Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 83/2016
PDF · 143.84 KB
No categories available
II. ÚS 83/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Co 499/2014 a jeho
rozsudkom z 26. januára 2015 (Rvp 6257/2015), sp. zn. 24 Co 572/2014 a jeho rozsudkom
z 11. februára 2015 (Rvp 6258/2015), sp. zn. 24 Co 490/2014 a jeho rozsudkom
z 28. januára 2015 (Rvp 6259/2015), sp. zn. 25 Co 417/2014 a jeho rozsudkom
z 25. februára 2015 (Rvp 6260/2015), sp. zn. 26 Co 341/2014 a jeho rozsudkom
z 27. januára 2015 (Rvp 6261/2015) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené
pod sp. zn. Rvp 6257/2015 – sp. zn. Rvp 6261/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6257/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. apríla 2015
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto
rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“ alebo „napadnuté
uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne
v konaniach vedených Okresným súdom Trnava a Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej
len „okresné súdy“), ktorých predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov spôsobenej nesprávnym úradným postupom
okresných súdov v exekučných konaniach, v ktorých sťažovateľka vystupovala ako
oprávnená.
Okresné súdy rozhodovali vo veci samej rozsudkami, proti ktorým sťažovateľka
podala odvolania, v dôsledku čoho jej ten-ktorý okresný súd vyrubil súdny poplatok 20 €
podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].
Krajský súd napadnutými uzneseniami uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia
rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolania
potvrdil ako vecne správne.
V závere sťažnosti na podporu svojich tvrdení sťažovateľka v tom-ktorom prípade
poukazuje i na „... časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2013 o 09:00 hod. na č. dv. 204,
1. poschodie Krajského súdu v Banskej Bystrici, Skuteckého ul. 7, kde sa rozoberala otázka
vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov...“, v zmysle
ktorej „... konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré začalo do 30.09.2012 je
podľa § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodené aj v odvolacom konaní.
Navrhovateľovi v týchto veciach podaním odvolania po 01.10.2012 poplatková povinnosť
z odvolania nevzniká.“.
V petite podaných sťažností sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby ústavný
súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených
práv postupom krajského súdu, ako i napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré
ďalej zruší a predmetné veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie, prizná jej primerané
finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 6257/2015 – sp. zn. Rvp 6261/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami
krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich v odvolacom konaní o potvrdení rozhodnutí/uznesení súdov prvého stupňa
o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospel k záveru, že
z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je identická s jej
právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybne známe
dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 453/2014, I. ÚS 517/2014, I. ÚS 763/2014,
III. ÚS 514/2014, III. ÚS 620/2014, IV. ÚS 255/2014, IV. ÚS 266/2014, IV. ÚS 267/2014,
IV. ÚS 268/2014, IV. ÚS 340/2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností
sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá
dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už
citované svoje skoršie rozhodnutia, ktoré skončili rovnako odmietnutím z dôvodu ich
zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Reagujúc na sťažnostné námietky sťažovateľky [týkajúce sa okrem iného v tom-
ktorom prípade i poukazu sťažovateľky na časť zápisnice z rokovania občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. novembra 2013 vo veci vzniku poplatkovej
povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov (bod 3)], ústavný súd v závere
len stručne dodáva, že vo svojej judikatúre sa už neraz vyjadril i k otázke prípadnej
rozdielnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov v rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov.
Ústavný súd v kontexte zmieneného zastáva názor, že nie je jeho úlohou zjednocovať
rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou
odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 199/07,
S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí krajského súdu, ako aj
s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo
na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,
III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského
súdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2016