazovania; tieto boli následne predložené súdnej znalkyni

15. mája 2014. Dňa 19. mája 2014 boli okresnému súdu zapožičané originály dokladov

zo spisového materiálu sťažovateľky vedeného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava; tieto boli 26. mája 2014 predložené súdnej znalkyni.

28. Dňa 12. júna 2014 súdna znalkyňa požiadala okresný súd o súčinnosť

sťažovateľky, ktorá sa na následnú žiadosť okresného súdu z 3. júla 2014 dostavila

na okresný súd na vyjadrenie sa k pravosti podpisov 28. júla 2014.

29. Dňa 10. novembra 2014 okresný súd vyzval súdnu znalkyňu, aby mu oznámila,

v akom štádiu sa nachádza znalecké dokazovanie (znalkyňa reagovala telefonickým

oznámením z 1. decembra 2014).

30. Dňa 2. marca 2015 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok, ktorý bol

30. marca 2015 predložený účastníkom konania na zaujatie stanoviska.

31. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 14. apríla 2015 vyjadrenie k znaleckému

posudku a návrh na zastavenie exekučného konania.

32. Oprávnená doručila okresnému súdu 16. apríla 2015 návrh na zmenu účastníka

konania na strane oprávneného podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v dôsledku

postúpenia pohľadávky. V reakcii na návrh oprávnenej okresný súd 1. júla 2015 uznesením

pripustil, aby do konania na miesto oprávnenej vstúpila do konania obchodná spoločnosť

, .

33. Dňa 11. augusta 2015 okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka návrh

na zastavenie exekúcie zamietol, proti ktorému podala sťažovateľka 2. novembra 2015

10

odvolanie (do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo o odvolaní

rozhodnuté).

34. Okresný súd 13. novembra 2015 predvolal súdnu znalkyňu na informatívny

výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 8. decembra 2015, tá sa ho však bez ospravedlnenia

nezúčastnila.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom

podľa (a rovnako aj podľa dohovoru), je pod konaním,

v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového

súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve,

ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho,

že ani a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných

veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej

môže byť poskytnutá súdna ochrana ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd

konštatuje, že exekučné konanie sa spravidla považuje za konanie, ktoré je tak po právnej

stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) pomerne jednoduché (napr. ).

Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté

vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom na nariadenie exekúcie.

Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia

oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania

je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne

nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd zistil, že v priebehu

konania sťažovateľka 12. novembra 2009 okresnému súdu doručila návrh na zastavenie

exekučného konania a podnet na zrušenie platobného rozkazu z 21. marca 2006, v ktorých

namietala vadu doručenia tohto platobného rozkazu (exekučného titulu) do vlastných rúk,

na základe čoho následne 30. augusta 2010 doplnila návrh na zastavenie exekúcie a žiadala

12

o vykonanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru grafológie

a písmoznalectva. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že znalecké dokazovanie, ktoré

si s prihliadnutím na jeho priebeh vyžadovalo opakované zabezpečenie doplnenia

podkladov nevyhnutných na vypracovanie znaleckého posudku na základe žiadosti súdnej

znalkyne, preukazuje v podstatnej miere skutkovú zložitosť prerokúvanej veci, ktorá

významnou mierou prispela k predĺženiu napadnutého konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti, vychádzajúc zo spisu,

konštatuje, že k predĺženiu napadnutého konania prispela sťažovateľka najmä podávaním

nekvalifikovaných návrhov, na odstránenie chýb ktorých ju musel okresný súd vyzývať

(výzva okresného súdu z 8. marca 2010 na doplnenie a opravu podania doručeného

okresnému súdu 6. júla 2009, na ktorú sťažovateľka nereagovala, a výzva okresného súdu

z 18. apríla 2012 na doplnenie podania z 8. februára 2012).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd konštatuje, že doterajší priebeh

napadnutého konania charakterizuje neefektívna a nesústredená činnosť okresného súdu.

Ako neefektívny hodnotí ústavný súd napr. postup okresného súdu, ktorým podanie

sťažovateľky zo 6. júla 2009 označené ako „odvolanie proti EX 1273/06“ postúpil

(potom, ako sťažovateľka na jeho výzvu na odstránenie nedostatkov tohto podania

z 8. marca 2010 nereagovala a podanie nedoplnila) na rozhodnutie krajskému súdu, keďže

išlo o podanie, ktoré podľa obsahu nebolo možné kvalifikovať ako odvolanie, pričom

okresný súd ho mal v súlade s odmietnuť, keďže

sťažovateľkou neodstránené nedostatky tohto podania bránili v konaní pokračovať.

Ako nesústredený, a teda neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu

súvisiaci s nariadením znaleckého dokazovania. Sťažovateľka v sťažnosti namieta,

že vykonanie znaleckého dokazovania požadovala ešte v roku 2010, pričom k samotnému

znaleckému dokazovaniu vyhotovením znaleckého posudku okresný súd pristúpil až

v roku 2013. Ústavný súd prisvedčuje námietke sťažovateľky a konštatuje, že obdobie troch

rokov (august 2010 až august 2013), ktoré okresný súd potreboval na to, aby sa s návrhom

sťažovateľky na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania vysporiadal

a znalecké dokazovanie nariadil, nemožno považovať za postup, ktorý by v napadnutom

konaní bolo možné kvalifikovať ako efektívny a smerujúci k odstráneniu neistoty, v ktorej

sa sťažovateľka v napadnutom konaní nachádzala.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou

neefektívnou činnosťou spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

14

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj

s prihliadnutím na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu a zohľadňujúc na druhej

strane faktickú zložitosť konania, ako aj negatívny podiel sťažovateľky na jej doterajšom

priebehu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 € bude primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou

JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 5, Bratislava. Ústavný súd vychádzal

pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené

v roku 2015).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €,

čo predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané

v roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016

16