Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 83/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 26. januára 2015 (), sp. zn. a jeho rozsudkom

z 11. februára 2015 (), sp. zn. a jeho rozsudkom

z 28. januára 2015 (), sp. zn. a jeho rozsudkom

z 25. februára 2015 (), sp. zn. a jeho rozsudkom

z 27. januára 2015 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené

pod sp. zn. – sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. apríla 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto

rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnuté

uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne

v konaniach vedených Okresným súdom Trnava a Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej

len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom

okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako

oprávnená.

Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľka

podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 €

podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej

rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Krajský súd napadnutými uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia

rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania

potvrdil ako vecne správne.

V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tom-ktorom prípade

poukazuje i na „... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204,

1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka

vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle

ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je

podľa oslobodené aj v odvolacom konaní.

Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť

z odvolania nevzniká.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný

súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených

práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré

ďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. – sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov

rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňa

o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že

z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej

právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe

dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (, , ,

, , , , ,

, atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností

sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá

dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už

citované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ich

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľky [týkajúce sa okrem iného v tom-

ktorom prípade i poukazu sťažovateľky na časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho

kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovej

povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)], ústavný súd v závere

len stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnej

rozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou zjednocovať

rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou

odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (,

, ).

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj

s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského

súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016